TRIPITO: Netradičné vianočné sviatky vo svete
Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6.
Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku sú to deti, ktoré dostávajú darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.Vianočné zvyky a tradície sú podobné najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku, v Českej republike, Poľsku a Rakúsku sa Vianoce oslavujú 24. decembra, keď rodiny spoločne večerajú tradičné jedlá, ako je kapor, zemiakový šalát a oblátky s medom. Po večeri prichádza čas na rozbaľovanie darčekov, ktoré prináša Ježiško. V mnohých rodinách je súčasťou tradície aj spievanie kolied a návšteva polnočnej omše.
Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trh v Drážďanoch, ktorý je jedným z najstarších v Európe a má viac ako 600-ročnú históriu. Vianočné zvyky a tradície v Nemecku zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied.V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde nájdete stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika, ktoré sú ideálne ako darčeky. Francúzske vianočné trhy, ako je trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“ V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si môžete kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry, ktoré sú súčasťou vianočného stola.
Európa je miestom, kde sú vianočné zvyky a tradície veľmi rozmanité, avšak mnohé z nich majú spoločné korene a podobné prvky. V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným obdobím, počas ktorého sa zapália sviečky na adventnom venci a deti dostávajú adventné kalendáre plné sladkostí. Typickým nemeckým jedlom na Štedrý deň je pečená hus alebo kačka, často podávaná s kapustou a knedľami. V Taliansku sú Vianoce časom, keď sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, ktorá môže zahŕňať rôzne morské plody, najmä v južných častiach krajiny.Vo Francúzsku sa Vianoce slávia so štýlom a eleganciou. Francúzi si radi doprajú bohatú vianočnú večeru, ktorá často zahŕňa pečeného moriaka, foie gras a sladkosti, ako je vianočný polienkový koláč (bûche de Noël). Vianočné trhy vo francúzskych mestách, ako je Štrasburg či Paríž, sú plné krásnych ozdôb a tradičných výrobkov. V Španielsku sa Vianoce začínajú oslavovať už 22. decembra, kedy sa koná veľká vianočná lotéria, známa ako El Gordo (Veľký tučný), ktorá je dôležitou súčasťou sviatkov.
Vianoce sa slávia aj vo vzdialenejších kútoch sveta, kde získavajú rôzne podoby a často sú prispôsobené miestnej kultúre a tradíciám. V Japonsku sú Vianoce viac komerčným sviatkom a nesúvisia priamo s kresťanskými tradíciami. Japonci však radi slávia Vianoce s rodinou a priateľmi, pričom populárnym zvykom je objednávanie špeciálnych vianočných večerí z KFC. Tento nezvyčajný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec KFC začal ponúkať vianočné špeciály, ktoré sa stali tak populárnymi, že si ich ľudia objednávajú aj mesiace vopred.V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc. V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.
Niektoré krajiny majú vianočné zvyky, ktoré sa odlišujú od tradičných osláv a ponúkajú jedinečný pohľad na sviatočné obdobie. V Nórsku napríklad ľudia veria, že na Štedrý deň vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia, preto ukrývajú metly, aby ich zlé sily nemohli ukradnúť. V Mexiku sa oslavujú Vianoce s veľkou pompou a tradičné oslavy zahŕňajú Las Posadas, čo sú procesie, ktoré zobrazujú hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Ľudia sa prezliekajú za biblické postavy a prechádzajú ulicami so sviečkami a spevmi. V Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň, čo symbolizuje očistu tela aj duše pred začiatkom nového roka.
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období. Keď napríklad gazdiná vhodila 12 jadierok z jabĺčka do vody, počet tých, ktoré zostali plávať na hladine určil, koľko bude suchých mesiacov v ďalšom roku.Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.
Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku. Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok.Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko. Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti. Oheň Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti.
Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje. Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše.Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov. Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.
Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku \"dožíva\" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, kresby vtákov, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty. Guľa bola prvá vianočná ozdoba, ktorá sa touto technikou vyrábala. Až jej modifikáciou sa začali objavovať aj ďalšie tvary. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch.Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zdobil ich nápis Príjemné sviatky a vytlačila ich tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu. Tieto pozdravy sa posielali ešte v zalepených obálkach. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa nechcelo vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara Johna Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť na papier a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc 1843. Zvyk posielať k Vianociam pohľadnice čoskoro prenikol do Ruska, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín. V druhej polovici 19. storočia sa pohľadnice posielali často vyzdobené gorálkami, kúskami pestrofarebných tkanín, perím, sklenenými črepinkami a podobne.
K zasneženým krajinkám, chalúpkam a vyzdobeným vianočným stromčekom pribudli neskôr duchovné a kresťanské motívy, betlehemy, jasličky, vyobrazenia anjelov, malého Ježiša v náručí Panny Márie a podobne. Na území Slovenska sa ešte okolo roku 1900 predávali pohľadnice s textom v nemčine. Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka. Nejestvujú žiadne historické dokumenty, ktoré by dokazovali existenciu svätého Mikuláša, a taktiež sa nevie nič určité o jeho živote, pravdepodobne bol však biskupom v meste Myra v 4. storočí n. l. Bol uväznený počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána, avšak nakoniec bol prepustený, keď sa vlády ujal Konštantín Veľký a zúčastnil sa cirkevného koncilu v Nikaji v roku 325 n. l.Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda. V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. Mikulášove zázraky radi zobrazovali stredovekí umelci, inšpirovali sa nimi aj liturgické hry. Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša.
V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba. Obdobie adventu, alebo predvianočné obdobie je plné rôznych aktivít a neodmysliteľných drobností, ktoré dotvárajú slávnostnú atmosféru. Všetci premýšľame nad darčekmi pre rodinu a priateľov, plánujeme si upratovanie, nákupy a pečenie. Nostalgicky myslíme na tradičné rodinné pečenie, na lahodné vône, ktoré zaplnia celý dom. Listujeme v receptoch našich mám, alebo babičiek, trávime hodiny plánovaním všetkých dobrôt, ktoré je treba pripraviť a snažíme sa potlačiť myšlienku na diéty po novom roku. Vianoce sú časom radostí a veselostí. Deti ich milujú. A či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež.Vianoce majú trochu posunuté a zapísané 25. decembra v ich kalendári, čo predstavuje 7. Január nášho kalendára. V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.
Na Štedrý večer v Latinskej Amerike je hodnota rodiny na prvom mieste. Všetci príbuzní spolu so susedmi konzumujú pripravené pokrmy a venujú sa tancu. Najtypickejším znakom je umiestnenie Ježiška v jasličkách. Celý Betlehem môže byť umiestnený pod stromčekom i mesiac pred Vianocami, ale samotná figúrka malého Ježiša sa tam objaví až po polnoci Štedrého večera na znak toho, že sa práve narodil Ježiš Kristus. Samozrejme vďaka rozvinutému turizmu do krajín prenikli aj mnohé zvyklosti z ostatných časti sveta.| Krajina | Tradície a zvyky |
|---|---|
| Bulharsko | Stromček, slama v izbe, darčeky od deda Koledy, bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. |
| Česká republika | Rodinné sviatky, pôst, vianočka, "kuba" z krúpov a cesnaku, zdobenie stromčeka. |
| Dánsko | Adventné vence, darčeky sú prekvapením. |
| Fínsko | Vianočný stromček gigantických rozmerov, Santa Klaus. |
| Francúzsko | Darčeky prináša stromček, slávnostná večera s darmi mora a pečeným moriakom. |
| Chorvátsko | Ježiško nosí darčeky, pôst na Štedrý večer. |
| Grécko | Svätý Vassilios nosí darčeky na Nový rok, hry šťastia a krájanie novoročných koláčov. |
| Holandsko | Sinter Klaas prichádza zo Španielska, pečený králik s brusnicami. |
| Írsko | Pootvorené dvere pre svätú rodinu a chudobných pútnikov. |
| Maďarsko | Darčeky sa rozdávajú pred štedrou večerou. |