Kto zostavil Malý katechizmus?

Autorom Malého katechizmu je Dr. Martin Luther. Lutherovým zámerom bolo, aby sa katechizmus používal nielen v kostole ako základ kázní, ale predovšetkým doma.

V malom formáte je v krátkosti zhrnuté cirkevné učenie - všetko, čo by mal vedieť každý evanjelický kresťan. Malý katechizmus je obohatený o úryvok z predhovoru Dr. Martina Luthera ku knihe Žalmov (Žaltáru) a doplnený o vybraných...

Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine v závere roka 2013 vydala v edícii Pramene k duchovným dejinám Slovenska jedinečnú publikáciu Bardejovský katechizmus z roku 1581 - najstaršia slovenská kniha (255 s.).

Pod názvom Bardejovský katechizmus sa „ukrýva“ slovenský preklad a istá adaptácia Malého katechizmu Dr. Martina Luthera. Nemecký a čiastočne latinský text Lutherov bol preložený (prekladateľ nie je známy, podľa tradície to bol bardejovský evanjelický farár a senior Severinus Sculteti), zatiaľ čo citáty z Biblie do tohto prekladu boli dosadené z Melantrichovej českej biblie, ktorá zachováva českú tradíciu biblických prekladov od XIV. a XV. storočia, ako aj z Blahoslavovho prekladu Nového zákona.

Bardejovský katechizmus vytlačil ako jediné slovenské medzi svojimi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými vydaniami významný tlačiar Dávid Gutgesell v Bardejove. Preto má v literatúre meno „bardejovský“. Malý katechizmus je i v súčasnosti živou knihou, a to tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Bibliografická evidencia hovorí o viac ako 310 vydaniach Lutherovho Malého katechizmu v „slovenskej reči“.

Veľký a žalostný nedostatok, ktorý som nedávno videl pri návšteve cirkvi, donútil ma napísať tento katechizmus, totiž kresťanské učenie v krátkej, prostej a jednoduchej forme. Ach, milý Bože, aký žalostný obraz som tam videl! Pospolitý človek, najmä dedinský, celkom nič nevie z kresťanského učenia, a žiaľno, že duchovní nie sú pripravení a schopní vyučovať.

Preto vás všetkých, moji milí pánovia a bratia, prosím pre Boha, či ste farári alebo kazatelia, aby ste sa s láskou ujali svojho úradu, starali sa o svoj ľud vám zverený a nám pomáhlai vštepovať katechizmus do srdca ľudu. To uznali už aj milí cirkevní otcovia, ktorí Otčenáš, Verím v Boha, desatoro v jednotnom znení užívali.

Ak máš ale hovoriť pred učenými a vzdelanými ľuďmi, vtedy môžeš ukázať svoje vedomosti a vylíč články katechizmu pestro a majstrovsky, ako len vieš. Keď už dobre poznajú text, nech sa mu naučia aj porozumieť, aby vedeli, čo znamená!

Použi text tejto knižočky, alebo nejaký iný krátky, ktorý chceš a ostaň pri ňom, nezmeň ani jedinú hlásku, tak ako sme to povedali v texte. Venuj tomu čas. Netreba, aby si všetky čiastky naraz prebral, ale jednu po druhej. Len, keď si prvé prikázanie dobre osvoja, potom preber druhé a ďalšie.

Keď si ich teraz naučil takémuto krátkemu katechizmu, vezmi si potom Veľký katechizmus a daj im ďalšie obšírnejšie vysvetlenie. Jednotlivo preber každé prikázanie, prosby, články s rozličnými príkladmi, úžitkom a prospechom, s nebezpečením a škodami spolu, ako sa o tom bohato dozvieš v mnohých knižočkách písaných o tomto.

V súvise s týmto pouč vrchnosť a rodičov, aby dobre vládli a dietky ku škole priťahovali. Poukáž na to, že sú povinní to robiť, a keď to neurobia, aký ťažký hriech páchajú.

Teraz, aj keď pápežská tyrania pominula, sú takí, čo nechcú pristupovať k sviatosti a ju zneužívajú. Tu je práve potrebné popoháňať, ale tak, aby sme nikoho nenútili k viere alebo k sviatosti, ani nepredpisovali zákon, čas alebo miesto, ale tak vyučujme, aby sa sami rozhodli aj bez nášho nariadenia a nás farárov prinútili, aby sme im sviatosť prislúžili.

To dosiahneme, keď povieme, že ten, čo po sviatosti netúži a nepristupuje aspoň tri alebo štyri razy do roka, považuje sa za takého, ktorý ju potupuje a nie je kresťanom. Práve tak nie je kresťanom ani ten, kto neverí a neposlúcha evanjelijum, lebo Kristus nepovedal: „To opúšťajte“ alebo „tým opovrhujte“, ale „To čiňte, kedykoľvek budete piť …“, atď.

Kto ale znevažuje sviatosť, dokazuje, že nemá ani hriechov, ani telo, ani diabla, ani sveta, ani smrti, totiž neverí ničomu, hoc je v tom po uši a dvojnásobne diablov. Pravda, nepotrebuje ani milosť, život, raj, kráľovstvo nebeské. Krista, Boha alebo nejaké dobrodenie. Keby uveril, že je hriešny a že milosť potrebuje, tak by nezanedbával sviatosť, ktorá nás pozbavuje tak mnohých zlých vecí, a mnoho dobrého nám dáva.

Ak takto nepokračuješ, ale dráždiš ich zákonom, ty si vinný, že oni sviatosťou opovrhujú. Ako by neboli leňochmi, keď ty spíš a mlčíš?

Význam reformného úsilia, diela a služby Martina Luthera je obrovský a ďalekosiahly. Princípy sola scriptura a sola fide, ktoré spolu s ostatnými reformátormi nanovo postavil, predstavujú fundament celého protestantského hnutia až dodnes. Medzi jeho najväčšie zásluhy patrí obnovenie doktríny ospravedlnenia zo samotnej viery. Tomuto veľkému reformátorovi sme za veľa vďační. Za pravdu bol ochotný položiť aj svoj život, súc verný svojmu svedomiu viery.

Lutherovo chápanie účelu a úlohy krstu sa tiež premietlo do Augsburského vyznania a formuje vieru a prax luteránskych cirkví dodnes. Augsburské vyznanie učí o krste nasledovne. V stati o dedičnom hriechu (článok 2 AV) sa píše: „Taktiež učíme, že toto vrodené zlo, tento dedičný hriech je naozaj hriech a zatracuje všetkých, narodených pod večným Božím hnevom, ak nie sú znovuzrodení krstom a Duchom Svätým.“ Znovuzrodenie je podľa AV skrze krst a Svätého Ducha.

Luteranizmus priniesol a drží princíp sola scriptura. V luteranizme sa však tvrdí a verí, že symboliké knihy predstavujú jediný správny výklad Písma.

Luteranizmus pripisuje krstu dieťaťa nielen moc znovuzrodiť, ale aj schopnosť dať vieru. Toto je však v rozpore s princípom sola fide. Je to dokonca v rozpore so samotným evanjeliom milosti.

Bardejovský katechizmus sa vôbec zachoval, hoci len v podobe unikátneho - jediného, aj keď silno poškodeného výtlačku v Slovenskej národnej knižnici v Martine. O jeho objav a získanie do fondov SNK sa bol zaslúžil bibliograf a historik knižnej kultúry Boris Bálent, ktorý sa postaral v roku 1947 aj o jeho (dnes už sotva dostupné) faksimilné vydanie.

Skupina bádateľov začala preto po roku 2009 spolupracovať s cieľom vytvoriť čo najzreteľnejšiu predstavu o tom, aký mala najstaršia slovenská kniha pôvodný tvar (formát) a akým bol jeho autentický text vrátane zničených alebo stratených textových pasáží, a tým zásadne prispieť k prehĺbeniu znalostí o jeho - a teda najstarších slovenských vôbec - mimoriadne zaujímavých historických duchovných, filologických, teologických, tlačiarenských i bibliografických kontextoch.

Dôkazom toho je nielen rekonštruovaný text Bardejovského katechizmu vo vydanej knihe, ale i celý rad štúdií, ktoré rozmnožili a prehĺbili znalosti o dejinách Slovenska, osobitne o jeho knižnej kultúre v 16. storočí, ako aj o dejinách kresťanstva a reformácie na Slovensku.

Okrem „jadra“ tejto publikácie, ktoré predstavuje text Bardejovského katechizmu graficky pripravený Petrom Ďuríkom, prispeli do nej špecializovanými štúdiami prof. Daniel Škoviera, doc. Miloslava Bodnárová, prof. emer. Ľubomír Ďurovič, doc. Milan Žitný, doc. Michal Valčo, historička kníhtlačiarstva v starom Uhorsku zo Széchényi könyvtár v Budapešti dr. Judit V. Ecsedy a doc. Miloš Kovačka. Bibliografiu Bardejovského katechizmu spracovala Ľudmila Šimková.

Kniha redigovali Dr. Agáta Klimeková a Janka Ondroušková. Prekladmi textov prispeli Eva Augustínová, Viliam Mruškovič a Michal Valčo. Vytlačila ju tlačiareň REPRO, s. r. Vydanie diela podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Zostavil ho Dr. Martin Luther.

Takáto koncepcia je však nebiblická. Krst dieťaťa nie je jeho osobným rozhodnutím či jeho osobnou aktivitou. Je to aktivita rodičov a krstiaceho. Spasenie sa nedá sprostredkovať. Písmo učí, že viera je z počutia Božieho slova. Je to počutie evanjelia s porozumením a následným osobným hlbokým spoľahnutím sa na Božie vykúpenie v Kristovi.

Tu sa výklad diametrálne otáča a zrazu v krste získava dieťa - bez ohľadu na to, či vieru má alebo nemáC) - vieru samotnú, ospravedlnenie, znovuzrodenie, odpustenie hriechov, svätosť, spasenie, stotožnenie s Kristom. Luther (a luteranizmus) pripisujú krstu detí takú objektívnu realitu, že krst vlastne opätovne naberá povahu „ex opere operato“.

V súčasnosti je dôkazom, že chápanie a praktizovanie krstu je vo svojej podstate v luteranizme a v katolicizme rovnaké. Je na škodu, že Luther odmietol Zwingliho porozumenie, že Kristus nie je v pamiatke (Večeri) Pánovej prítomný v podobe chleba a vína. Dôsledky tohto odmietnutia sú prítomné dodnes. Je na ešte väčšiu škodu, že Luther odmietol porozumenie o krste, ktoré prišlo s anabaptistami, ktorí odmietali spasiteľnú úlohu krstu a krst detí ako taký.

Opäť z toho získavame nesmierne cennú lekciu: reformácia je historický proces, ktorý neprebehol všade a u všetkých naraz. Napreduje postupne. Reformačný proces nie je ukončený ani dnes. Zásada „cirkev reformovaná a stále sa reformujúca“ je živá a je potrebné uplatniť ju aj dnes.

Lutherovo učenie a súčasný moderný luteranizmus (opierajúci sa o výklad Písma na základe symbolických kníh (Kniha svornosti, Concordia)E) sú vnútorne hlboko rozporuplné (protirečiace). Na jednej strane luteranizmus stojí na princípe sola fide, teda na ospravedlnení aj spasení zo samotnej viery, čo je absolútne kľúčovým jadrom celého protestantizmu (a samotného evanjelia), na druhej strane luteranizmus nedotiahol do úspešného konca reformné úsilie v učení o sviatostiach.

Malý katechizmus Dr. Tieto stránky používajú súbory cookies.

Tabuľka: Porovnanie chápania sviatostí v luteranizme a katolicizme

tags: #kto #zostavil #maly #katechizmus