Max Weber, celým menom Karl Emil Maximilian Weber, bol významný nemecký sociológ, ekonóm a politik, ktorý sa narodil 21. apríla 1864 v Erfurte. Považuje sa za zakladateľa modernej sociológie.
Študoval právne a hospodárske dejiny na viacerých nemeckých vysokých školách. Pôsobil na univerzitách vo Freiburgu (od roku 1894), v Heidelbergu (od roku 1897) a na univerzite v Mníchove (od roku 1919). Mal blízko k novokantovstvu a pozitivizmu.
Jeho snahou bolo povýšiť sociálne vedy na úroveň prísnej vedeckosti, a to tým, že skúmal ich metódy a chápal ich ako čisto opisné. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho, empirickú skutočnosť a podstatu bytia.
Podľa neho musí chápajúca sociológia výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho konanie, musí sa pýtať racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť.
Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu. Weber je zakladateľom sociológie náboženstva a je považovaný za jedného z hlavných kritikov Karla Marxa a marxizmu.
Vo všetkých svojich prácach sa pokúšal naznačiť spojitosť medzi rôznymi typmi spoločenskej aktivity a zdôrazňoval, že byrokratizácia politickej a hospodárskej spoločnosti predstavuje najvýznamnejší moment v modernizácii západnej civilizácie.
Zaoberal sa aj analýzou niektorých orientálnych spoločností, napríklad čínskej, indickej, pričom poukazoval na vzájomné závislosti medzi kultúrou a spoločnosťou. Krátko pred koncom života Max Weber vstúpil do politiky a pôsobil vo výbore, ktorý po 1. svetovej vojne koncipoval ústavu Výmarskej republiky. Zomiera 16. apríla 1920 v Mníchove.
Protestantská etika a duch kapitalizmu
Vo svojej práci Protestantská etika a duch kapitalizmu (1904-1905) sa Weber pustil do hľadania odpovede na jednu zo zložitých sociologických otázok, a to na otázku, prečo vznikol kapitalizmus práve na Západe a nie niekde inde.
Od pádu Rímskej ríše boli po dobu viac ako 13 storočí oveľa viac vyspelejšie iné civilizácie než Európske. Takými krajinami bola Čína, India, Osmanská ríša. Hlavne Čína mala náskok v technickom a ekonomickom vývoji. Tak čo spôsobilo taký nesmierny rozmach Západu oproti zvyšku sveta od 17. storočia až po dnešok?
Weber sa pustil do systematického štúdia náboženstiev v celosvetovom merítku, o niečo podobne sa pred ním nikto nepokúsil.
Max Weber
Podľa Webera je duch kapitalizmu postavený na náboženskom základe. Hoci kresťanská viera nezavrhuje majetok ako taký, a kapitalistický duch by sa mohol rozvinúť aj v nej, katolíci sú viac tradicionalistický. Duch kapitalizmu je typický pre protestantizmus a hlavne pre puritánsku variantu.
Protestantizmus vznikol v 16. storočí, vychádza z kresťanstva, ale vo veľa veciach sa odlišuje s katolíkmi. Prví kapitalisti boli prevažne puritáni a mnohí z nich sa hlásili ku kalvinizmu. Weber tvrdí, že niektoré kalvinistické doktríny boli priamym zdrojom kapitalistickej etiky.
Jednou z nich je myšlienka, že človek je Božím nástrojom na zemi a že od neho Všemohúci očakáva, že bude naplňovať svoje poslanie k väčšej sláve Božej.
Druhým významným aspektom je idea predestinácie, podľa ktorej boli jedinci predom vyvolený pre nebo, inak povedané, že boli predom vyvolený že budú spasený. Kalvínova pôvodná doktrína hlásala že ľudia su vyvolený už od narodenia a to čo robíme počas života na to nemá žiaden vplyv.
Duch kapitalizmu vznikol až ako učenie kalvínových nasledovníkov, ako snaha trochu zmierniť tvrdosť protestantského učenia o predestinácii, čo spôsobovalo úzkosť a strach u bežných veriacich. Preto vznikol taký výklad predestinácie, čo považoval úspech v povolaní za kladné znamenie predestinácie, takže veriaci, aby dokázali sebe a ostatným, že sú predurčený ku spáse, sa obrátili k dravému podnikaniu.
Veriaci, ktorí vychádzali z týchto myšlienok boli nesmierne motivovaný k hmotnému úspechu, ale pritom však museli žiť striedmo a odriekať sa pôžitkov. Puritáni považovali akúkoľvek rozmarnosť za diablov nástroj, takže sa u nich sklon k hromadeniu majetku spojoval s prísnou kázňou.
Takže týmto sa u protestantov spojili asi tie dve najzákladnejšie predpoklady na to aby sa stali kapitalistami. U protestantov má viera veľmi silný vplyv, takže sú veľmi pilní vo svojom zamestnaní, výraz životné poslanie pre nich znamená to iste ako prácu ktorú vykonávajú.
Takže sa snažia svoje životné poslanie naplniť čo najviac, čiže čo najviac zväčšovať svoj majetok a to iba pre zisk sám, ale pritom skoro vôbec nemínajú získaný kapitál, míňajú ho len na tie najpotrebnejšie veci a na dalšie investovanie do vlastného podnikania, čo im prináša ešte viac majetku.
Oni svoje bohatstvo nerozhadzovali, ale ho znovu investovali do svojich podnikov. Nepotrebujú svetské požitky ako odmenu za dobre vykonanú prácu, stačí im iracionálny pocit z naplneného povolania a to že patria medzi vyvolených ktorý budú spasený.
Takýmto spôsobom sa v ich rukách dokázal nazbierať kapitál obrovských rozmerov, a tým spôsobili podľa Webera vznik kapitalizmu.
Protestantská etika a duch kapitalizmu
Teória Maxa Webera, že rozhodujúcim faktorom pre vznik kapitalizmu je náboženstvo, je jednou z prvých a najdôslednejších kritík Marxovej teórie, podľa ktorej sú vplyvné len čisto ekonomické faktory na sociálny vývoj a tým že spôsobili rozvoj kapitalizmu.
Na to ktorý z týchto dvoch pohľadov na modernú spoločnosť je správny, nepokladajú sociológovia rovnakú odpoveď. Ľavicový autori bývajú ovplyvnení Marxom, liberálni a konzervatívni zase Weberom.
Weberova teória má veľa kritikov, niektorí z jeho kritikov namietajú že postoj, ktorý nazval duchom kapitalizmu, sa už vyskytoval v talianskych obchodných mestách dávno pred vznikom kalvinizmu. Iní zase tvrdia že klúčový pojem „povolanie“ k určitej činosti, ktorý Weber spojovaj s protestantizmom, existoval aj v katolíckej viere.
Max Weber: Protestantská etika a duch kapitalizmu
Prehľad kľúčových bodov Weberovej teórie
| Kľúčový koncept | Popis |
|---|---|
| Duch kapitalizmu | Súbor hodnôt a presvedčení, ktoré podporujú ekonomický rast a akumuláciu kapitálu. |
| Predestinácia | Kalvinistická doktrína, že Boh už vopred určil, kto bude spasený. |
| Povolanie | Pojem, že práca je náboženskou povinnosťou a spôsob, ako osláviť Boha. |
| Asketicizmus | Odriekanie si svetských pôžitkov a zameranie sa na prácu a šetrnosť. |
Zdroje
- Weber, Max: The Protestant Ethic And The Spirit Of Capitalism. New York ,Charles Scribner’s Son, , 1958.
- www.airborn.webz.cz/weber.html
- Giddens, Anthony: Sociologie. Praha, Argo 2001. (str. 544-548)
- Edícia Filozofické odkazy: M.Weber, K metodológii sociálnych vied. Nakladateľstvo Pravda, 1983.
tags: #otestantska #etika #a #duch #kapitalizmu