Oratórium a kantáta: Rozdiel a charakteristika v barokovej hudbe

Baroková hudba, prebiehajúca približne v rokoch 1600 až 1750, priniesla rozsiahle inovácie a nové hudobné formy. Medzi ne patria opera, oratórium a kantáta. Tieto formy sa stali dôležitými prostriedkami pre hudobné vyjadrenie vtedajšej doby. V tomto článku sa zameriame na oratórium a kantátu, ich charakteristické znaky a rozdiely.

Baroková hudba: kontext a charakteristika

Barok (1600 - 1750) je obdobie, ktoré sa vyznačuje hospodárskym a politickým vývojom Európy. V tomto období narastajú prvky kapitalistickej ekonomiky a dochádza k prvým revolúciám buržoázneho typu. Vzniká absolutizmus, ktorý sa usiluje o centralistické ovládnutie politiky, ekonomiky, náboženstva a kultúry. Vedúcou mocnosťou 17. storočia sa stáva Francúzsko. V cirkevnej sfére pretrváva konfesionálne rozštiepenie Európy z predchádzajúceho obdobia. Rozhodujúcim činiteľom v kultúrnom vývoji epochy sú dvory panovníkov, šľachty a cirkevnej aristokracie.

Za ideálny predobraz a predka baroka bolo považované obdobie a umenie gotiky. V tomto období našiel barok ideu návratu, znovudosiahnutej istoty, prvotného raja, ale aj obnovu jednotného kresťanstva. Charakteristickou črtou barokového umenia i myslenia sa stáva nepokoj, vášeň, rozpoltenosť, vrúcnosť, elán, z čoho vyplýva aj konečná atmosféra baroka, ktorá bola poznačená vnútorným napätím. Vzniká množstvo antitéz, odrážajúcich sa v umení. V obľube sú veľké voľne stojace sochy, pôsobivo osvetlené a silne emocionálne maľby a prevzdušnené, presvetlené budovy. Barokoví umelci stavili vo svojej tvorbe na zložitosť, prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov, ktoré mali udivovať, vzrušovať, znepokojovať, ohurovať a taktiež útočiť na ľudské city a zmysly.

Hudobný barok priniesol prevratné zmeny, ako napríklad inštrumentálnu polyfóniu a nové hudobné formy (sonáta, fuga, sólový koncert, opera, oratórium, kantáta…).

Oratórium: charakteristika a vývoj

Oratórium je veľká komplexná hudobná forma, ktorá spracúva náboženský príbeh. Je to cyklická vokálno-inštrumentálna kompozícia. Oratórium je duchovným protikladom opery a nie je určené na scénické predvádzanie. Táto forma vznikla v Taliansku a venovali sa jej takmer všetci významní skladatelia tej doby.

Existuje oratórium talianske (oratorio volgare), ktoré používa voľne zbásnené texty v národnom jazyku a je určené pre širšie, laické publikum. Spracúva príbehy z Biblie, života svätých, ale aj milostné príbehy biblického pôvodu.

Priebeh oratória

Oratórium sa obvykle skladá z:

• Recitatívov
• Árií
• Zborov
• Inštrumentálnych častí

Texty oratórií sú väčšinou dramatické a nemajú rozprávača.

Kantáta: definícia a typy

Kantáta je viacdielna vokálno-inštrumentálna skladba. Rozlišujeme dva základné typy kantát:

• cantata da camera (komorná kantáta) - svetská skladba 17. storočia, kompozícia lyrického charakteru, uplatňujú sa tu i dramatické prvky z barokového madrigalu.
• cantata da chiesa (chrámová kantáta) - viacdielna vokálno-inštrumentálna skladba na bohoslužobné účely.

Vývoj kantáty

Kantáta stredného baroka je súvislý, organizovaný a rôzne dlhý sled árií spojený recitatívmi a ariosami, členený obvykle nástrojovými vložkami. Po roku 1700 sa kantáta ustaľuje a stáva sa z nej pravidelný sled obvykle dvoch árií spojených recitatívom, alebo sled 4 árií, či dvoch árií a dueta. Celok je niekedy rámcovaný krátkou predohrou a záverečným zborom.

Podstatou hudobnej formy je zoradenie hudobného materiálu do celku, v prehľadných a logických celkoch. Hudobná forma je spôsob organizácie hudobného materiálu s logickým zjednotením všetkých prvkov hudobnej reči. Podľa toho, ako sa jednotlivé tvárne zložky zúčastňujú na výstavbe hudobnej formy, môžeme im vymedziť špecifické vlastnosti.

Rozdiel medzi oratóriom a kantátou

Hoci obe formy, oratórium aj kantáta, sú vokálno-inštrumentálne skladby, existujú medzi nimi určité rozdiely:

• Rozsah a zameranie: Oratórium je rozsiahlejšie a spracúva náboženský príbeh, zatiaľ čo kantáta môže byť kratšia a zameraná na rôzne témy, duchovné aj svetské.
• Scénické prevedenie: Oratórium nie je určené na scénické prevedenie, zatiaľ čo kantáta môže byť prevedená aj scénicky.
• Jazyk: Oratórium talianske (oratorio volgare) používa národný jazyk, zatiaľ čo kantáta môže byť v rôznych jazykoch.

Významní predstavitelia

Medzi významných skladateľov, ktorí sa venovali oratóriám a kantátam, patria:

• Johann Sebastian Bach: Jeho kantáty sú rozsiahle a významné diela duchovnej hudby.
• Georg Friedrich Händel: Jeho oratóriá, ako napríklad Mesiáš, patria k najznámejším dielam barokovej hudby.
• Antonio Vivaldi: Známy pre svoje koncerty, ale aj pre vokálne diela, vrátane kantát.

Antonio Vivaldi (1678 Benátky- 1741 Viedeň ) - Strávil takmer celý život v Benátkach, kde učil na konzervatóriu a účinkoval u sv. Marka. Ustálil formu koncertu, v ktorej uplatnil schému neapolskej sinfónie: allegro - andante - allegro. Často upúšťal od zborového nasadzovania, jednotlivým nástrojom ukladá sólistické úlohy a obratne využíva farbu nástrojov. Skúša nové spôsoby v inštrumentácii orchestrálnych skladieb. Vivaldi písal sólové koncerty pre husle, violoncello, flautu, fagot, a.i.

Georg Friedrich Händel - ( 1685 Halle- 1759 Londýn ) v Berlíne spoznal taliansku operu, v Ríme sa spoznal so Scarlattim a Corellim. hlavný význam jeho diela spočíva v tvorbe órií, ktoré postavil do novej podoby (da capo ária, recitatív). Texty jeho oratórií su väčšinou dramatické a nemajú rozprávača.

Johann Sebastian Bach - (1685 Eisenach -1750 Lipsko) narodil sa v Eusenachu v Lipsku. Bol huslista, sopranista, organista, pôsobil ako kantor v škole pri chráme sv. Tomáša v Lipsku. Prvé skutočné poznanie veľkosti jeho diela nastalo až v 19. storočí zásluhou Felixa Mendelssohna Bartholdyho.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové rozdiely medzi oratóriom a kantátou:

tags: #oratorium #kantata #pasie