Spoločné spanie rodičov s deťmi je téma, ktorá vyvoláva rozporuplné názory. Kým niektorí rodičia naň nedajú dopustiť, iní sa snažia podporovať nezávislosť svojich detí od útleho veku. Blízkosť rodiča počas spánku prináša dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Tento fyzický kontakt môže pozitívne ovplyvniť emocionálny vývoj a upevniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Riziká a nebezpečenstvá
Peter Pöthe upozorňuje na ešte jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli. „V týchto prípadoch je porušená veľmi dôležitá vývojová potreba, aby dieťa začalo vnímať rodičov ako pár, ktorý je spolu bez neho. Je to veľmi dôležitý moment, pretože tieto deti sa ocitajú v role náhradníkov partnerov. Okrem toho tým dáva matka v rodine signál, že dieťa je dôležitejšie ako otec.“
„Deti majú od začiatku nevedomé aj vedomé sexuálne pocity, ktoré potom zažijú pri rodičovi, čo je v rozpore s tabu. Prežívajú vtedy kastračný strach, čo znamená, že si svoj strach premietajú do otcov, ktorí sú často neprítomní, alebo do nejakých autorít, ktoré ich majú trestať za to, že prekračujú túto hranicu.“
Sexuálne zneužívanie a jeho formy
Medializované prípady sexuálneho zneužívania sú len špičkou ľadovca. Z predchádzajúcich rozhovorov s odborníkmi viem, že je to niečo, čo sa deje oveľa častejšie, než sme si ochotní pripustiť. V našom veľkom výskume z roku 1998 uviedlo takmer 26 percent opýtaných (33 percent žien a 17 percent mužov), že do svojich 15 rokov zažili niektorú z foriem sexuálneho zneužívania (pri 2,5 percenta dokonca došlo k pohlavnému styku). V 80 percentách prípadov muži. V 56 percentách prípadov boli obete zneužité niekým, koho poznali.
Sexuálne veci si dieťa do určitého veku neuvedomuje, nechápe, že mu tým niekto ubližuje. Naopak, je pre neho dôležitá pozornosť, ktorej sa mu dostáva, teší sa na darčeky. Aj to je typické, zneužívajúci zneužívaných korumpujú. Jackson korumpoval aj ich rodičov. A v deťoch tak vzbudzoval pocity viny. Spoluviny. Že za to niečo chceli a dostali, takže sa to dialo z ich vôle.
V skorších debatách, ktoré sa netýkali Jacksona, som zaznamenala, ako je pre niekoho ťažké rozumieť tomu, že pre dieťa je zraňujúca aj nekontaktná sexualizácia, aj to, čo by mu mohlo byť vlastne príjemné. Dieťa taká vec postupne mení. Môže byť skleslé, môže sa uzavrieť do seba, stratiť záujem o čokoľvek iné, o svojich vrstovníkov. Dôležitý je vždy kontext, treba svoje dieťa poznať, potom zbadáte, keď je niečo zle.
Úloha rodičov a manipulácia
Už zaznelo slovo matka. Ako vnímate úlohu rodičov v tomto prípade, najmä matiek tých chalanov? Obe tvrdia, že nič netušili, kým im to synovia nepovedali až v dospelosti. Nechcem robiť súdy, ale pokúsim sa povedať, ako to na mňa pôsobí. Matka Wadea mi pripomína typickú matku v incestných rodinách. To, čo urobila, je klasické popretie. Niečo sa deje pred jej očami, teda v skutočnosti za múrom, ale nechala sa oddeliť od dieťaťa, vie, že ono spí v posteli u dospelého muža. Zatvára pred tým oči. Áno, asi aj „pre dobro“ svojho syna, ako si myslí, ale tiež pre svoje dobro, mala z toho úžitok, komfort, vytrhnutie z bežného života. Keď hovorí, že sa zrútila po tom, čo sa to dozvedela, nepôsobí to na mňa úplne úprimne. Naopak, matke Jamesa jej priznanie vlastného zlyhania aj slová „I f***ed it up“ verím. Tej to došlo.
Ten, kto dieťa zneužíva, dlhodobo zároveň „formuje“ jeho osobnosť. Jackson bol pre tých chlapcov extrémnou autoritou, navyše jeho autoritu utvrdzovali aj ich vlastní rodičia, ktorí mu dôverovali, obdivovali ho, verili mu. Stretávali sa s ním prezidenti, poznal ho celý svet. Jackson tých chlapcov a ich rodičov rozmaznal, zahrnul ich slávou a peniazmi. Wade si založil na Jacksonovi celú svoju kariéru, keby si sám skôr priznal, čo je zle, spochybnil by sám seba, svoj život, svoju prácu. Rozumiem mu, keď hovorí, že jednoducho nemohol. Keď dokonca svedčil proti chlapcovi, ktorý prežil to isté, čo on, nechránil len Jacksona, chránil seba samého.
Pri zneužívaní v rodinách to funguje podobne, zneužívajúci formuje hodnoty zneužívaného. Aj tu išlo o moc. Jedna z matiek spomína, ako jej Jackson povedal: „Ja môžem všetko.“
Ktosi v nejakej diskusii nadhodil, že dnes už by sa to stať nemohlo. Ako nemohlo? To je, s prepáčením, blbosť. Toto sa dialo v čase, keď bola v USA osveta okolo sexuálneho zneužívania na vrchole, na konci 80. a začiatku 90. rokov. Ja som vtedy v Amerike študoval, veľa celebrít vtedy prehovorilo o tom, ako ich niekto zneužíval.
Riešenie traumy a jej prenos
Dieťa to často rozhodne. Buď vás prinúti s traumou niečo robiť, priznať to sám sebe, zveriť sa blízkym a ísť napríklad na terapiu, alebo to budete naďalej popierať a začnete traumu prenášať na dieťa. Na terapiu napríklad prišla žena, ktorá bola zneužívaná svojím otcom. Rozhodla sa s tým niečo robiť až vo chvíli, keď mala silné nutkanie zneužiť svoju šesťročnú dcéru. Neriešená, neliečená trauma sa prenáša. Ženy, ktoré boli zneužívané, si často vyberajú problematických partnerov, bývajú „slepé“, nechávajú priestor pre zneužitie svojho dieťaťa. Podvedome.
To je sila. Veľmi. Nielen uľavujúce, ale terapeutické. Zveriť sa niekomu je najväčší protektívny faktor, čo sa týka dlhodobých následkov. Keď má dieťa fungujúci vzťah s niekým, trauma to byť nemusí. Ale keď je to niekto, komu dôverujem alebo kto je za mňa zodpovedný, je to problém. Zneužitie blízkym človekom je najdevastačnejšie.
Všetko, čo sa nám stane, sa nám ukladá v mozgu. A máme dva druhy pamäte. Jedna je deklaratívna, ktorú si môžeme vedome vyvolať. Trebárs ako som dnes šiel sem do kaviarne. Som dieťa. Deje sa mi niečo, čo mi nie je príjemné, ale vlastne ani nepríjemné. A dostanem za to darček, budem v centre pozornosti. Preto bývajú často zneužívané deti, ktoré sú nejako deprivované, sú vďačné za záujem. A tak sa to deje bez bezprostredných dôsledkov. Ale potom máte citový a intímny vzťah ako dospelý. A tam sa to spustí.
Žijeme vo svete, kde sú nastavené hranice, ktoré nás chránia. Keď niekto tú hranicu brutálne prekročil, nemôžete si byť istí ani vlastnou intimitou. To môže vzťah rozložiť. A potom sa možno napríklad dostanete k terapii. Buď rovno viete, že tam niečo také bolo - je to zahanbujúce a desivé -, alebo to máte potlačené. Až počas terapie sa vám to začne vybavovať.
Pochopenie traumy a zneužívania v detstve | Tanya Waymire | TEDxFlowerMound
Hranice a nevhodné správanie
Sexualizácia môže prebiehať nevedome, bez zlého úmyslu. Sú napríklad matky, ktoré si berú do postele aj svojich desaťročných či starších chlapcov. Ako to? Maznanie totiž tiež musí mať svoje hranice. Matka si svojho desaťročného chlapčeka berie do postele, necháva ho tam spať, možno sa s ním mazná a nevidí v tom nič sexuálne. Lenže ona to dieťa infantilizuje, nevidí v ňom rastúceho chlapa, ale dieťatko, ktorým už biologicky dávno nie je. Pri desaťročnom chlapcovi môže takýto kontakt s matkou vyvolať sexuálne pocity, a to je nebezpečné. On si uvedomuje, že je vzrušený, prežíva incestný vzťah, ale nerozumie tomu. Rodičom na konzultáciách vysvetľujem, prečo to nemajú robiť. Deti potom trpia napríklad nejakou obsedantno-kompulzívnou poruchu. Obrana proti sexuálnym impulzom sa prenesie na nejakú inú oblasť, napríklad na špinu. Ten človek si potom bude umývať desaťkrát za hodinu ruky.
Situácia. Dospievajúca vnučka je u babičky. O dedovi sa vie, že si rád vypije. Raz večer príde opitý dedo domov a ľahne si k vnučke do postele. Tá je v šoku. Je to každopádne zle a treba sa voči tomu vymedziť. Môže sa totiž ukázať, že ten dedo zneužíval jej sesternicu. To sú vážne veci, nebývajú to náhody.
Najrizikovejšia kombinácia je nevlastný otec a dospievajúce dievča, nedodržanie hraníc intimity, nahliadnutie do kúpeľne, sexuálne narážky. Nemusí ísť o zlý úmysel, ale nie je to zábava. Dievčatá niekedy vyhľadávajú priazeň. Chcú si overiť, že sa páčia. Potrebujú si potvrdiť svoju sexuálnu rolu. Je však zodpovednosťou dospelého, aby udržal hranicu.
| Rizikové faktory | Možné následky |
|---|---|
| Nedodržiavanie hraníc intimity | Sexuálne zneužívanie, trauma |
| Dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli | Porušenie vývojovej potreby, náhradníctvo partnera |
| Citová nestabilita rodičov | Rozporuplné signály, zanedbaná vzťahová väzba |
Zveriť sa niekomu je najväčší protektívny faktor, čo sa týka dlhodobých následkov. Keď má dieťa fungujúci vzťah s niekým, trauma to byť nemusí. Ale keď je to niekto, komu dôverujem alebo kto je za mňa zodpovedný, je to problém. Zneužitie blízkym človekom je najdevastačnejšie.