Tento článok prináša podrobný životopis kňaza Jána Janíka, od jeho narodenia až po jeho pôsobenie v rôznych farnostiach a cirkevných funkciách. Pozrieme sa na jeho vzdelanie, kňazskú vysviacku a dôležité momenty v jeho službe Cirkvi.
Osobné údaje a skorý život
Ján Janík sa narodil 12. júna 2004. V tom čase to bola dedinka s malým počtom domov, sústredených okolo kostola. Nachádza sa v Žiarskej kotline na strednom Slovensku, obklopená pohoriami Vtáčnik, Kremnické a Štiavnické vrchy. Patrila do benediktínskeho opátstva so sídlom v Hronskom Svätom Beňadiku. O zriadení tamojšieho kláštora hovorí jeho zakladacia listina z roku 1075.
Benediktíni, ako vieme, podľa svojho hesla “ora et labora” učili aj ľud, ktorý spravovali, modliť sa a pracovať. V týchto vlastnostiach, a osobitne v pracovitosti, Prestavlčania naozaj vynikali. Rod Beňovcov patrí v Prestavlkoch k trom najstarším a je jedným z najpočetnejších. Záznamy o ňom sa nachádzajú v prvých matrikách farnosti Trubín. Najstarším zapísaným “praotcom” don Beňu je Juraj Beňo, ktorého syn Ján, sobášený v roku 1768, mal desať detí.
Don Ján A. Otec Ladislav bol človek veselej, živej a ráznej povahy, vtipný, pracovitý a odvážny. Hovoria o ňom, že bol aj veľmi mocný. Napriek svojej sangvinickej povahe bol citlivý na tie najdôležitejšie hodnoty v živote rodiny. Keď k nemu, ako k vysťahovalcovi za prácou v Argentíne, prišli reči, že za jeho manželkou chodí miestny učiteľ, neuveril im, ale šiel si to overiť. Kvôli istote o vzájomnej manželskej vernosti, ktorá bola pre neho svätá, neváhal podniknúť ďalekú i finančne náročnú cestu z Ameriky.
Matka Veronika bola zasa pokojná, rozvážna, múdra, dôsledná v práci i v poriadku, pritom rodinná i veselá, všímavá v službe, i keď slabšieho zdravia. Bola to len jednoduchá dedinská žena, ale vedela sa pohotovo zorientovať v ľuďoch i v situáciách. Ak vzniklo niekedy medzi rodičmi menšie napätie, ktoré navonok prejavil viac otec, matka zobrala deti bokom. Keď to zakrátko otca prešlo, snažil sa všetko urovnať rodinnou veselosťou. Niekedy i tak, že svoju Veroniku zobral do tanca a párkrát sa s ňou pokrútil po kuchyni.
Janko sa narodil ako tretí zo šiestich súrodencov. Matka mala vtedy dvadsaťtri a otec dvadsaťsedem rokov. Tých prvých dvoch ani nepoznal - zomreli ako deti. On sám v dvanástich rokoch prešiel zdravotnou krízou, ktorú však šťastne prekonal. Z trojice mladších súrodencov si dvoch Pán Boh k sebe povolal takisto v detskom veku. Nažive zostal len najmladší brat Jozef, ktorý so svojou rodinou zostal v Prestavlkoch.
Braček Ferko zomieral v Jankovej prítomnosti. Rodičia boli chudobní. Otec celý život pracoval ako robotník a doma mali políčko, kra-vu a drobné domáce zvieratá. Všetci bývali v jednej izbe. Keď otec odišiel za prácou do Argentíny (z ktorej sa, mimochodom, vrátil chudobnejší, ako tam išiel - matka mu musela zo Slovenska poslať peniaze na spiatočnú cestu), Janko bol doma najstarší z detí. Pomáhal mame na poli i v celom malom hospodárstve a na pasienky povyše dediny chodil pásavať kravu.
Ako dvanásťročný musel dokázať zabiť teľa, alebo aby zarobil pre domácnosť nejakú korunku, spolu s chlapmi sťahovať z lesov drevo. Pre tieto práce bol veľakrát nútený vynechať školu. A tak sa stalo, že musel opakovať ročník. Ale vtedy sa to nebralo tragicky. Rovesníci si spomínajú, že Janko bol skromný, nenápadný chlapec dobrého srdca, skôr vážny a utiahnutý. Málo hovoril, ale keď niečo povedal, mal to premyslené. To však neznamenalo, že nemal zmysel aj pre chlapčenské huncútstva.
Napríklad pre takéto: Dedina mala nočného strážnika “ujčoka” Madáčika. Jeho úlohou bolo odtrúbiť večierku, čo bolo zároveň dôkazom, že nespí, ale stráži. Doma mal hodiny, na ktorých pre svoju slepotu zisťoval čas len tak, že ohmatal ručičky. Nuž a tieto jeho hodiny chlapcov (medzi nimi aj Janka) veľmi lákali a lákala ich aj myšlienka popliesť ujčoka Madáčika. Raz večer mu nebadane vkĺzli do domu a posunuli ručičky dopredu. Mládež na dedine hrávala divadlo a aj menší k nemu prispievali. Janko mal od detstva dar niečo usporiadane povedať. Pán Boh ho obdaril aj hudobným nadaním.
Kňazská služba
Kaplánom sa stal 1. júla 2004 v Bratislave-Trnávke. Neskôr pôsobil ako direktor domu od 1. júla 2009 v Bratislave-Miletičova. Administrátorom bol v roku 1993 v Bratislave-Trnávke. Ďalšie kaplánske pôsobiská boli v Šuranoch (1994), Hlohovci (od 1. júla 1995) a Leviciach (od 20. septembra 1996). Administrátorom bol od 21. júna 2004. Od 1. júla 2009 pôsobil ako kaplán v Bratislave-Novom Meste. Farárom bol v Jablonici a neskôr v Bratislave-Devínskej Novej Vsi.
Dňa 13. marca 2012 sa stal cirkevným sudcom a od 1. apríla 2022 pôsobil ako advokát Metropolitného tribunálu.
Z čašníka sa stal KŇAZ - o. Andrej Ondrejka | Godzone podcast Flešbeky
Ďalšie dôležité míľniky
- Kaplán Bratislavskej arcidiecézy
- Kaplán 1. júla 2009 v Bratislave-Novom Meste
- Cirkevný sudca od 13. marca 2012
- Advokát Metropolitného tribunálu od 1. apríla 2022
Významné dátumy
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame dôležité dátumy v živote a službe Jána Janíka v tabuľke:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 12. jún 2004 | Narodenie |
| 1. júl 2004 | Kaplán v Bratislave-Trnávke |
| 1. júl 2009 | Direktor domu v Bratislave-Miletičova |
| 13. marec 2012 | Cirkevný sudca |
| 1. apríl 2022 | Advokát Metropolitného tribunálu |
Ján Janík prešiel počas svojej kňazskej služby mnohými pôsobiskami a zastával rôzne funkcie. Jeho príbeh je príkladom obetavosti a oddanosti Cirkvi.