Farnosť Dojč, s bohatou minulosťou, sa spomína už v roku 1397, keď farár z Dojča podliehal šaštínskemu archidiakonovi. Obec Dojč leží pri starej ceste, ktorá viedla z Moravy cez Šaštín - Stráže, Senicu, Jablonicu a Malé Karpaty do Trnavy.
V prameňoch zo 14. - 16. storočia sa obec vyskytuje pod menom Doych, v habánskych kronikách sa uvádza, že od roku 1574 bývali novokrstenci v obci. V iných písomnostiach nachádzame roku 1773 názov Dojts, Dojcžy, v 19. storočí Dojč, Dojca, roku 1913 sa úradne používala pomaďarčená forma Dócs, roku 1920 sa nazývala obec Dojčie a od roku 1927 trvá dnešný názov Dojč.
V 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia dávali Czoborovci viac ráz časti obce do zálohy. Konečne roku 1749 odstúpil Jozef Czobor obec manželovi Márie Terézie Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ktorý ju už aj tak mal v držbe. V rokoch 1730 - 1735 bol držiteľom Dojča Ján Fridrich Sailer.
Dojč obývali poddaní roľníci, usadilo sa tu však aj niekoľko zemianskych rodín. Roku 1554 je zaznamenaných v Dojči 40 usadlostí s poddanskými rodinami, asi 50 usadlostí bolo opustených. Roku 1715 bolo v obci 12 poddaných a 34 želiarskych domácností, roku 1739 mala obec 156 okruchov-štvrťusadlostí, roku 1740 zo 160 štvrtí bolo 21 pustých, roku 1752 bývalo v obci 120 rodín.
Poľnohospodárski obyvatelia obrábali aj vinice a chovali ovce. Roku 1566 hospodársky správca Révayovcov kupoval víno v Dojči 15 viníc, do roku 1741 stúpol ich počet až na 102. Roku 1743 chovalo 11 obyvateľov 142 dojných oviec, 147 jalových a 131 jahniat.
Ku konca 19. storočia blahodarne pôsobil v Dojči na fare, kde bola bohatá knižnica, založená ešte v 30. rokoch učeným farárom Štefanom Nemečkayom, sedemnásť rokov Pavol Blaho, ktorý prispel k hospodárskemu rozkvetu obce. V spolupráci s českým nájomcom dvora v Dojči Františkom Nouzákom pestoval nové kŕmne rastliny, reformoval dobytkárstvo, zavádzal nové stroje, združoval roľníkov na nákup roľníckych potrieb a na odkúpenie panských strojov.
V prvých rokoch narážal vo svojej práci na odpor, ale postupne dosiahol úspechy v hospodárskom snažení aj pri národnom uvedomovaní obyvateľov, takže pri voľbách do uhorského snemu všetci hlasovali za slovenského kandidáta Veselovského. Pavol Blaho udržoval čulý styk s národovcami v okolitých obciach, za ním do Dojča prichádzali študenti, ktorí sa tu zaúčali do osvetovej práce.
Jeden z nich Ján Novák si po rokoch spomínal na Dojč a na Pavla Blahu: „Dojč, krásne miesto blažených pamiatok a národného prebudenia… Tam žila tá dobrá, zlatá duša, ku ktorej ma viaže železná páska nehynúcej vďačnosti.“ Študenti chodili medzi obyvateľov na besedy, medzi nimi aj synovec Pavla Blahu, neskorší lekár Pavol Blaho ml. Štefan Janšák takto opisuje Dojč z toho obdobia: „Dojč, rozľahlá dedina na brehu dolnej Myjavy, vrúbená z jednej strany planými a mokrými pieskami Búrov a z druhej strany úrodnými svahmi Bielych Karpát, stal sa miestom stretnutia mladých študentov, hlavne teológov. Pavol Blaho, strýc, priťahoval ich neobyčajne svojim kúzlom človeka, Pavol Blaho synovec, otváral im dvere do duše ľudu, z ktorého vyšli, ale ktorému už prestávali rozumieť. Za študentských časov Blahových predstavuje Dojč rozhranie vývoja dvoch veľmi rozdielnych spoločenských tried, sedliakov a zemanov. Jedna prežíva bolesti pozvolného umierania, druhá sa prebíja ťažko k životu a uplatneniu.“
Panoráma obce Dojč
Obec po roku 1918
Obec v rokoch 1918 - 1938
Smutno zasiahla do života obce I. svetová vojna. 1. augusta 1914 dal starosta obce vybubnovať mobilizačnú vyhlášku. Všetci muži do 42 rokov, neskôr až do 50 rokov museli narukovať do 24 hodín k svojim vojenským jednotkám. V tejto vojne, ktorá potom trvala 4 roky a 3 mesiace, padlo na rôznych bojiskách 42 obyvateľov obce, ktorých mená sú uvedené na pomníku padlých: Augustín Krempa, Imrich Trup, Ján Juračka, Ján Václavek, Michal Valachovič, Matej Jakubec, František Trup, Ľudovít Matula, Eduard Vizvári, Ondrej Novák, Ján Žilínek, Rudolf Polák, Antonín Uherek, Pavol Hajla, Jozef Gajar, Ján Gregurek, František Juračka, Štefan Vajda, Štefan Štora, Ľudovít Mihalovič, Ján Morávek, Imrich Václavek, Martin Švondra, Ľudovít Nemečkay, Ľudovít Morávek, Jozef Regásek, Imrich Václavek, Štefan Ovečka, Vincent Brusil, Rudolf Gajar, Leonard Hajla, Antonín Žilínek, Ján Malík, Jozef Munda, Rudolf Trup, Baltazár Morávek, František Potočka, Ľudovít Vala, Ferdinant Matula, František Žilínek, Jozef Pavlík, Leonard Morávek, Imrich Morávek.
Ďalšie obete si vyžiadala epidémia tzv. španielskej chrípky, ktorej v Dojči podľahlo ďalších 20 ľudí. K vojnovým útrapám sa potom pridala aj následná rekvirácia potravín pre vojsko, ktorú po domoch vykonávalo predstavenstvo obce.
Druhá svetová vojna
Dramatické obdobie rokov 1938-39 sa odrazilo aj v živote Dojča. V obci bol vytvorený oddiel CPO (Civilnej protileteckej obrany) s požiarnou, asanačnou a zdravotníckou zložkou. Jeho veliteľom sa stal učiteľ A. Švoňava. Po jeho odchode na Okresné veliteľstvo CPO prevzal v roku 1944 funkciu veliteľa v obci Bohuš Pešan, jeho zástupcom sa stal Štefan Holý, veliteľom poplachovej služby Imrich Štora, veliteľom poriadkovej služby Pavol Morávek, požiarnej služby Alexander Rehák, asanačnej služby Štefan Sloboda, samaritárnej služby Leopold Morávek, spojovej služby Ladislav Kubík.
Usporiadali výcvik vodičov pre armádu, do ktorého sa prihlásilo 15 ľudí a prebehla aj zbierka na motorizáciu armády, počas ktorej sa vybralo 2.282,- korún, ktoré boli odoslané Ministerstvu obrany. Zo záložníkov v obci bol vytvorený strážny oddiel SOS (Stráže obrany štátu), ktorému velil četnícky strážmajster Hendrych. Už 21.5.1938 mal vyhlásený nástup a po vyzbrojení na četníckej stanici ho odoslali posilniť ochranu štátnych hraníc v Gajaroch.
Obec v rokoch 1945 - 1960
Krátko po oslobodení bol v obci vytvorený 13. apríla 1945 národný výbor na čele s učiteľom Andrejom Švoňavom, ktorý tu pôsobil do 25.4.1945, kedy sa hlavné politické strany v obci dohodli na paritnom zastúpení. Predsedom zostal Andrej Švoňava, člen za Demokratickú stranu, podpredsedom Pavol Morávek za KSS. Po odchode Andreja Švoňavu z obce bol na miesto predsedu NV zvolený Ladislav Brusil.
V roku 1945 sa v Dojči konal aj ľudový súd. Z dvoch obvinených bol jeden žalovaný preto, že odmietol dať Červenej armáde konský postroj a ďalší preto, že nahovoril svoju svokru vstúpiť do Deutsche Partei. Obaja boli však nakoniec oslobodení.
Obec v rokoch 1960 - 1989
Počet obyvateľov Dojča sa v tomto období pohyboval okolo 1.200. Rozhodujúcim hospodárskym subjektom po kolektivizácii pôdy a likvidácii živností zostalo JRD. V rámci integrácie poľnohospodárskych podnikov sa vo februári 1973 zlúčilo JRD Dojč a Šajdíkove Humence pod názvom JRD Rovnosť so sídlom v Dojči. 21.12.1975 boli k nemu pričlenené ďalšie JRD v Štefanove, v Koválove a v Smrdákoch, čím vzniklo JRD Budúcnosť so sídlom v Dojči. Jeho predsedom sa stal Ladislav Serdahely.
Pre poľnohospodársku výrobu v chotári Dojča je najdôležitejší stav vôd, preto JRD už v roku 1961 iniciovalo vybudovanie meliorácií v okolí toku Bištavského potoka, v roku 1966 reguláciu koryta rieky Myjava a v roku 1968 výstavbu priehrady na Koválovskom potoku. V roku 1970 vybudovali meliorácie v povodí Holubiniek. Vo vlastnom hospodárskom areáli postavilo JRD sýpku a sklad hnojív. Po likvidácii sadov v časti Vinohrady vysadilo nový ovocný sad.
V 50. a 60. rokoch pracovala v časti Kolónia výrobňa cementových kvádrov, škridlíc a korýtok. Od 1.7.1970 začala v obci pracovať pobočka odevného družstva Ava, zameraná na šitie konfekcie a pracovných odevov. Prácu tu našlo 40 žien. V chotárnej časti Révajki bol vykonaný geologický prieskum.
Obec po roku 1989
Zmeny po roku 1989 sa prejavili aj v živote Dojča. JRD sa po transformácii zmenilo na Roľnícke družstvo Dojč, pridružené družstvá z okolitých obcí sa okrem Šajdíkových Humeniec osamostatnili. Výrobné družstvo Ava zaniklo, v obci však vznikla firma s podobným zameraním Ariete, ktorá sa zaoberá šitím značkových odevov a plesových šiat. Od roku 2008 Ariete mení majiteľa a mení sa na Laloba. V roku 2009 však firma zastavila svoju výrobu.
Viacerí z obyvateľov obce sa začali venovať podnikaniu, hlavne v oblasti dopravy. V roku 1995 vznikla firma OMS, ktorá v súčasnosti zamestnáva veľkú časť obyvateľstva obce. Zvyšok občanov pracuje v okolitých mestách, predovšetkým v Senici. Obec má v súčasnosti 1246 obyvateľov a 480 domov.
Použitá literatúra: ZAJÍČKOVÁ, M. - DRAHOŠOVÁ, V. 1998. Dojč. Skalica: Záhorské múzeum Skalica, 1998. 165 s. ISBN 80-85446-32-4.
Sakrálne Pamiatky v Dojči
Kostol Všetkých Svätých
Už na prvý pohľad svojím vonkajším výzorom vcelku starobylý kostol Všetkých Svätých v Dojči patrí svojím pôvodným gotickým osnovaním pravdepodobne už v 14. storočí medzi skutočne najstaršie zachované vidiecke sakrálne stavby popri pôvodne gotických kostoloch v Závode, Petrovej Vsi, Borskom Petri na celom Záhorí. Ako na vidieku býva obvyklé, prirodzene najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou v obci je kostol.
Dojčiansky farský kostol Všetkých Svätých sa po prvý raz spomína v listine v roku 1397, kde sa uvádza farnosť v Dojči /Doych/. Možno skutočne reálne predpokladať, že kostol bol v obci postavený už oveľa skôr, v priebehu spomínaného 14. storočia.
Kostol Všetkých Svätých v Dojči
Kaplnka Svätej Trojice
Druhou sakrálnou stavbou v obci je kaplnka Svätej Trojice postavená v časti Závsí na začiatku obce smerom od Senice ako osemuholníková centrálna stavba. Fundácia na stavbu pôvodnej kaplnky bola založená 3. júna 1721 miestnym občanom Martinom Rehákom so žiadosťou, aby budúca kaplnka stála tam, kde predtým stál kostol. Súčasná podoba kaplnky je výsledkom jej prestavby v prvej polovici 19. storočia v období klasicizmu.
Použitá literatúra: ZAJÍČKOVÁ, M. - DRAHOŠOVÁ, V. 1998. Dojč. Skalica: Záhorské múzeum Skalica, 1998. 165 s. ISBN 80-85446-32-4.
Kríž sv. Cyrila a Metoda
6. júla 2012 bol slávnostne vysvätený Kríž svätého Cyrila a Metoda. GPS poloha je N48° 41.447' E17° 15.229'
Ostatné sakrálne kríže v katastri obce Dojč:
- Kríž s erbom pri kostole
- Kríž pri Theberyho mlyne
- Kríž s Pietou
- Drevený kríž pri Otrubnici
- Kríž z roku 1902
- Drevený kríž za obcou smerom na Šajdíkove Humence
- Kríž na cintoríne
- Kríž s Pietou pri kostole
- Kríž pred Kaplnkou - zaniknutý
- Božia muka
- Kríž z roku 1921
Pri kostole Všetkých svätých v obci je kríž bez nápisov, výtvarne barokizujúci. Pylón kríža je ukončený hlavicou. Podstavec s erbom zdobia volúty v dolnej aj hornej časti a je zakrytý skôr renesančne pojatou rímsou. Na kríži je erb rodu Koronthály, o ktorom sa predpokladá, že svoje rodové sídlo mal práve v Dojči. Juraj Koronthály (od roku 1837 hlavný inžinier Nitrianskej župy) s manželkou Máriou Papánkovou je pochovaný práve pred krížom. Ich dve deti Magdaléna a Jozef zomreli pri epidémii v roku 1831 a tiež sú pochované pred kostolom.
Na polceste medzi Dojčom a Šajdíkovými Humencami, pri Theberyho mlyne je kríž (3,5 m) z roku 1883. Tento letopočet je na datujúcom nápise vyrytom do podstavca. Zakladateľka kríža, grófka Terézia Machatová, bola vtedy vlastníčkou mlyna. Najvýraznejším výtvarným znakom kríža je ústredné teleso s nikou, ktoré sú riešené na spôsob zaklenutého portálu.
V obci v liatinovo - kovanej ohrádke je kríž so sochou Piety z roku 1893. Tento letopočet je zaznamenaný na datujúcom nápise zozadu podstavca. Pieta s krížom sú postavené na masívnom a výtvarne prepracovanom podstavci.
V obci na ulici smerujúcej do Šajdíkových Humeniec je drevený kríž (5,5 m) v železnej ohrádke. Je upevnený na betónovom nosníku. Zozadu je vyrytý letopočet vzniku kríža 1960. Š. Zajíček k histórii kríža uviedol, že stojí v časti Otrubnica a pôvodný drevený kríž bol postavený z fundácie kanonika Štefana Nemečkaya, dojčianskeho rodáka, založenej 2. 7. 1862. V roku 1960 mali na novopostavený kríž preniesť pôvodnejší drevený korpus Krista.
Dnes už v zástavbe obce, ale pôvodne za ňou stál kríž z roku 1902. Na kríži je vyrytý datujúci nápis: "Postavili manželia Florian a Katarina Haba v roku 1902".
Za obcou pri ceste do Šajdíkových Humeniec je drevený kríž (5,5 m) bez nápisov. Je priamo zapustený do zeme. Na Marka (25. apríla) chodili ku krížu procesie z kostola a kňaz tu svätil oziminy. Posvätené steblá si veriaci uchovávali v modlitebných knižkách.
Na cintoríne v obci je drevený ústredný kríž (3 m) bez nápisov. Je na ňom neproporčne priveľký korpus Krista.
Pri kostole Všetkých svätých sa nachádza pomník padlým v 1. svetovej vojne v tvare kríža s Pietou na vysokom podstavci. Spredu podstavca sú vsadené dve tabule s menami padlých vojakov z obce. Na spodnú tabuľu bolo po 2. svetovej vojne dodatočne vytesané meno Imricha Gajara, ktorý zahynul v nemeckom koncentračnom tábore. Zľava je reliéf ženy kladúcej veniec k truhle a sprava anjel s umierajúcim vojakom. Pomník je dielom kamenárskej firmy Štáblu z Hodonína, ktorý je dole signovaný.
Pred kaplnkou Najsvätejšej Trojice v Dojči stával v 18. storočí kríž. Kaplnka bola postavená asi krátko pred rokom 1721. Tak to vyplýva z úpisu základiny jej zakladateľa Martina Reháka, ktorú podpísal 3. júna toho roku. Dnes pred kaplnkou nie je žiadny kríž.
Malá kaplnka sa nachádza pri potoku Bištava, neďaleko dnes už zaniknutého rovnomenného majera. Z druhej strany potoka boli niekedy vinohrady. Vo výklenku kaplnky je socha sv. Urbana, ale len jej horná časť, pretože by sa tam v pôvodnej veľkosti nevošla.
Dnes už v zástavbe obce, ale pôvodne v poli je kamenný kríž (4,5 m) z roku 1921. Postavili ho na pamiatku vojaka, ktorý zahynul počas 1. svetovej vojny. Na kríži je jeho porcelánový fotomedailón. Datujúci nápis je vyrytý priamo do nosných kubusov kríža. V nike je umiestnená socha sv. Jozefa (patrón vojaka podľa mena), ale už nová, pretože pôvodnú niekedy po revolúcii odcudzili.
Aktuálne farské oznamy
Viac o bohoslužbách nájdete v aktuálnom oznema v záložke "Farské oznamy".
Bohoslužby
- V pracovné dni - utorok a štvrtok: o 17,00 h
- V sobotu: o 8,00 h
- V nedeľu: o 7,30 h a 10,30 h
- V 1. piatok v mesiaci: o 17,00 h
Svätá spoveď
Vždy pred svätou omšou, prípadne aj po svätej omši.
Agenda
Vybavuje sa vždy po svätej omši.
Návšteva chorých
1. piatok v mesiaci od 15,00 h.
Krstné a sobášne stretnutia
Po dohovore.
Súrne prípady
Kedykoľvek.
Bohoslužby: v pracovné dni - utorok a štvrtok: o 18,00 h v sobotu: 8,00 h v nedeľu: o 7,30 h a 10,30 h v 1. piatok v mesiaci: 18,30 h Svätá spoveď - vždy pol hodiny pred svätou omšou, prípadne aj po svätej omši. Agenda sa vybavuje po dohovore. Krstné a sobášne stretnutia po dohovore. Súrne prípady - kedykoľvek.