História farnosti Pucov je bohatá a siaha do dávnej minulosti. V tomto článku sa pozrieme na významné udalosti, kňazov a vývoj farnosti v priebehu storočí.
V dejinách katolíckej cirkvi na Orave bol pamätný rok 1787, kedy bolo na Orave založených trinásť nových farností: Erdútka (Oravská Lesná), Habovka, Hladovka, Hruštín, Chyžné, Bziny, Krušetnica, Mutné, Novoť, Pekelník, Pucov, Ústie, Zubrica.
Pucov v kontexte Oravy
Územie Oravy bolo najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bolo včlenené do ostrihomského arcibiskupstva. Prvé fary boli zakladané začiatkom 14. storočia. Prvá zmienka pochádza z r. 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade.
Do konca 16. storočia celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami.
V pol. 17. storočia sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v r. 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Hladovka
Po vzniku hladovskej farnosti 1787 sa stal kňaz najpotrebnejšou osobnosťou v obci. Bol v prvom rade nielen duchovným pastierom, často i jediným vzdelaným človekom v obci.
- 1789 - 1798 - Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11.
- 1798 - páter Zerifin Kitkay, administrátor.
- 1798 - 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke.
- 1800 - Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval.
- 1800 - 1816 - Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár.
- 1816 - 1826 - Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10.
- 1826 - 1827 - Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče.
- 1827 - Ján Kaser - pochádzal z Harhova.
- 1827 - 1869 - František Kisely. Bol farárom od 24. 4. Zomrel 12. 9. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov.
- 1902 - 1921 - Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou.
20. storočie a pripojenie k Poľsku
V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku. Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky.
V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku.
Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu. Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9.
Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p.
V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi.
V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč.
Vývoj v Dolnom Kubíne
Z vizitácie E. Lániho z r. 1611 sa dozvedáme, že v Kubíne je evanjelická fara, ktorá v sebe zahrňovala obce Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Záskalie, Mokraď a Medzihradné.
R. 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca r. 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom r. 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla r.
Od zač. 18. stor. sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne.
Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v r. 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku. 2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska.
Súčasnosť
V auguste r. V r. 1993 začala svoju činnosť v meste katolícka charita, ktorá poskytuje svoje služby všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Od septembra r. 1994 tu pôsobia sestry sv.
Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po r. Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov r. 2005.
Farnosť Pucov prešla dlhou a zložitou cestou. Od svojich skromných začiatkov až po súčasnosť zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Vďaka obetavosti kňazov a veriacich sa farnosť neustále rozvíja a prispieva k duchovnému a kultúrnemu bohatstvu regiónu.