Augsburg, mesto v južnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko na rieke Lech, je významným strediskom umenia už od stredoveku. S približne 286-tisíc obyvateľmi (2015) a bohatou históriou, Augsburg zohral kľúčovú úlohu v rozvoji európskeho umenia a architektúry, najmä v období otonského umenia, románskeho a gotického slohu.
Mesto vzniklo na mieste rímskeho vojenského tábora založeného v roku 15 pred n. l. a v období 1. stor. n. l. bolo nazývané Augusta Vindelicum. Od roku 95 bol hlavným mestom provincie Raetia et Vindelitia a od konca 3. stor. sídlom provincie Raetia secunda. V 4. stor. tu bolo založené biskupstvo.
Raný rozvoj bol urýchlený aj vďaka výhodnej polohe na ceste cez Alpy do Norimbergu. V 14. - 17. stor. bol Augsburg významným strediskom remeselníckej výroby (najmä zlatníctva, až do konca 18. stor.), finančníctva a svetového obchodu (patricijské rodiny Fuggerovci a Welserovci), a miestom konania ríšskych snemov (1518, 1530, 1548, 1555).
V roku 1534 prešiel Augsburg na stranu protestantov; 1530 tam bolo vyhlásené Augsburské vyznanie viery a 1555 uzavretý Augsburský náboženský mier. V šmalkaldskej vojne bol 1547 - 48 podrobený Karolom V., 1806 pripadol Bavorsku. Poškodený počas 2. svetovej vojny, Augsburg si zachoval svoje kultúrne dedičstvo a dodnes je dôležitým strediskom turistiky a umenia.
Panoráma Augsburgu s charakteristickými vežami chrámov.
Otonské Umenie v Augsburgu
Otonské umenie, ktoré nadväzuje na karolínsku renesanciu, malo v Nemecku a strednej Európe významný vplyv. Spojilo, rozvíjalo a pretváralo odkaz grécko-helénskej a starokresťanskej výtvarnej tradície pod silným vplyvom z východu (najmä z Malej Ázie). V Augsburgu sa tento vplyv prejavil najmä v sakrálnej architektúre a výzdobe chrámov.
Dóm Navštívenia Panny Márie
Dóm Navštívenia Panny Márie (nemecky Hoher Dom Mariä Heimsuchung) bol postavený na mieste neskoroantických stavieb zo 4. stor. Prvá doložená sakrálna stavba na jeho mieste pochádza z karolovského obdobia, keď bola vybudovaná bazilika (posvätená 805; písomne doložená 822). Počas vlády biskupa Liutolda (988 - 96) prestavaná na dvojchórovú baziliku s transeptom a s dvoma vežami na západnej strane (najstaršie zachované časti), neskôr prestavaná v románskom slohu počas vlády biskupa Heinricha II. (1047 - 63), posvätená 1065, upravená v 2. polovici 12. stor.
Zachovala sa tam bronzová brána zdobená figurálnymi výjavmi v otonskom štýle z 1065 (v súčasnosti umiestnená v Diecéznom múzeu sv. Afry), a súbor 5 vitráží s postavami biblických prorokov zo začiatku 12. stor. (pravdepodobne ide o najstaršie vitráže zachované v pôvodnom prostredí).
Interiér Augsburského dómu s prvkami otonského a románskeho umenia.
Románsky Sloh v Augsburge
Románsky sloh, ktorý sa vyvíjal v 11. storočí až do 1. polovice 13. storočia, je prvým univerzálnym slohom stredoveku. V Augsburgu sa prejavil v architektúre, sochárstve a maliarstve, pričom charakteristické prvky ako plný oblúk, stĺp a ornamentika boli blízke rímskej antike.
Architektúra rozvinula techniku klenby - valená klenba, rebrová klenba, krížová klenba, kupola. Románske stavby pôsobia dojmom pevnosti. Vstupný portál i celá fasáda sú priestorom pre plastiku - ornamentálnu alebo figurálnu (Posledný súd). Sochársky sú stvárnené aj hlavice stĺpov.
Bazilika sv. Ulricha a Afry
Bazilika sv. Ulricha a Afry (nemecky Basilika Sankt Ulrich und Afra) bola počas stredoveku významným pútnickým miestom a od 1937 je to pápežská bazilika. Pôvodne neskoroantické martýrium kresťanskej mučeníčky sv. Afry (umučenej 304), ktoré bolo prestavané v 7. stor. V roku 1012 sa kostol stal súčasťou benediktínskeho kláštora, v druhej polovici 11. stor. bol ranorománsky prestavaný a od 1187 zasvätený aj sv. Ulrichovi z Augsburgu, ktorý bol augsburským biskupom 923 - 73.
Kostol bol koncom 15. stor. úplne neskorogoticky prestavaný. Základy neskorogotického chóru položil v roku 1500 cisár Maximilián I., chór bol dostavaný 1537, úplne dokončený začiatkom 17. stor., poškodený počas 2. svetovej vojny a reštaurovaný v 20. stor.
Gotický Sloh v Augsburge
Gotický sloh sa vyvíjal približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku), do počiatku 16. storočia (v severnej Európe). Gotická katedrála sa stáva vrcholom vývoja kresťanskej baziliky ako jediný celok syntetizujúci v sebe všetky štylistické novinky i architektonické výdobytky. V protiklade k ťažkému románskemu murivu je v gotike základom odľahčené murivo, takzvané skeletové.
Kostra konštrukcie chrámu vychádza z lomeného oblúka, rovnako ako okná či portály. Stena je zbavená výlučne statickej funkcie, prelamuje sa vysokými oknami, vnútorný a vonkajší priestor sa zjednocuje. Interiéry stavieb sú rytmizované prostredníctvom zväzkových pilierov a krížovej klenby.
V Augsburgu sa gotické prvky prejavili v prestavbách starších stavieb a v nových konštrukciách.
Kostoly v Augsburgu s Gotickými Prvkami
- Kostol svätej Anny (Sankt Anna) - pôvodne súčasť karmelitánskeho kláštora založeného v prvej polovici 14. stor., prestavaný v 15. - 16. stor. a barokovo upravený v 17. stor.
- Kostol svätého Mórica (Sankt Moritz) - založený 1019, viackrát prestavaný v stredoveku a úplne barokovo prestavaný v 18. stor., zničený pri bombardovaní 1944 a rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.
- Kostol svätého Štefana (Sankt Stephan) - postavený v 2. polovici 10. stor. ako súčasť benediktínskeho kláštora, renesančne prestavaný začiatkom 17. stor., zničený pri bombardovaní 1944 a rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.
- Kostol svätého Petra na Perlachu (Sankt Peter am Perlach) - postavený v 2. polovici 11. stor. a v 2. polovici 12. stor. prestavaný v románskom slohu.
- Kostol svätého Juraja (Sankt Georg) - postavený v 11. stor., prestavaný v neskorogotickom štýle na prelome 15. - 16. stor.
- Kostol svätej Kataríny (Sankt Katharina) - ranorenesančný, postavený 1516 - 17, pôvodne súčasť kláštora dominikánok založeného v 13. stor.
Profánne Stavby v Augsburgu
Okrem sakrálnych stavieb sa v Augsburgu nachádzajú aj profánne stavby s architektonickými prvkami stredovekých slohov:
- Renesančná radnica (1615 - 20, E. Holl; poškodená 1944, rekonštruovaná v 2. polovici 20. stor.)
- Strážna veža Perlachturm (pôvodne z 10. stor., renesančne prestavaná a nadstavaná E. Hollom, 1614 - 16)
- Rezidencia Fuggerovcov (1512 - 15, jedna z prvých renesančných stavieb severne od Álp)
- Zbrojnica (1602 - 07, E. Holl)
- Gymnázium sv. Anny (1613, E. Holl)
- Nemocnica Sv. Ducha (1626 - 31, E. Spojilo)
Radnica v Augsburgu, renesančná stavba s gotickými prvkami.
Umenie v Stredoveku
Umenie v stredoveku zahŕňa maliarstvo, sochárstvo, grafiku, architektúru a úžitkové umenie. Epocha stredoveku zahŕňa niekoľko období vývoja umenia:
- Obdobie ranného stredoveku (predrománske - predkarolínske, karolínske a otonské)
- Obdobie vrcholného stredoveku (románske a gotické)
- Obdobie neskorého stredoveku (neskorogotické)
Pod pojmom stredoveké umenie býva tiež zaraďované byzantské umenie a umenie východných Slovanov. Umenie tiež súvisí s rozšírením kresťanstva na európskom kontinente. Veľká časť je venovaná sakrálnej tvorbe (chrámy), ale má svoj pendant aj v dielach svetského charakteru (hrady, opevnenia, mestské budovy). Byzantská architektúra kombinovala centrálny typ sakrálnej stavby s predĺženým a vytvorila typ päťkupolového kostola.
Výzdoba chrámového interiéru má pevné pravidlá, uplatňuje sa v nej monumentálna mozaika, nástenná maľba a ikona. Stredoveké umenie je viac či menej poplatné náboženskému dogmatu, založenému na prirodzenom zjavení. Gotika vytvára celý myšlienkový systém, v ňom je všetko do najmenšieho detailu určené. Sochárska výzdoba fasád francúzskych katedrál 12. - 13. storočia (Chartres, Amiensu, Remeš) so svojím bohatstvom námetov pôsobí ako roztvorená učebnica vierouky.
Vzťah k Univerzu
Ďalší problém, ktorý stredoveké umenie rieši, je vzťah človeka k obklopujúcemu jej univerzu. Tento vzťah bol v stredoveku vyjadrovaný najmä výtvarnou formou. Hlavné kritérium umeleckého tvorenia bol považovaný realizmus, objavoval sa aj v umelecko - historickej literatúre. Proporcionalita záväzná pre architektúru sa uplatňovala aj v plastike a maľbe. Je nepochybné, že zdôrazňovanie významu matematiky v stredovekej estetike je dedičstvom staroveku, kedy meračstvo malo priamo posvätný charakter a splývalo v jedno s náboženstvom a správou štátu.
Matematika sa vyučovala pri katedrálnych školách (Chartres), kde mali stavitelia príležitosť zoznámiť sa nielen s aritmetikou a geometriou, ale i so symbolickým významom početných vzťahov a geometrických obrazcov. Význam matematiky pre výtvarné umenie ešte vzrastá v období renesancie. Stredovekí umelci prevzali z antiky 2 dôležité proporčné pomery - (brána harmónie) súvisí s Pythagorovou vetou. Tomuto pomeru odpovedajú formáty niektorých antických reliéfov a v stredoveku potom formáty obrazov a miniatúr. sa nazýva zlatý rez. Bol objavený už Euklidom a stredoveku bol daný v arabskom preklade Ptolemaiovho Almagestu.
Uplatnenie zlatého rezu bolo zistené na sochách kráľovského portálu katedrály v Chartres a v celej rade predných diel stredovekého umenia, v architektúre, v maliarskej a sochárskej kompozícií. Zlatý rez bol totiž pokladaný za ideálny harmonický pomer dvoch rozmerov. Tento pomer dobre vyhovuje fyziológii videnia. Podľa Platóna vložil totiž Boh do našich tie kruhovité pohyby nesmrteľnej duše - a tak vedúce dráhy rozumu na nebi (pohyby hviezd) máme ich užiť pre obehy myslenia v nás, ktoré sú s nimi súrodé. Podobne i sv. Augustín učil, že božský rád sa manifestuje v harmónii nebeských sfér.
Z týchto príkladov je zrejmé, že v stredovekých kozmologických predstavách je dôležitý význam kruhu, ktorý tiež našiel veľmi rozšírené uplatnenie v umení stredoveku. V architektúre doby predrománskej a románskej je to zväčša pôdorys niektorých chrámov (rotundy), ďalej kruhové okná, polkruhové oblúky a valená klenba. V gotike sú to veľké kruhové okná. Segmenty kruhov v lomených oblúkových oknách, portálov apod., ktoré sa stávajú priamo značkou gotického slohu. Ale v sochárstve a maliarstve tieto geometrické prvky divákom unikajú.
Kým antika mala záľubu vo vysokom reliéfe, ktorý definitívne zanikol v 6. storočí, byzantský svet pod orientálnym vplyvom rozvinul predovšetkým umenie ornamentálneho a dekoratívneho reliéfu. Tento reliéf si pohrával s farbami, s protikladmi vyvýšenín a priehlbín, najčastejšie v geometrických a rastlinných motívoch. Byzantské umenie uprednostňovalo používanie mozaiky a fresky. Cieľom nebolo zobrazovať skutočnosť, ale uviesť veriaceho do priameho kontaktu s nadprirodzeným, duchovným svetom.
Románske Umenie
Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1. polovice 13. storočia. Románske umenie je prvý univerzálny sloh stredoveku. V jeho vývine hrali najdôležitejšiu úlohu Francúzsko, Taliansko a Nemecko. V každej z týchto krajín vznikli tzv. školy románskeho umenia a tie sa ďalej delili na tzv. Charakteristické slohové prvky (plný oblúk, stĺp, ornamentika) sú blízke rímskej antike. Nadväzuje na karolínsku renesanciu, v Nemecku a strednej Európe na otonské umenie. Architektúra rozvinula techniku klenby - valená klenba, rebrová klenba, krížová klenba, kupola.
Štvorec tvorený krížením transeptu a lode symbolizuje zem s jej štyrmi živlami, ktorým dominuje kupola. Kupola so sférickou klenbou, ktorá je obrazom dokonalosti a úplnosti, teda obrazom Boha v jeho nebeskom sídle, sa stotožňuje s nebom. Románske stavby pôsobia dojmom pevnosti. Vstupný portál i celá fasáda sú priestorom pre plastiku - ornamentálnu alebo figurálnu (Posledný súd). Sochársky sú stvárnené aj hlavice stĺpov. Sochárska výzdoba zdôrazňuje predovšetkým veľkosť a krásu stavieb určených na uctenie Boha, najvyššieho staviteľa. V staviteľstve sa rozvíja: bazilika, hrady, mestské paláce, rotundy a jednoloďové kostoly s tribúnou.
Sochárstvo (najmä reliéf) sa vyvíjalo v spojení s architektúrou, používalo štylizovaný rastlinný ornament a motívy fantastických zvierat, neskôr aj ľudských figúr. smerovalo k vytvoreniu trojrozmernej sochy. Najväčšiu pozornosť venovali sochári priečeliam chrámov a akcentom na tympanón.
Gotické Umenie
Gotické umenie - bol umelecký štýl, ktorý nasledoval po románskom slohu, približne od polovice 12. storočia vo Francúzsku do konca 15. storočia v strednej a severnej Európe. Pôvodne hanblivé označenie pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v Taliansku ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím protiantickým importom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov tohto nového umenia. Od začiatku 13. Архитектура - charakteristickými znakmi gotiky je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Vo svojom vrcholnom období je epochou techniky obdivuhodných a esteticky veľmi pôsobivých a zložitých klenieb, podopieraných štíhlymi kamennými rebrami. Hmotnosť klenieb sa prenáša zo stien na samostatné vysoké nosné piliere, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov - šlenité výčnelky, priehlbiny, zdobené vežičky, chŕliče, konzoly a baldachýny. Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách hradov.
Prejavilo sa to zušľachtením stavby, lepším riešením obytného priestoru s dokonalejšou výzdobou. Ďalej to boli radnice, mosty a meštianske domy. Sochárstvo - exteriér i interiér má bohatú výzdobu, ľudská postava sa esovito prehýba, telo nadobúda realistickejšiu podobu. Vrcholná gotika - toto obdobie nazývame od začiatku 12. storočia až do konca 13. storočia - katedrála v Chartres, v Remeši, v Amiens, v Beauvais, v Kolíne nad Rýnom. Na Slovensku bola vrcholná gotika od 14. storočia do 15. storočia. Neskorá gotika - je to obdobie od 14. storočia do začiatku 16.
Gotika mimo Francúzska - na konci 12. storočia toto umenie prešlo aj do iných krajín. Anglicko - katedrála v Canterbury, katedrála v Salisbury a kaplnka King’s College v Cambridge. Taliansko - Miláno, Benátky, Florencia, Siene. Nemecko - dóm v Magdeburg. Špecialitou nemeckej gotiky je technika severonemeckých tehlových stavieb. Čechy - katedrála Sv. Víta, Václava a Vojtecha, chrám Sv. Barbory v Kutnej Hore. Slovensko - kostoly: Prešov, Trnava, Hlohovec, Kremnica, Bratislava, Levoča, Spišská Nová Ves. Jednoloďové kostoly stavali po celom Slovensku františkáni a dominikáni. Najväčšími gotickými kostolmi sú trojloďová bazilika Sv. Alžbety v Košiciach a konkatedrála Sv. Martina v Bratislave. Stavali sa aj hrady - Trenčín, Strečno, Spišský hrad, Oravský hrad, Zvolenský hrad.
Sochárstvo - má neoddeliteľnú úlohu pri výzdobách chrámov - hlavice, stĺpy a konzoly. V 12. - 13. storočí je to predovšetkým katedrálna plastika: Chartres, Notre Dame, Remeš, Amiens, Magdeburg. Námety tvorili scény zo života Krista, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd, Madona s dieťaťom, výjavy zo života svätých.
Chór Augsburského dómu s gotickými prvkami.