Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze mazanie olejom a modlitbu kňaza, udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela. V tejto sviatosti Ježiš Kristus pomáha chorému na tele i na duši, uľavuje mu v bolesti a posilňuje ho v slabosti.
V evanjeliách čítame, že chorí sa snažili Ježiša dotknúť, (Mk 3, 10; 6, 56) „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých“ (Lk 6, 19). Tak aj dnes sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej „dotýka“, aby nás uzdravoval.
A táto sviatosť, ako učí Cirkev (porov.
V minulosti sa táto sviatosť zvyklo vysluhovať pred úmrtím, z čoho sa vytvorilo nesprávne pomenovanie a chápanie ako „posledné pomazanie“.
Je povinnosťou duchovných pastierov poučiť veriacich o blahodarných účinkoch tejto sviatosti. Veriaci nech povzbudzujú chorých, aby si zavolali kňaza a prijali túto sviatosť. Chorí nech sa pripravia, aby ju prijali s dobrými dispozíciami za pomoci svojho duchovného pastiera a celého cirkevného spoločenstva, ktoré je pozvané zahrnúť celkom osobitným spôsobom chorých svojimi modlitbami a svojho bratskou pozornosťou.“ (porov.
„Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ,Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. R: Amen.´ A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. R: Amen.“
Účel a milosť sviatosti pomazania chorých
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje chorému osobitnú milosť tejto sviatosti.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
- spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
- posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
- odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
- navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
- prípravu na prechod do večného života [KKC 1499-1532].
Udeľovanie svätého pomazania chorým je možné aj hromadne, napríklad počas svätej omši. K hodnému prijatiu je však potrebný stav milosti.
Vysluhovateľmi sviatosti pomazania chorých sú iba biskupi a kňazi (porov.
Matéria sviatosti, čiže viditeľným znakom sviatosti pomazania chorých je olej, pomazanie olejom a vkladanie rúk. Používa sa olivový olej posvätený biskupom na Zelený štvrtok. V súrnom prípade sa pripúšťa aj iný olej rastlinného pôvodu (slnečnicový, ľanový a pod.). Za takýchto okolností ho môže posvätiť každý presbyter (kňaz) bezprostredne pred udelením pomazania.
Forma sviatosti spočíva v slovách sviatostnej formuly, ktorá sprevádza pomazanie, čiže keď kňaz pomaže čelo a dlane chorého a pritom povie: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen“.
Mazanie čela a rúk znamená, že sa sviatosť vzťahuje na človeka v jeho celistvosti ako mysliacu a konajúcu bytosť (hlava - rozum, ruky - činy). Vo východnom obrade (gréckokat.
Prijímateľom sviatosti pomazania chorých má a môže prijať každý kresťan - katolík, ktorý je pre vážnu chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať viackrát v živote, ak sa jeho zdravotný stav zhorší alebo upadne do ďalšej ťažkej choroby. Odporúča sa pred operáciou, aj keď sa vykonáva bežne, pretože každá operácia v sebe zahŕňa určité riziko smrti. Prijať ju môžu aj ťažko choré deti, ktoré užívajú rozum natoľko, že sviatosť im môže byť posilnením.
Pred udelením tejto sviatosti by chorý, ak je toho schopný mal prijať sv. zmierenia a sv. Oltárnu.
Sviatosť pomazania chorých sa vysluhuje tým, ktorých zdravotný stav je vážne ohrozený, aj keď je to dieťa, alebo dospievajúci kresťan. Nie nutné prijímať, túto sviatosť, len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve.
Vysvetlenie:
Veriaci, ktorý dosiahol „vek používania rozumu“, je podľa Kánonického práva človek, ktorý zavŕši 7. rok života. Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ myslí sa na nebezpečenstvo smrti. Sviatosť pomazania chorých má teda právo prijať veriaci, ktorý ochorel na takú chorobu, pri ktorej je vážne nebezpečenstvo smrti. Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý v dôsledku staroby značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
„Znova upadá do vážnej choroby“ znamená do tej istej alebo inej život vážne ohrozujúcej choroby.
„Ak sa nebezpečenstvo stáva vážnejším“ znamená, že sviatosť možno opakovať keď sa zdravotný stav ešte viac zhoršil, a tak nebezpečenstvo smrti je ešte vážnejšie.
Ak sa zdravotný stav nezhoršil, sviatosť pomazania chorých by nemala byť opätovne udelená skôr ako o 6 mesiacov. Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Pred pomazaním chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sviatosti pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv. prijímaniu.
Táto sviatosť sa udeľuje žijúcemu, nie mŕtvemu človeku.
Tu je tabuľka, ktorá sumarizuje kľúčové informácie o sviatosti pomazania chorých:
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Účel | Udelenie osobitnej milosti kresťanovi v ťažkostiach spojených s chorobou alebo starobou. |
| Vysluhovateľ | Biskupi a kňazi. |
| Materia | Olej posvätený biskupom (alebo kňazom v prípade potreby). |
| Forma | Slová sprevádzajúce pomazanie: "Skrze toto sväté pomazanie..." |
| Prijímateľ | Katolík vo vážnom ohrození života kvôli chorobe alebo starobe. |
| Opakovanie | Možné, ak sa zdravotný stav zhorší. |
Prečo Ježiš prejavoval taký veľký záujem o chorých?
Ježiš prišiel, aby nám zjavil Božiu lásku. Prinášal ju predovšetkým tam, kde sa človek cíti mimoriadne ohrozený: v chorobe. Boh chce, aby sme boli zdraví na tele aj na duchu, aby sme mu verili a aby sme dokázali rozpoznať prichádzajúce Božie kráľovstvo. Niekedy nám až vážna choroba ukáže, čo potrebujeme - či už zdraví alebo chorí - najviac zo všetkého: Boha. Život máme iba v ňom.
Aké účinky má sviatosť chorých?
Sviatosť chorých udeľuje útechu, pokoj a silu a chorého v jeho utrpení spája hlbokým putom s Kristom. U mnohých táto sviatosť vedie k telesnému uzdraveniu. A ak si Boh chce niekoho povolať k sebe, dáva mu v tejto sviatosti silu ku všetkým telesným i duševným zápasom na jeho poslednej ceste. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, sviatosť chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov.
Čo je to viatikum?
Viatikum („pokrm na cestu“) je Eucharistia, ktorú prijíma ten, kto o krátky čas opustí pozemský život a prejde do večného života. Málokedy je sväté prijímanie také životne dôležité ako v okamihu, keď človek dovršuje svoj pozemský život.
Čo znamená byť zaopatrený sviatosťami a ako je k tomu možné prísť?
Tí, ktorí sú vopred posilnení sviatostným pomazaním, svätou spoveďou a svätým prijímaním, sú týmito sviatosťami zaopatrení v hodine smrti a ich odchod k svojmu Pánovi a Stvoriteľovi je sviatostne posilnený, v mnohých prípadoch aj uľahčený, pretože zomierajúci nadobúda Boží pokoj, je zmierený s Bohom aj so svojimi príbuznými a môže vo väčšom pokoji opustiť tento svet.
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme chorým a umierajúcim kedykoľvek na požiadanie. U tých, ktorí sú v pokročilom veku a majú vážne zdravotné komplikácie, nie je dobré odkladať túto sviatosť len na poslednú chvíľu. Ak je niekoho život ohrozený chorobou, alebo krehkosťou staroby, je vhodné, aby sme mu zavolali kňaza.
Ak má chorý záujem zmieriť sa s Bohom a prijať jeho lásku, treba ho povzbudiť, aby si vzbudil túžbu po Bohu a prijatie sviatostí.