Slovensko, krajina bohatá na kultúrne dedičstvo, sa môže pochváliť nielen majestátnymi hradmi a malebnými dedinkami, ale aj unikátnymi drevenými kostolmi. Tieto sakrálne stavby, často opustené a zabudnuté, sú svedectvom bohatej histórie a rôznorodosti náboženského života na našom území.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Drevené kostoly: Kultúrne bohatstvo Slovenska
Slovensko je v tomto smere veľmoc. Najviac drevených kostolov je v Poľsku, na Ukrajine a v Bielorusku. Nórsko má 27 nádherných zachovaných drevených kostolov, z toho jeden je zapísaný v UNESCO. U nás je fenomenálne to, že na malom území sú tu rôzne konfesie, a všetky si stavali drevené kostoly. Dokonca sme mali drevené židovské synagógy.
Miloš Dudáš, muž, ktorý sa zaslúžil o zápis slovenských drevených kostolíkov do zoznamu UNESCO, sa profesionálne venuje pamiatkam od roku 1993, najmä ľudovej drevenej architektúre. Snažil sa dostať do povedomia drevené kostoly z celého Slovenska, pretože ľudia tu väčšinou poznajú drevené cerkvi na východe, najmä v okolí Svidníka a Bardejova, ale že sú aj na Orave, na strednom Slovensku, pri Žiline, to často netušia.
V roku 2002 sa dával do UNESCO predbežný zoznam pamiatok, ktoré by krajina chcela mať zapísané v budúcnosti. Rozhodli sme sa poukázať na multietnický a multikonfesionálny rozmer tohto regiónu strednej Európy, kde sa na malom území stretávajú a ovplyvňujú kultúry Východu a Západu, čo sa odzrkadľuje aj v architektúre.
Doteraz máme dve prírodné, a to jaskyne Slovenského krasu a pralesy na východe, a štyri kultúrne zápisy - Banská Štiavnica, Vlkolínec, Bardejov a Spišský hrad s okolím.
Kritériá výberu pamiatok UNESCO
Skúmala sa najmä autenticita, zachovanie toho pôvodného, či nebola integrita pamiatky narušená dostavbami a mladšími úpravami. Každý kostolík sme porovnávali podľa týchto kritérií. Jedno z nich bolo, či objekt slúži svojmu účelu. Body získal alebo strácal aj podľa toho, či je na svojom pôvodnom mieste, či nie je prevezený do skanzenu. Ďalším kritériom bolo, do akej miery je zachované vnútorné zariadenie. Porovnávalo sa úplne všetko, aj najbližšie okolie kostolíkov. Posudzovalo sa, čo je zachované, autentické.
Nie vždy sme sa stretli s ochotou, že chcú zápis do UNESCO. Niekde sa nedalo komunikovať. Chceli sme sa stretnúť a rozprávať o nominácii - a oni neprišli. Neprejavili záujem.
Zápis do zoznamu UNESCO je exkluzívna značka. Priamo z UNESCO však pamiatky nedostávajú peniaze. Ale každá krajina, ktorá má zápisy, to považuje za zdroj pýchy, prestíže a záväzok. Na Slovensku lokality zapísané v UNESCO dostávajú prioritne dotácie. Štát sa však zaviazal o ne starať.
Boli však postavené nové murované kostoly a zároveň opustené drevené, ktoré ostali prázdne a nevyužívané. Takých prípadov je niekoľko. Je to veľmi smutné, lebo ak prídete do nového kamenného kostola, zistíte, že „nemá dušu“. On ju možno získa desaťročiami, stáročiami, keď sa tam vystriedajú generácie veriacich a dokážu mu vpečatiť genius loci, duch miesta, a to predovšetkým svojou modlitbou a osobitným dialógom s Bohom. Teraz je to však chladné a sterilné. Kým drevený kostolík má celkom inú atmosféru.
Interiér dreveného kostola
Negatívny postoj k drevenej architektúre
Ešte za socializmu tu ľudia na drevo ako stavebný materiál nazerali ako na symbol chudoby. Všeobecne je drevená architektúra u nás vnímaná negatívne. Je to asi sociálny problém, v povedomí ľudí je to spojené s ťažkým životom, biedou a doslova s bojom o prežitie. Tam, kde sa drevenice zachovali, v horských oblastiach, bol život naozaj taký. Vďaka tomu sa však zachovali. Nasledujúce generácie však túžili po stavbe kamennej, murovanej, veľkej, peknej, priestrannej, s veľkým oknom a dostatkom svetla. Nechceli už šero a otvorené ohnisko. Často mi vraveli: berte si to het, zvaľte to, premiestnite, ja si postavím niečo lepšie.
V podvedomí cítim, že áno. Ako keby nie vždy vedeli posúdiť ich hodnotu. Hľadajú sa cesty, ako postaviť nové kostoly.
Ruiny kostolov na Slovensku
Z celkového počtu 4 181 kostolov a chrámov, ktoré sú súčasťou našej databázy, ide o 59 ruín.
Ruina podľa datovania a denominácie (geografické delenie)
- 9. storočie: dva rímskokatolícke kostoly
- kostol na hrade Devín
- Kostol svätého Salvátora v areáli Bratislavského hradu
- 11. storočie: jeden rímskokatolícky kostol
- Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne
- 12. storočie: štyri rímskokatolícke kostoly
- Kostol svätého Michala Archanjela v Sokolníkoch
- Kostol svätého Michala Archanjela v Patkoši
- Kostol Ducha Svätého v Trebišove
- Kostol Ducha Svätého v Komjatnej
- 13. storočie: jeden evanjelický a 22 rímskokatolíckych kostolov
- Evanjelický kostol v Sirku
- kostol v Lednici (bez patrocínia)
- kostol v Ipeľských Úľanoch (bez patrocínia)
- Kostol narodenia Panny Márie v Lúčke (okr. Rožňava)
- Kostol Panny Márie na Vyšehrade (nad Nitrianskym Pravnom)
- Kostol Panny Márie pri Liptovskej Mare
- Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Rajeckej Lesnej
- Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Kežmarku
- Kostol povýšenia Svätého kríža v Gerlachove
- Kostol povýšenia Svätého kríža v Senderove
- Kostol svätej Heleny v Stránskom
- Kostol svätého Jána Krstiteľa na Kláštorisku (v Slovenskom raji)
- Kostol svätého Juraja v Skačanoch
- Kostol svätej Márie Magdalény na Koscelku (v Slanských vrchoch)
- Kostol svätého Michala Archanjela v Horných Vesteniciach
- Kostol svätého Michala Archanjela vo Svodíne
- Kostol svätého Michala Archanjela v Radoli
- Kostol svätého Stanislava v zaniknutej dedine Miloj (pri Spišskom Hrušove)
- Kostol svätého Štefana Prvomučeníka v Gemerskej Polome
- Kostol všetkých svätých v Sielnici
- Kostol všetkých svätých v Pincinej
- Kostol všetkých svätých v Haluziciach
- Kostol zjavenia Pána v Kline nad Bodrogom.
- 14. storočie: jeden reformovaný kostol a 11 rímskokatolíckych kostolov
- Reformovaný kostol v Zacharovciach
- kostol v Piešťanoch (bez patrocínia)
- kostol v Šoldove (bez patrocínia)
- kostol v Bretke (bez patrocínia)
- Kostol Panny Márie v Slavci-Gombaseku
- Kostol Panny Márie, patrónky Uhorska - Regina Patrona Hungariae, vo Veľkej Čalomiji
- Kostol svätej Anny v Liptovskej Anne
- Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej na Katarínke (kataster obce Dechtice)
- Kostol svätého Michala Archanjela v Sampore
- Kostol svätého Ondreja Apoštola v Koši
- Kostol Svätého kríža v Trenčianskej Teplej
- Kostol Svätej Trojice v Hrušovom
- 15. storočie: jeden rímskokatolícky kostol
- kostol v Lule (bez patrocínia)
- 16. storočie: dva rímskokatolícke kostoly
- Kostol svätého Martina Biskupa v Stredných Turovciach
- Kostol svätých Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
- 17. storočie: jeden pravoslávny chrám a dva rímskokatolícke kostoly
- Chrám Svätej Trojice v Trnave
- Kostol svätého Jozefa v Nitre
- kostol v Lednických Rovniach (bez patrocínia)
- 18. storočie: jeden rímskokatolícky kostol, jeden evanjelický kostol a tri gréckokatolícke chrámy
- Kostol všetkých svätých v Zázrivej
- Evanjelický kostol v Lomničke
- Chrám Zoslania Svätého Ducha v Krásnom Brode
- Chrám svätých Kozmu a Damiána v Ľutine
- Chrám svätého Michala Archanjela vo Veľkej Poľane
- 19. storočie: štyri reformované kostoly a jeden gréckokatolícky chrám
- Reformovaný kostol v Sútore
- Reformovaný kostol v Belíne
- Reformovaný kostol v Kesovciach
- Reformovaný kostol v Leviciach
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ostrožnici
- 20. storočie: jeden rímskokatolícky kostol
- kostol v Podhájskej (bez patrocínia)
O záchranu a obnovu niektorých ruín kostolov sa starajú občianske združenia: OZ Katarínka o ruinu Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej na Katarínke, aktivisti z OZ Obnova Slovenskej Zeme pracujú na záchrane ruiny Kostola svätej Heleny v Stránskom, OZ Dubova Colonorum sa stará o Kostol svätých Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej.
Lokality UNESCO na Slovensku
Kostol svätých Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
Zvonkohra v Muránskej Dlhej Lúke
Dve kostolné veže zdobia dodnes obec Muránska Dlhá Lúka. Evanjelický kostol pochádza z takzvanej tolerančnej doby, ktorú zaviedol patentom Jozef II. V roku 1781 umožnil, aby mohli mať chrámy aj nekatolícke cirkvi. Boli tam však isté pravidlá. Aj náš kostol z roku 1787 bol postavený bez veže a vchod nesmel mať z hlavnej ulice. V roku 1800 sa evanjelickí veriaci sťažovali Gemerskej župe, že nemôžu využívať obecný zvon na katolíckom kostole. Vtedy už mohli používať vlastné zvony. Prvý si objednali v Lučenci za 421 rímskych zlatých.
Povesť o zvonoch v Bošáckej doline
Na lúke, u päty Marťákovej skaly od západu, je priehlbina, o ktorej povesť hovorí, že tam bola studňa, do ktorej za starodávna boli zvony zasypané, ktoré - vraj - ešte aj za našich časov na pravé poludnie zvoniť počuť.
Zvonkohra