Súčasné zmätky, ktoré mnohí kňazi aj veriaci ťažko znášajú, zakaľujú spomienky na krásne sviatky Božieho Tela a Krvi.
Benedikt XVI. zdôraznil, že Eucharistia uskutočňuje premenenie darov tejto zeme - chleba a vína - s cieľom premeniť náš život a tak túto premenu otvoriť svetu. Slávnosť Kristovho Tela a krvi sa nerozlučne spája so Zeleným Štvrtkom, s omšou »in Caena Domini«, pri ktorej sa slávi ustanovenie Eucharistie.
Sviatosť Eucharistie 1/2 ► KATECHÉZY STRUČNE A JASNE ✅
Procesia Božieho Tela v Kolíne nad Rýnom
Najsvätejšiu Sviatosť nosíme ulicami miest a dedín, aby sme ohlasovali, že vzkriesený Kristus je s nami na ceste a vedie nás do nebeského kráľovstva. To, čo nám Ježiš v dôvernej atmosfére sály Poslednej večere daroval, vyjadrujeme dnes verejne, lebo Kristova láska nie je vyhradená niekoľkým, ale je určená pre všetkých.
Preto je Eucharistia pokrmom večného života, Chlebom života. Mohli by sme povedať, že všetko sa začína u Srdca Krista, ktorý pri Poslednej večeri v predvečer svojho utrpenia ďakoval Bohu a chválil ho a tak skrze moc jeho lásky premenil zmysel smrti, ku ktorej sa blížil. Skutočnosť, že Oltárna sviatosť dostala meno »Eucharistia - vďakyvzdanie« práve toto vyjadruje.
Premenenie podstaty chleba a vína na Kristovo Telo a Kristovu Krv je Kristovo sebaodovzdanie, dar jeho lásky, ktorá je mocnejšia ako smrť, tej božskej lásky, ktorá mu dala vstať z mŕtvych. Všetko vychádza od Boha, zo všemohúcnosti jeho trojjedinej lásky, ktorá sa v Ježišovi stala telom. Dovnútra tejto lásky sa priberá Kristovo Srdce, preto môže aj tvárou v tvár zrade a násiliu ďakovať Bohu a chváliť ho a týmto spôsobom premieňať veci, ľudí a svet.
Ak toto konáme, vstupujeme skutočne do spoločenstva so samotným životom Ježiša, do dynamiky tohto života, ktorý sa dáva nám a pre nás. Od Boha skrze Ježiša až po nás - jedinečné spoločenstvo, communio, sa sprostredkuje v Najsvätejšej Eucharistii. To sme počuli v slovách sv. apoštola Pavla kresťanom v Korinte: »Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?
Eucharistia nás teda spája s Kristom a otvára nás aj voči iným, robí nás vzájomne údmi. Eucharistické spoločenstvo ma spája s ľuďmi vedľa mňa, aj s tým, s ktorým nemám možno dobrý vzťah, ale aj s ďalekými bratmi všade na svete. Zvlášť v našej dobe, v ktorej nás globalizácia robí stále závislejšími od seba navzájom, môže a musí mať kresťanstvo ten účinok, že táto jednota sa nevytvára bez Boha, to znamená nie bez pravej lásky, inak by sa rozšíril chaos, individualizmus, útlak všetkých proti všetkým.
Je toto duchovne obnovená normalita? V Chlebe, ktorý je život a ktorý život dáva, aj keď sa k noci chýli. Pápež pokračuje v katechéze o modlitbe s témou „Jakubova modlitba“ o boji patriarchu Jakuba s Bohom pri jeho návrate do krajiny otcov. (Gn 32, 25-30). Kardinál to povedal v piatok pre internetovú stránku „Vatican News“.
Kardinál Rainer Maria Woelki, arcibiskup Kolínskej arcidiecézy, vyzval cirkev v Nemecku, aby posilnila svoju identitu ako súčasť svätej Katolíckej a apoštolskej cirkvi: „Katolícka cirkev musí zostať katolíckou!“ povedal v interview pre katolícky denník Die Tagespost 4. júna. Kardinál kritizoval ´synodálnu cestu´, ktorá sa začala v r. 2019 a má trvať do r. 2022, už aj predtým.
Pomocný biskup Kolínskej arcidiecézy, Dominik Schwaderlapp, nedávno tiež odstúpil z fóra „synodálnej cesty“ diskutujúceho o sexuálnej morálke. ´Cesta´ má aj niekoľko ďalších fór zameraných na celibát a úlohu žien v Cirkvi. Bude však dôležité, aby sa postoje odvodzovali z tradície Cirkvi, aby sa napríklad nevylúčili tie, ktoré sa týkajú sv. pápeža Jána Pavla II.
„Proti každému očakávaniu po Synode biskupov a Amazonii, nezrušil pápež celibát dokonca ani pre taký náročný región a de facto odmietol vysviacku žien. „Niektorí veria, že Cirkev možno tvarovať úplne novým a odlišným spôsobom. „Čítal som návrhy zo štyroch fór ‘synodálnej cesty’ v Nemecku a som zhrozený zo smerovania tejto diskusie.
Bez zváženia pravých zdrojov viery a zjavenia vo Svätom písme a tradícii sa má Cirkev vynájsť nanovo. Naopak - tak ako v Starom zákone sa ľudia vzďaľujú od Cirkvi a od Boha stále viac,“ píše arcibiskup Ervín Jozef Ender, bývalý nuncius v Nemecku, pre katolícky denník Tagespost. Nesie sa v znamení krízy koronavírusu a voľby nového predsedu Konferencie biskupov Rakúska.
Pôvodne sa voľba mala konať už v polovici marca, no pre krízu biskupi požiadali kardinála, aby úrad naďalej vykonával. Súčasne zriadili biskupskú komisiu ad hoc, ktorej členmi sú o. i. arcibiskup Franz Lackner a diecézni biskupi Manfred Scheuer a Wilhelm Krautwaschl.
V liste arcibiskup Viganò varoval amerického prezidenta, že súčasná kríza pandémie a nepokoje po smrti Georga Floyda sú súčasťou večného boja medzi silami dobra a zla. V Ruskej pravoslávnej cirkvi si pripomenuli prvého mučeníka boľševického prenasledovania cirkvi arcikňaza Ioanna Kočurova (1871-1917), ktorý bol zavraždený 31. októbra 1917 boľševikmi v Carskom Sele.
Iniciatíva „Pro Pope Francis“, ktorá chce brániť pápeža a jeho „pastoračnú kultúru“ milosrdenstva proti kritikom v Cirkvi, sa šíri: od štvrtka sa na viacjazyčnej stránke www.pro-pope-francis.com prekročila hranica 50 000 podpisov ľudí, ktorí sa pridali k otvorenému listu pápežovi. Ide o reformu hierarchických štruktúr, ktorá si uvedomuje spoločenskú premenu a je formovaná láskou a milosrdenstvom.
Vyvolala to najmä exhortácia ´Amoris laetitia´ (2016), kde František zaujíma milosrdný postoj voči rozvedeným. Vznikol dojem, že v Cirkvi sú už iba hlasy kritické voči pápežovi. To však nie je pravda. Existuje veľká mlčiaca podpora pápežovi. Odpor voči Františkovi prichádza od relatívne malej skupiny, ktorá Evanjelium vykladá veľmi legalisticky a - ako pápež hovorí - hádže zákony ako skaly na ľudí.
Iniciatíva chce pôsobiť aj proti podozreniu, že vedenie úradu pápežom je teologicky, dogmaticky a pastoračne nedostatočne podložené. Bývalý nemecký prezident Christian Wulff povedal, že je právom konzervatívnych klásť pápežovi otázky. Obvinenia z herézy a bludov sú však „neprimerané a prejavom neústupnosti“. Politik zelených to zasa spája s „nespokojnosťou“ vzhľadom na konkrétne zmeny pre homosexuálov v jeho pontifikáte.
Spolok „kathmedia“ dúfa, že príspevkom ľuďom moslimskej kultúry otvorí prístup ku kresťanskému náboženstvu. Je to aj reakcia na rastúci záujem tých, ktorí v ostatných rokoch prišli do nemeckého prostredia. Ako vysvetlil na úvod, chce takto v zmysle požiadavky II. Eucharistia je „srdcom“ Cirkvi a pre kresťana je preto zásadne dôležité „dobre porozumieť hodnote a významu svätej omše, aby sme náš vzťah s Bohom žili čoraz plnšie“, zdôraznil Svätý Otec.
Nemecký kardinál Gerhard L. Müller nepovažuje za správne, že pápež František dal biskupským konferenciám viac slobody pri preklade liturgických textov. „Liturgia spája a nesmie rozdeľovať. Pri preklade sa musí dohliadať na obsahovú precíznosť a vernosť textu, ako aj na skutočné realizovanie v duchu a kultúre cieľového jazyka. Inak sa treba obávať, že jednota Katolíckej cirkvi sa vo viere, vyznaní a modlitbe zničí!
Kardinál súčasne poukázal na skúsenosti, že biskupmi povolaní prekladatelia často biblické texty pod zámienkou ´lepšieho pochopenia´ akosi zriedili. Pozadie týchto výpovedí tvorí spor Františka s prefektom Kongregácie pre Boží kult, kardinálom Robertom Sarahom. V pápežskom výnose platnom od októbra „Magnum principium“ pápež zdôrazňuje „dôležitý princíp“ Druhého vatikánskeho koncilu: Texty liturgií Katolíckej cirkvi majú byť pre veriacich zrozumiteľné.
František to spájal so zmenou predovšetkým kánonu 838 cirkevného práva. Preklady liturgických textov majú podľa toho v kompetencii biskupské konferencie. Na otázku, či harmónia medzi Františkom a jeho predchodcom Benediktom XVI. je teraz preč, pretože Benedikt v predslove jednej knihy napísal, že liturgia je u kardinála Saraha v dobrých rukách, Müller odpovedať nechcel: „Verejne sa vyjadrovať k vzťahu pápeža s Benediktom XVI.
Kardinál Gerhard L. Müller bránil pápeža Františka pred obvineniami z herézy. O heréze možno hovoriť iba ak „katolík tvrdohlavo popiera zjavenú a Cirkvou ako záväznú predkladanú pravdu viery“, ako vysvetlil bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery pre noviny „Passauer Neue Presse“ (PNP). Müller k „Amoris laetitia“ povedal, že v tých málo sporných pasážach ide o to pastoračne stáť pri ľuďoch v ťažkej, často dokonca tragickej rodinnej situácii.
Kardinál znova navrhol, aby sa poprední prívrženci oboch postojov stretli a pri vedeckom dialógu vypracovali spoločné pastoračné smernice. Biskup Ervín Kräutler má už roky túžbu po zmene prístupu ku kňazského úradu. Tento misionár Prevzácnej krvi pochádzajúci z rakúskeho Vorarlbergu, bol v r. 1981-2015 biskupom Altamira-Xingu, najväčšej diecézy Brazílie - s 350 000 km2 štyrikrát tak veľkej ako Rakúsko.
V Brazílii sú spoločenstvá, ktoré slávia Eucharistiu iba trikrát do roka a biskup vyjadril starosť, že sa im stratí chápanie Eucharistie. „To považujem za nebezpečné. Ako misionár v Brazílii pôsobí Kräutler už 50 rokov, je to úloha, ktorú musí plniť „s veľkou láskou a schopnosťou empatie“. V r. 1983, ho vojenská polícia zatkla a zbila. Jeho veriaci vtedy kričali: „Nechajte ho, to je náš biskup!“ To vzájomný vzťah biskupa s jednoduchými katolíkmi veľmi prehĺbilo.
Vatikán chce novými smernicami vyjasniť prístup k prípadom, keď sa katolícky kňaz stane otcom dieťaťa. List sa obracia na organizáciu „Coping International“, svojpomocnú platformu detí katolíckych kňazov. Tému spracuje vatikánska skupina, ktorá vyvinula aj smernice na prevenciu pred zneužívaním v Cirkvi, ako sa uvádza v liste, ktorý Coping uverejnila na webe. Rozhodla o tom Komisia pre ochranu detí na ostatnom stretnutí.
Biskupská konferencia Nemecka zhodnotila rozhodnutie Ústavného súdu v Karlsruhe o intersexualite tak, že sa to dá pochopiť. K prirodzeným podmienkam však patrí, že „príslušnosť k jednému pohlaviu je človeku vopred daná“, ako povedal hovorca ďalej. Spisovateľ William Peter Blatty (1928 - 2017) mal pri práci na románe „Exorcista“ viaceré podivuhodné zážitky.
Podľa jeho názoru sa skutočne v niekoľko málo prípadoch stáva, že „netelesná, inteligentná, nie ľudská bytosť sa nejako dokáže zmocniť človeka,“ povedal Blatty. V r. 1973 bol román „Exorcista“ sfilmovaný. Blatty napísal scenár a získal za neho Oskara, ako aj cenu Golden Globe.