História farnosti Oravská Polhora

Oravská Polhora, malebná obec obklopená pohorím Oravské Beskydy, sa pýši bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1588, no jej príbeh sa začal písať už skôr, popri prastarej obchodnej ceste z Uhorska cez Oravu do Poľska. Kedy presne vznikla obec, s určitosťou nevieme.

Kým sa nenašla mapka z prieskumu soľných prameňov pod Babou horou z roku 1550 predpokladalo sa, že najstarším písomným prameňom o obci je daňový súpis Oravského panstva z roku 1588. Polhora sa tu uvádza medzi dedinami, ktoré ešte neplatia dane. V ostatných rokoch si začali budovať obydlia v hustých lesoch, preto boli oslobodené od všetkých daní a prác pre zámok.

Objavili sa však novšie údaje. Okrem mapky z roku 1550 i daňový súpis, v ktorom bol k roku 1567 dolepený list, na ktorom sa okrem iných obcí uvádza i Klin, Zubrowa Hlawa a Polhora. Všetky patrili k panstvu Juraja Turzu, ešte neplatili dane. Boli ešte malé, založené v hustých lesoch.

Pri zakladaní obcí udeľovali Turzovci takzvanú lehotu, počas ktorej boli nové obce oslobodené od platenia daní a od prác pre panstvo. Táto lehota slúžila na to, aby prví osadníci vyklčovali v hustých lesoch poľany, dostatok poľa na obživu, postavili si obydlia. Lehota bola 12, 16 i viac rokov, v prípade potreby ju na žiadosť prvých šoltýsov Oravské panstvo v odôvodnených prípadoch predlžovalo, alebo udeľovalo nanovo. Tak bolo i v prípade Polhory.

Zdá sa, že do ďalšieho rozvoja obce zasiahla drsná príroda. V Źivci sa uvádza, že strašná povodeň z veľkých a ničivých dažďov v roku 1593 pobrala domy, stodoly a spôsobila nesmierne škody nielen v okolí Žiwca, ale aj na Morave a v Uhorsku. Ako slobodná, ešte nezdanená, sa obec uvádzala i v daňových súpisoch z roku 1593. Daňovú slobodu obec dobre využila.

V daňovom súpise z roku 1598 tu už bolo 9 sedliackych domov, ale ešte stále nebola dobudovaná a preto ešte nebola zdanená. V čase žatvy postihli v tom roku Beskydy dlhotrvajúce dažde, obilie v snopoch hnilo, alebo vzrástlo. Pre neustále dažde nebolo možné zasiať oziminy, základ úrody na nasledujúci rok.

Okrem počasia, ktoré strpčovalo život prvým obyvateľom obce, boli to aj zbojníci, ktorí zbíjali najmä na pohraničí a ukrývali sa v hustých horách Babej hory a Pilska. Známu zbojnícku skupinu tej doby viedol Adam Oravčík z Kňažej, ktorý mal šiestich spoločníkov. Skupina bola ozbrojená ručnicami, šabľami, polhákmi.

Obec Polhora sa v daňových súpisoch na prelome 16. a 17. storočia uvádza medzi valaskými dedinami. Prvá písomná zmienka o valaskej obci je teda z roku 1588. V roku 1604 spustošená P. Komorovským a v roku 1683 Litovcami. V zamrznutých rokoch 1715 - 1716 odišlo 58 rodín.

V roku 1860 otvorili poštový úrad, v roku 1875 postavili parnú pílu, urbár založili v roku 1873. Chotárom často prechádzali zbojníci. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, ovčiarstvom, dobytkárstvom, obchodom. V rokoch 1869 - 1918 boli na Slanej vode kúpele.

Kostol Božského Srdca Pána Ježiša

Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich. Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste. Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby.

Na Orave sa v tom čase postavili kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore. Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.

Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969. Celá stavba trvala 22 mesiacov. Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa.

Kostol má rozmery 36 X 16 m. Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11. Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž. Kostol bol požehnaný ThDr. Jozefom Ligošom 19. júna 1971. Tým, že 1. júla 1994 otec biskup František Tondra erigoval Oravskú Polhoru za farnosť sa polhorský chrám stal farským kostolom.

V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci. Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža.

Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška. Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody.

Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra. Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk.

Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu. Celodenná adorácia pred Eucharistiou podľa rozpisu v diecéze: 28.máj, 13. august, 13.

Stručný prehľad narodení (krst) i úmrtí v rodinách Polhorcov počas Vianoc druhej polovice 19.storočia

Hoc žijeme tretiu dekádu 21.storočia, občasné priblíženie spôsobu života ľudí nie tak dávnej minulosti, nám môže byť len inšpiráciou pre naše každodenné radosti i trápenia. Aj preto v tento sviatočný deň prinášame stručný prehľad narodení (krst) i úmrtí v rodinách Polhorcov počas Vianoc druhej polovice 19.storočia, a to na Štedrý Deň, Narodenie Pána i sviatok sv. Štefana. Zachytávame v ňom výlučne katolíkov, ktorí z povahy veci pokrstili svoje deti resp. odprevadili svojich blízkych do večnosti, v rímsko-katolíckom kostole v Rabči, kam chodievali aj veriaci z našej Polhory (filiálka farnosti Rabča). V našom výskume sa nevenujeme spoluobčanom vyznávajúcim evanjelickú či židovskú vieru. Lebo aj takí žili v Polhore.

Evanjelici boli v drvivej miere prisťahovalci, ktorí prišli do týchto končín uhorskej krajiny v dôsledku prevádzky župných-komposesorátnych úradov, ich rozmach badať najmä medzi rokmi 1820 až 1830 (1840). V druhej polovici 19.storočia ich žila v Polhore len hŕstka. Azda najvplyvnejším z nich bol rodák z Hybe - Ľudovít Anton Klein (1845-1910), správca poštového úradu v Polhore, notár obvodu Polhora, člen Beskiden Verein.

Veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania mali (cirkevný) matričný úrad v Dolnom Kubíne. Židia pôsobili tradične ako krčmári, či obchodníci. V Polhore bývajúci židia patrili do židovskej komunity v Námestove. Práve v archiváliách tejto židovskej obce by sme našli ich matričné záznamy.

Podľa nich žilo v Polhore v roku 1880 celkovo 1494 obyvateľov, z nich bolo 1436 katolíkov, 7 evanjelikov a 51 židov. O dekádu neskôr žilo u nás 1508 ľudí, z nich katolíkov 1454, evanjelikov 13 a židov 41. V miléniovom roku 1900 mala Polhora 1559 obyvateľov, nábožensky deliacich sa na katolíkov (1520), evanjelikov (5) a židov (34).

Nami prezentované informácie o narodeniach (krst) a úmrtiach Polhorcov sme čerpali z verejne dostupnej cirkevnej matriky rímsko-katolíckej farnosti Rabča. Ako už bolo uvedené, do zoznamu sme zahrnuli roky 1850 až 1900. Bližšie si priblížime len zopár vybraných predkov, ktorých životný osud sa rôznymi cestičkami dostal do povedomia našej generácie, generácie žijúcej v roku 2023.

Významné udalosti vo farnosti v roku 2025

• V sobotu (22.11.2025) diecézny Mons. František Trstenský uviedol svoju exhortáciu „Srdce, ktoré horí“ (Cor ardens), ktorá rozoberá problematiku pastorácie mladých v Spišskej diecéze.
• Vo štvrtok (16.10.2025) v deň spomienky na sv. Margitu Máriu Alacoque sme po sv. omši požehnali novú zástavu, ktorú dalo zhotoviť Bratstvo Božského Srdca Ježišovho (BSJ).
• V sobotu (11.10.2025) sme s farníkmi vycestovali do Lagievnikov v Krakove.
• V nedeľu (31.8.2025) sa uskutočnila Bodka po prázdninách. Motto podujatia vychádzalo z jubilejného roku a zostalo pri skratke SOS - spolu opravme svet. Akcia začala sv.

Farnosť Oravská Polhora je živým spoločenstvom ľudí, ktorí s úctou pristupujú k svojej histórii a s nádejou hľadia do budúcnosti. Či už ide o duchovný život, kultúrne aktivity alebo zveľaďovanie chrámu, veriaci v Oravskej Polhore preukazujú svoju oddanosť a obetavosť.

Súčasné vedenie farnosti:

• Farár: PaedDr. Marián Kačírnarodený 25. 9.
• Kaplán: Mgr. Lukáš Stolárik narodený 13. 8. 1990, ordinovaný 13. 6.

Nech je história farnosti Oravská Polhora inšpiráciou pre ďalšie generácie a nech viera a obetavosť predkov sú povzbudením pre všetkých, ktorí sa usilujú o dobro a spoločný rozvoj obce.

tags: #oravska #polhora #farnost