Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých).
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné.
Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.
„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest.
Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva.
Ak v momente smrti nebudeme mať všetky časné tresty odpustené, budeme si ich musieť odtrpieť v Očistci. Príklad vhodný i pre deti: Predstavme si deti, ktoré sa hrajú na ulici s futbalovou loptou. Náhodou kopnú loptu do susedovho okna a rozbijú ho. Pani suseda vyjde na ulicu síce nahnevaná, ale pre svoju lásku k deťom sa upokojí a odpustí im, že to urobili.
Podobne sa to deje aj s hriechom, ktorý človek spácha. Vinu nám Boh odpustí vo sviatosti zmierenia, ale to, čo sme hriechom spôsobili, musíme nahradiť. Nahrádzame to modlitbou a pokáním, často rôznymi utrpeniami. Ak toto vynahradenie nie je dostatočné tu na zemi, musíme tieto škody spôsobené hriechom vynahradiť v očistci, aby sme sa mohli dostať do neba.
Logicky by sme povedali, že s tým zasklením je to skutočne spravodlivé, pretože deti okno rozbili. Nepomýlme si však spoveď - sviatosť zmierenia, kde nám Boh odpustí vinu, ktorá sa týka večných trestov (ak by sme zomreli v neoľutovanom ťažkom hriechu, museli by sme dostať rozsudok večného zatratenia, teda peklo) a odpustky, kde nám Boh odpúšťa škody za hriechy (teda to, čo by sme mali nahradiť za naše hriechy tu na zemi alebo v očistci).
Inak povedané, jedna vec je to, že pani suseda deťom odpustí a nebude sa na nich hnevať a prijíme ich do svojh domu (to činí Boh vo sv. sviatosti zmierenia) a druhá vec je to, že deti musia nahradiť škodu, ktorú spôsobili (to činí Boh prostredníctvom odpustkov).
Ako získať odpustky?
- prijať Telo Kristovo (sv. prijímanie)
- pomodliť sa modlitbu na úmysel Sv. Otca
- vykonať určený skutok (pozri tabuľku nižšie, napr. modlitba ruženca)
Čiastočné odpustky znamenajú, že sa jedná o odpustenie niektorých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili. Čiastočné odpustky môže získať veriaci sám, napr. pri modlitbe posvätného ruženca. Závisí to však na našej duchovnej disponovanosti, teda čistote a ochote nášho srdca. Jedna z podmienok na získanie odpustkov je vyhýbať sa aj najmenšiemu hriechu. Boh však vo svojej láske pozerá na ochotu nášho srdca a aj keď máme problémy, pomáha nám ak vidí úprimnú snahu.
Sú určené dni v roku, v ktoré môžeme získať odpustky. Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Sv. Otec alebo diecézny biskup vyhlásiť možnosť získania plnomocných odpustkov, napr. v jubilejnom roku (alebo v súčasnosti v rámci Roku sv. Jozefa).
Príklady odpustkov:
- A. 1) kto sa pomodlí štvrtinu celého ruženca (napr. 5 desiatkov)
- B. 1. 1. 18. 1. - 25. Veľký piatok: pri poklone a uctení si Sv. Kríža alebo nábožným sledovaním prenosu krížovej cesty vedenej Najvyšším veľkňazom prostredníctvom televízie či rozhlasu - sv. omša.
- 29. 2. 1. do 8. 2. 11.: spomienka na všetkých verných zosnulých: pri návšteve kostola, kaplnky - modlitbou Oťče náš a Verím v Boha, od 12. 2. 11. 3. až 8. 31.
- C. 7) kňazi a veriaci prítomní na primičnej svätej omši (prvá sv. omša novokňaza)
- 8) kňazi a veriaci pri 25., 50., 60. a 70. výročí kňazstva
- 9) biskup, kňazi a veriaci pri slávení 25., 40. a 50. výročia biskupskej vysviacky
- 14) pri návšteve katedrály alebo konkatedrály na sviatok Katedry sv. Petra - 22. 2. e) na výročný deň posviacky Lateránskej baziliky - 9. f) 2. 8. Porciunkula
- D. 1) členovia Zbožného spolku prechodu sv. Jozefa v deň prechodu alebo na sviatok sv. Jozefa - 19. 3. b) kto slúži sv. omšu v deň prechodu sv. Jozefa
Odpustky môžeme získať:
- a) 29. 6. na sviatok sv. Petra a Pavla
- c) 2. 8. Porciunkula
- b) 16. 5.: na sviatok bl. Uršule Ledóchowskej
- c) 16. 7.: na sviatok Panny Márie Karmelskej
- d) 20. 7.: na sviatok sv. Margity
- e) 1. 10.: na sviatok sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša
- f) 15. 10.: na sviatok sv. Terézie z Avily
- g) 14. 11.: na sviatok všetkých svätých minoritov
- h) 14. 12.: na sviatok sv. Jána z Kríža
Odporúča sa, aby sa svätá spoveď uskutočnila v prvú sobotu. Nie je to však podmienka k platnosti pobožnosti. Je možné pristúpiť k sviatosti zmierenia o niekoľko dní skôr. V zápiskoch sestry Lucie z Fatimy čítame, že Ježišovi predstavila ťažkosti, aké mali niektorí s pristupovaním k sviatosti zmierenia v sobotu a požiadala, aby svätá spoveď mohla byť platná osem dní.
Úmysel si môžeme vzbudiť počas prípravy na sviatosť zmierenia alebo pri prijímaní rozhrešenia. Bože, chcem teraz prijať sviatosť zmierenia, aby mi boli odpustené hriechy, ktoré som spáchal, najmä tie, ktorými som vedome alebo nevedome spôsobil bolesť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Mnohí katolíci majú vo zvyku pristupovať k sviatosti zmierenia pravidelne pred prvým piatkom, Vianocami, Veľkou nocou alebo inými sviatkami. Existuje však aj generálna svätá spoveď, ktorá nie je taká bežná a jej významu veriaci často nerozumejú. Viacerí si kladú otázku, prečo by sa mali znova spovedať z hriechov, ktoré boli už raz odpustené. Význam generálnej spovede zdôrazňujú najmä misionári. Zrejme najčastejšie k nej totiž veriaci pristupujú počas ľudových misií vo farnostiach.
Ako je to s generálnou spoveďou, sme sa opýtali misionára milosrdenstva Michala Zamkovského z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa a Ondreja Skočíka z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
Aký má zmysel generálna svätá spoveď?
Redemptorista Michal Zamkovský pre Svet kresťanstva vysvetlil, že spoveď nie je ľudský výmysel ani naša povinnosť. Je to predovšetkým iniciatíva Boha, ktorý nám ide naproti a hľadá nás podobne ako Adama. „Keď nás nájde, tam, kde sa nachádzame, nás osloví otázkou: Kde si? Čo ťa trápi? Poď, porozprávaj mi o svojom živote,“ hovorí misionár milosrdenstva.
Ako ďalej vysvetľuje, v prípade generálnej spovede nejde o spoveď „z povinnosti“, pretože sa blíži prvý piatok či sviatky, ale veriaci k nej pristupujú z vnútorného popudu Ducha Svätého, ktorý pociťujú už dlhší čas. Na otázku pátra Zamkovského, čo k tejto spovedi záujemcov vedie, odpovedajú, že s odstupom času prežívajú svoju vieru a vzťah s Bohom inak ako v minulosti.
„Svoje zlyhania vidia v novom svetle, ako keď sa z nich spovedali pred rokmi. Zdá sa im, že hriechy zaobalili alebo nepovedali všetko, a teraz sa to v nich znova ozýva, lebo nepociťujú pokoj. Často priznajú, že ich spovede a ľútosť boli povrchné a formálne,“ dodáva.
Pre koho je generálna spoveď určená?
Podľa redemptoristu Zamkovského cirkev nikde nenariaďuje absolvovať generálnu spoveď, ale veľmi ju odporúča v prípadoch, keď bol v minulosti vedome zatajený ťažký hriech. Každé ďalšie sviatosti zmierenia alebo prijatie eucharistie by mohli byť totiž svätokrádežou.
„Človek osadený v hriechu dobre nevidí svoje ďalšie previnenia a je stále v klamstve, čo mu neprináša pokoj. Jeho ďalšie spovede po nevyznanom hriechu neboli ozajstným stretnutím s nebeským Otcom. Užitočná môže byť v čase smrteľnej choroby alebo pred operáciou. Dôvodom rozhodnúť sa pre generálnu spoveď môže byť aj predošlá nedostatočná ľútosť alebo predsavzatie polepšiť sa.
V čom je iná ako „bežná“ spoveď?
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prijatie tejto sviatosti je zriedkavé a skôr výnimočné. Generálna spoveď môže byť celoživotná alebo zameraná na určité obdobie či špecifickú chybu v živote.
Páter Zamkovský neodporúča vykonávať generálnu spoveď často, pretože prílišné zaoberanie sa minulosťou vedie ku škrupulanstvu. Z času na čas je však dobré pozrieť do minulosti, vyznať a oľutovať, čo bolo zlé, ale potrebujeme pohľad dopredu.
„V tom spočíva veľká úloha spovedníka, aby upriamil pohľad veriaceho dopredu a udelil mu pokánie, ktorým to uvedie do praxe. Keď niekto zanedbával vzťah k Bohu, tak by ho mal začať rozvíjať modlitbou, sviatosťami, čítaním Biblie,“ ozrejmuje.
Prečo sa znova spovedať zo starých hriechov, keď máme povinnosť pri každej spovedi vyznať všetky hriechy a cirkev učí, že sú nám raz a navždy odpustené?
Misionár Ondrej Skočík upozorňuje, že každý človek je iný, dostal inú výchovu, má svoje zvyky, temperament a často sa stáva, že nie zo všetkého sa dobre vyspovedá.
„Niečo povie iba tak všeobecne, zaobalene, aby to až tak nekričalo. Dokonca niektorý hriech zamlčí úmyselne zo strachu či hanby a dúfa, že Pán Boh o tom vie a odpustí mu to aj tak. No pri spovedi je veľmi dôležité úprimné spoznanie hriechov, ich vyznanie, ľútosť a snaha polepšiť sa,“ vysvetľuje.
Ako príklad spomína paradoxné situácie počas misií, keď farníci pravidelne chodili na spoveď a prijímanie, no mali nevyriešené spory. „Ak pristupujem k sviatostiam a tolerujem, že mám hnevníkov, niečo nie je v poriadku. Hoci sme povinní vyznať všetky ťažké hriechy, podľa pátra Zamkovského ich nemusíme vždy vedieť správne rozlíšiť.
„Ruku na srdce, naozaj sa tak stalo pri každej spovedi v priebehu rokov? Vnímali sme dobre, čím sú tie ťažké hriechy v našom živote? Mali sme vždy ozajstnú ľútosť a predsavzatie viac nehrešiť? Čudujeme sa potom, že mnohí veriaci sa pri spovedi vracajú k hriechom minulosti?“ pýta sa redemptorista.
Pri tejto otázke zároveň pripomína, že vo sviatosti zmierenia nie sú najdôležitejšie naše hriechy, ale pozornosť by sme mali upriamiť na Otca, ktorý vybehol synovi naproti, nedal mu dopovedať všetky pripravené reči, ale svojím objatím ho uzdravoval.
„Pri spovediach si potrebujeme viac uvedomovať slávnosť Božieho milosrdenstva než súd a vypočítavanie previnení. To neznamená, že ľudia nemajú vyznať hriechy, ale nerobme vyšetrovací proces z vecí, ktoré si už ani sami nepamätajú. Sme v procese viery, stávame sa Božími deťmi, preto to nikdy nemôže byť jedna dokonalá spoveď,“ upozorňuje.
Máme všetky hriechy odpustené, aj keď nejdeme na generálnu spoveď?
Obaja kňazi sa zhodujú, že ak sme vyznali všetky ťažké hriechy a svedomie nám nič nevyčíta, generálna spoveď nie je nutnosťou. „Keď verím, že mám hriechy odpustené a žijem v pokoji s Bohom, nemusím ísť na generálnu spoveď. Myslím, že to prežíva veľa veriacich, ktorí možno o nej ani veľmi neuvažujú,“ uvažuje Zamkovský.
Misionár Ondrej Skočík hovorí, že je správne s múdrosťou prítomného okamihu prehodnotiť prežité obdobie. Pozvanie ku generálnej spovedi je pre vincentínov ústredná myšlienka, ktorú im stanovil zakladateľ svätý Vincent de Paul. Prvá vec, o ktorej kážu po príchode do farností, je práve potreba generálnej spovede.
So psychickými problémami sa trápi čoraz viac ľudí. No pristúpiť ku generálnej spovedi minimálne raz v živote odporúčajú obaja misionári. „Myslím, že máme právo a potrebu pred niekým, kto nás miluje a chápe, aspoň raz odkryť celý svoj život s jeho úspechmi a pádmi a počuť slová rozhrešenia a požehnania: Máš odpustené hriechy. Choď v pokoji!“ vysvetľuje Zamkovský.
SPOVEDÁM SA STÁLE Z TÝCH ISTÝCH HRIECHOV
Má generálna spoveď zmysel pre veriaceho, ktorý chodí pravidelne každý mesiac na spoveď?
Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi hovorí o tom, že kňaz i levita, ktorí boli navonok spravodliví, zďaleka obišli zbitého človeka na ceste. Podľa pátra Zamkovského môžeme chodiť celé roky pravidelne na spoveď a mať zatvrdnuté srdce. Duch Svätý môže usvedčiť človeka pri nejakej príležitosti z hriechu či postoja, ktorý mu prekáža napredovať vo vzťahu k Bohu.
„Často ide o usvedčenie z tvrdosti srdca. Následkom prežitého utrpenia, pocitu krivdy či pestovania hnevu sa môže naše srdce obaliť škrupinou a prestaneme byť citliví na ľudí okolo. Zameriavame sa na svoju dokonalosť a sme ľahostajní k utrpeniu a potrebám iných,“ ozrejmuje.
Vincentín Skočík považuje za múdre zhodnotiť dlhšie obdobie života aj pre praktizujúceho katolíka. „Aj v podnikaní sa robia hodnotenia, analýzy, predpokladá sa vývoj, aby bolo efektívnejšie a prinieslo čo najväčší zisk. Rovnako v duchovnom živote sa máme usilovať napredovať a všímať si konkrétnosti, ktoré nám nejdú,“ doplnil Skočík s tým, že človek, ktorý v duchovnom živote nenapreduje, v podstate cúva.
Ako sa na generálnu spoveď pripraviť?
Už len samotná túžba pristúpiť k sviatosti a dobre sa pripraviť, znamená, že človek započul Boží hlas, ktorý ho pozval k obráteniu, a je na dobrej ceste. Spytovaniu svedomia predchádza modlitba k Duchu Svätému, ktorý vnáša svetlo do minulosti. Pripraviť sa dá cez spytovanie svedomia, pri ktorom môže pomôcť spovedné zrkadlo s Desatorom.
Páter Skočík upozorňuje, že je vhodné použiť také spovedné zrkadlo, ktoré je primerané veku a stavu, v ktorom človeka žije, a nie vytiahnuť to, čo dostal pred tridsiatimi rokmi pri prvom svätom prijímaní. Podľa neho nie je hanba si hriechy aj napísať, pretože v spovednici možno zažívať istý stres a emócie, ktoré môžu penitenta rozrušiť, a nebude vedieť pokračovať.
Ako pripomína misionár milosrdenstva Michal Zamkovský, nie je potrebné zapísať desať strán papiera, ale stačia krátke poznámky. Kňaz má pomôcť človeku vyznať, čo je potrebné.
Pokiaľ nejde o ľudové misie, počas ktorých rehoľníci vyslovene pozývajú veriacich vykonať si generálnu spoveď, je potrebné kňaza na to vopred upozorniť. „Je dôležité, aby mal pre kajúcnika čas a prijal ho s otvoreným srdcom. Beriem do úvahy jeho stupeň viery, schopnosť vyjadriť sa a hlavne úprimnosť a pokoru. Nepotrebujem sa špeciálne vypytovať, iba mu pomáham úprimne sa vyznať.“
Podľa neho by generálna spoveď mala trvať maximálne o 15 minút dlhšie ako bežné sviatosti zmierenia, aby bol zachovaný sviatostný charakter. Po nej možno vybaviť duchovný rozhovor.
Vyznať hriechy za posledné desaťročie môže byť nadlho. Ktoré hriechy treba vyznať a sústrediť sa na ne?
Páter Zamkovský hovorí, že predovšetkým sa treba sústrediť na otvorenú náruč Boha Otca. Pri generálnej spovedi je potrebné pozrieť sa na hriechy vo vzťahoch, hnev a nedostatok lásky zvlášť k najbližším. Často si ľudia pri tejto spovedi viac uvedomujú, ako zanedbávali vzťah k Bohu, vynechávali modlitby a pristupovanie k sviatostiam.
„Mnohí sa veľmi trápia pre hriechy nečistoty v mladosti. Je dobré vyznať tieto zlyhania tak, ako si pamätáme, ale nešponujme to všetko do nejakej traumy. Nemusí vôbec ísť o najťažšie hriechy v živote, hoci sme to aj my kňazi dosť vo svojich kázňach a katechézach šponovali a uviedli ľudí do škrupúľ,“ priznáva misionár milosrdenstva.
Zároveň povzbudzuje, aby veriaci z generálnej spovede nerobili súdny deň. „Už som mal pár prípadov, keď veriaci spoveď odvolali, pretože nemajú odvahu.