UNESCO Pamiatky: Gréckokatolícke Chrámy Udol a ich Význam

Slovensko sa môže pýšiť bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré je uznávané aj na medzinárodnej úrovni. Dôkazom toho je zápis viacerých lokalít do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Medzi tieto skvosty patria aj drevené kostoly, ktoré predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva s rozsiahlu tradíciou na Slovensku.

V roku 2008 bol tento územne najrozptýlenejší súbor slovenských pamiatok zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod číslom 1273. Rozhodnutie bolo prijaté Výborom pre svetové dedičstvo v kanadskom Quebecu.

UNESCO zdôvodnilo zápis týmito kritériami:

• Drevené chrámy predstavujú výnimočný doklad tradičnej religióznej architektúry severozápadnej karpatskej oblasti.
• Sú svedectvom medzietnického a medzikultúrneho charakteru na relatívne malom území, kde sa stretli a navzájom sa prelínajú latinská a byzantská kultúra.
• Drevené chrámy predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej religióznej architektúry od neskorého stredoveku do konca 18. storočia.
• Ich charakteristický vzhľad, konštrukciu a v celku naivnú dekoráciu odvodenú od miestnych tradícii čiastočne ovplyvnili štýly oficiálnych architektonických smerov gotiky, renesancie a baroka.

Lokalita sa skladá zo súboru ôsmich samostatných objektov, ktoré sa nenachádzajú na jednom mieste ako väčšina slovenských pamiatok zapísaných v Zozname svetového dedičstva.

Pojem cerkev či cerkva predstavuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice). Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne.

Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.

Pre časť východného Slovenska je dôležité uzavretie Užhorodskej únie, ktorá podporovala snahy o úniu s kresťanmi východného obradu. Významnú úlohu pri tom zohrala šľachtická rodina Drughetovcov, vrátiaca sa ku katolicizmu. Hoci úniu prijali viaceré župy predmetného územia Slovenska, chrámy tohto obradu sú spojené najmä s rusínskym etnikom. Táto východná kresťanská cirkev sa v roku 1772 premenovala na gréckokatolícku. Chrámy východného obradu na Slovensku predstavujú najzápadnejšiu skupinu týchto sakrálnych stavieb v karpatskom oblúku. Do tejto lokality svetového dedičstva zaradili lemkovské objekty, ktoré na Slovensku výrazne prevládajú.

Na cerkvách je umiestnený trojramenný kríž. Na gréckokatolíckych má tento kríž všetky priečne ramená vodorovné, na pravoslávnych má spodné rameno šikmé.

Najstaršie zachované drevené kostoly na Slovensku pochádzajú z druhej polovice 15. storočia a sú typickým predstaviteľom sakrálnych stavieb západnej (latinskej) cirkvi. V 15. a 16. storočí sa v Západných Karpatoch, najmä v oblasti Sliezska, Malopoľska, východnej časti Halíče a severných regiónov horného Uhorska, stavali drevené kostoly pomocou zrubovej konštrukcie, ktorú miestny obyvatelia poznali dávno pred príchodom kresťanstva. Podobu týchto objektov definovala priama nadväznosť na kamennú slohovú, najmä gotickú architektúru. Odtiaľ pochádza aj ich odborný názov - kostoly gotizujúceho charakteru.

Najčastejšie boli stavané na vyvýšenom mieste uprostred sídla, v ich blízkosti bol cintorín ohraničený kamenným, alebo dreveným oplotením, slúžiacim v minulosti aj na obranné účely. K celému areálu často patrili aj ďalšie objekty ako vstupné brány, zvonice, kostnice a domy duchovenstva. Medzi charakteristické znaky kostolov patria: strmé sedlové strechy, na západnej strane dominantná veža, pozdĺžna dispozícia so zreteľným oddelením lode a presbytéria víťazným oblúkom, klenbové alebo doskovo rovné stropy a lomené portály. Interiér tvorí bohatá výzdoba, ktorej námetom boli biblické postavy, ľudská spása, záchrana, hriech a zatratenie.

Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia.

Medzi najvýznamnejšie drevené chrámy, ktoré sú súčasťou UNESCO dedičstva, patria:

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša v Krivom

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826. Nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.

Začiatok trasy začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

V obci Hervartov sa nachádza Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi. Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. postavený bol koncom 15. storočia. Cerkev v Hervartove sa odlišuje od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol v Hervartove sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665.

Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi.

Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch

Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne.

Kostol Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch

Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.

Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom.

Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke

Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky sa nachádza v obci Jedlinka. Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.

Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie.

Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela vo Fričke

Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.

V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela.

Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove

Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána sa nachádza v obci Lukov. Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.

Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv.

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v Ladomirovej

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala sa nachádza v obci Ladomirová. Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený. Drevený kostol v Ladomirovej spolu s Údolím Smrti pri Svidníku, Vojenským múzeum vo Svidníku či Múzeom ukrajinskej kultúry sú súčasťou výletu s názvom Po stopách 1. a 2.

Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Tieto drevené chrámy sú nielen architektonickými skvostami, ale aj dôležitými svedkami histórie a kultúry Slovenska. Ich zachovanie pre budúce generácie je preto mimoriadne dôležité.

tags: #pamiatka #unesco #greckokatolicky #chram #udol