Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi. Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus.
Veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby?
Text modlitby v slovenčine:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,posväť sa meno tvoje,príď kráľovstvo tvoje,buď vôľa tvoja,ako v nebi, tak i na zemi.Chlieb náš každodenný daj nám dnesa odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojim vinníkom.A neuveď nás do pokušenia,ale zbav nás Zlého,lebo Tvoje je kráľovstvo a moc,i sláva na veky vekov.Amen.
Text modlitby v staroslovienčine:
О́тче нашъ и́же еси́ на небесѣхъ,да свѧти́тсѧ и́мѧ Твое́,да прїи́детъ ца́рствїе Твое́:да будетъ волѧ Твоѧ, я́ко на небеси́ и на земли́,хлѣбъ нашъ насу́щный даждь намъ днесь,и оста́ви намъ до́лги нашѧ,ѧкоже и мы ѡставлѧемъ должнико́мъ нашымъ,и не введи́ насъ во искуше́нїе,но изба́ви насъ от лука́ваго.[ѧко Твое́ есть царство и сила и слава Отца и Сына и Святаго Духа ныне и присно и во вѣки вѣковъ].
Otče náš
Štruktúra a prosby modlitby Otčenáš
Po tom, čo sme sa postavili do prítomnosti Boha, nášho Otca, aby sme sa mu klaňali, milovali ho a velebili, Duch synovstva dáva vystupovať z nášho srdca siedmim prosbám, siedmim dobrorečeniam. Prvé tri, ktoré sú viac zamerané na Boha, nás priťahujú k sláve Otca; posledné štyri sú akoby cesty k nemu a predkladajú našu biedu jeho milosti.
Prvá skupina prosieb nás privádza k nemu pre neho samého: tvoje meno, tvoje kráľovstvo, tvoja vôľa! Charakteristickou vlastnosťou lásky je myslieť predovšetkým na toho, koho milujeme. Ani v jednej z týchto troch prosieb nemenujeme „nás“, ale ovláda nás „vrúcna túžba“ milovaného Syna po sláve jeho Otca, ba i jeho „úzkosť“ o ňu. „Posväť sa…“, „Príď…“, „Buď…“.
Druhá skupina prosieb sa rozvíja v smere niektorých eucharistických epikléz: predkladá naše očakávania a priťahuje pohľad Otca milosrdenstiev. Vystupuje z nás a týka sa nás už teraz, na tomto svete: „daj nám…“, „odpusť nám…“, „neuveď nás…“, „zbav nás…“. Štvrtá a piata prosba sa týkajú nášho života ako takého, či už s cieľom udržiavať ho, alebo ho uzdravovať z hriechu.
Prvé tri prosby nás utvrdzujú vo viere, napĺňajú nádejou a zapaľujú láskou. Keďže sme tvory a ešte stále hriešnici, musíme prosiť za nás, pričom toto „nás“ - chápané v rozmeroch sveta a dejín - predkladáme nesmiernej láske nášho Boha.
Modlitba Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Nebo v mnohých z nás vyvoláva pocit diaľky, veľkej vzdialenosti.
Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný.
Vo všeobecnosti modlitba Otče náš zapaľuje v nás tú istú Ježišovu lásku k Otcovej vôli. Táto prosba je prejavom našej viery, že Boh môže a chce premeniť realitu víťazstvom dobra nad zlom aj v našich životoch.
Svätosť Boha je neprístupný stred jeho večného tajomstva. Čo je z nej zjavené v stvorení a v dejinách, to Písmo nazýva slávou, vyžarovaním jeho veleby. Keď Boh utvoril človeka „na svoj obraz a podľa svojej podoby“ (Gn 1,26), „ovenčil ho slávou“ (Ž8,6), ale keď človek zhrešil, bol zbavený Božej slávy.
Napokon je nám meno Svätého Boha zjavené a dané v Ježišovi, v tele, ako Spasiteľ: zjavené tým, čím On Je, jeho slovom a jeho obetou. A pretože Ježiš sám „posväcuje“ svoje meno, „zjavuje“ nám meno Otca.
V Modlitbe Pána ide najmä o konečný príchod Božieho kráľovstva pri Kristovom návrate. Táto túžba však neodvádza Cirkev od jej poslania na tomto svete, lež skôr ju k nemu zaväzuje.
Otcova vôľa sa raz navždy dokonale splnila v Kristovi a skrze jeho ľudskú vôľu. Ježiš pri svojom príchode na tento svet povedal: „Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10,7). Iba Ježiš môže povedať: „Ja vždy robím, čo sa páči jemu“ (Jn 8,29). Preto Ježiš „seba samého vydal za naše hriechy… podľa vôle Boha“ (Gal 1,4).
Ježiš, „hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti“ (Hebr 5,8). O čo silnejší dôvod máme na to my, stvorenia a hriešnici, ktorí sme sa v ňom stali adoptovanými synmi. Prosíme nášho Otca, aby zjednotil našu vôľu s vôľou svojho Syna, aby sme plnili jeho vôľu, jeho plán spásy pre život sveta.
„Daj nám“: je to krásna dôvera detí, ktoré očakávajú všetko od svojho Otca. „Veď on dáva svojmu slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5,45) a všetkému živému dáva „pokrm v pravý čas“ (Ž104,27).
„Chlieb náš každodenný“ označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo - Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie.
Táto prosba je prekvapujúca. Keby obsahovala len prvú časť vety - „Odpusť nám naše viny“ -, mohla by byť implicitne zahrnutá v prvých troch prosbách Modlitby Pána, lebo Kristova obeta je „na odpustenie hriechov“.
Začali sme sa modliť k nášmu Otcovi s odvážnou dôverou. V prosbe o posvätenie jeho mena sme ho prosili, aby sme boli vždy viac posväcovaní. Teraz sa touto ďalšou prosbou vraciame k nemu ako márnotratný syn a uznávame sa pred ním za hriešnikov ako mýtnik. Naša prosba sa začína „vyznaním“, ktorým vyznávame súčasne svoju úbohosť a jeho milosrdenstvo. Naša nádej je pevná, lebo v jeho Synovi „máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1,14).
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu (porov. 1Jn 4,20).
Táto prosba je taká dôležitá, že je jediná, ku ktorej sa Pán vracia v reči na vrchu a ju rozvíja. Človekovi je nemožné splniť túto základnú požiadavku tajomstva zmluvy.
Kresťanská modlitba ide až po odpustenie nepriateľom. Premieňa učeníka tým, že ho pripodobňuje jeho Učiteľovi. Odpustenie je vrcholom kresťanskej modlitby. Dar modlitby môže prijať iba srdce, ktoré je v súlade s Božím súcitom. Odpustenie svedčí aj o tom, že v našom svete je láska silnejšia ako hriech. Mučeníci včerajška i dneška vydávajú toto svedectvo o Ježišovi.
Ak ide o urážky, o „hriechy“ podľa (Lk 11,4) alebo o „dlhy“, či „viny“ podľa (Mt 6,12), všetci sme v skutočnosti vždy dlžníkmi: „Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali“ (Rim 13,8). Spoločenstvo Najsvätejšej Trojice je zdrojom a kritériom pravdivosti každého vzťahu.
Táto prosba siaha ku koreňom predchádzajúcej, lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Prosíme nášho Otca, aby nás do neho „neuviedol“. Je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“. Prosíme ho, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca.
Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach (porov. Ž 139, 1-4).
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)
Malý katechizmus Dr. Martina Luthera o modlitbe Otčenáš
III. POSVÄŤ SA MENO TVOJE! PRÍĎ KRÁĽOVSTVO TVOJE! BUĎ VÔĽA TVOJA AKO V NEBI, TAK I NA ZEMI! CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES! A ODPUSŤ NÁM VINY NAŠE, AKO AJ MY ODPÚŠŤAME VINNÍKOM SVOJIM! I NEUVOĎ NÁS DO POKUŠENIA! LEBO TVOJE JE KRÁĽOVSTVO I MOC I SLÁVA NAVEKY.
- Čo to znamená? Keď sa slovo Božie čistotne a úprimne učí a keď my podľa neho ako Božie dietky žijeme; k tomu ráč nám dopomáhať, milý Otče nebeský!
- Čo to znamená? Keď Boh ruší a znemožňuje každú zlú radu a vôľu, ako je vôľa diabla, sveta a nášho tela, ktorá nám nedovoľuje Božie meno posväcovať a Jeho kráľovstvu k nám prichádzať, ale nás posilňuje a pevne zachováva vo svojom slove a vo viere až do konca života.
- Čo je to chlieb každodenný? Všetko, čo patrí k výžive a potrebám tela, ako sú: jedlo, nápoje, šaty, obuv, dom, dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok, poctivá manželka a poctivé deti, poctiví hospodári, poctiví a verní poddaní, dobrí vládcovia, dobré počasie, pokoj, zdravie, poriadok, česť, dobrí priatelia, verní susedia a podobne.
- Čo to znamená? V tejto prosbe prosíme, aby Otec nebeský nehľadel na naše hriechy a neodmietal naše prosby; lebo nie sme hodní ničoho, za čo prosíme ani si to nezasluhujeme, ale aby nám to všetko dal zo svojej milosti; lebo my každý deň mnoho hrešíme a len samý trest si zasluhujeme.
- Čo to znamená? Aby Boh nás chránil, aby nás diabol, svet a naše telo neuviedli do pokušenia a nezviedli k nevere, zúfalstvu a iným veľkým hriechom a neprávostiam; a hoci by sme aj boli pokúšaní, aby sme predsa nakoniec zvíťazili a si udržali.
- Čo to znamená? Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. To znamená, že mám byť istý, že všetky tieto prosby sú Bohu milé a vypočuté; lebo On sám nám prikázal sa takto modliť a prisľúbil, že nás vypočuje. Amen, amen, to znamená: Áno, áno, nech sa tak stane.