Kláštor pod Znievom je oblasť s bohatou históriou, ktorá siaha až do praveku. Osídlenie tohto územia prešlo mnohými etapami, od doby kamennej až po súčasnosť. Poďme sa spoločne pozrieť na jednotlivé míľniky v dejinách tejto pamiatkovej zóny.
Praveké osídlenie
Najstarším dokladom osídlenia sú nálezy v dnešnej mestskej časti Závodie z neskoršej doby kamennej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Ľudia lovili soby či mamuty, ktoré v tom čase žili v oblastiach so studeným podnebím, aké bolo vtedy i v okolí dnešného mesta. Prvý nález zo staršej doby kamennej pochádza z obdobia lovcov mamutov. Kosti mamutov sa našli pri niekdajšom kine Úsvit, v Považskom Chlmci a v bývalej tehelni (medzi Malou Prahou a „Rondlom“).
Do príchodu ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo (5000 - 4000 pred Kr.) sú poznatky o živote na území Žiliny minimálne. Kmeň ľudí, ovládajúcich poľnohospodárstvo, patriaci do tzv. lengyelskej kultúrnej skupiny, sa podľa nálezov usídlil, v Brodne, kde našli sekeromlat a v Žilinskej Lehote, kde našli sekerky.
Doba bronzová a železná
V strednej Európe trvala doba bronzová v rozmedzí rokov 2 000 - 700 pred Kristom, na Slovensku to bolo okolo 1 800 - 750 pred Kristom. Popolnicové pohrebisko človeka z tohto obdobia sa našlo pri terajšom evanjelickom kostole, kde bolo nájdených 10 hrobov. Ľudia boli pochovávaní žiarovým spôsobom a v hlinených nádobkách (popolniciach) boli okrem popola a kostí i milodary a hrobová keramika.
Okrem popolnicových hrobov sa pochovávalo aj do jamkových hrobov a náčelníkov v neskorom období pochovávali pod mohyly. Doba bronzová bola obdobím tzv. lužickej kultúry, ktorej ľudia žili v osadách, pozostávajúcich z niekoľkých obytných a hospodárskych domov.
V dobe železnej (750 pred Kr. - 100 po Kr.) pretrvávalo osídlenie na hradiskách, kde sa udržiaval ľud lužickej kultúry - púchovskej skupiny. Sídliská z tohto obdobia sa našli vo viacerých pričlenených obciach.
Keltské a germánske osídlenie
V prvom storočí pred Kr. osídlili naše územie keltské kmene, ktoré sem priniesli dokonalejší spôsob spracúvania kovov. Potvrdené sú osídlenia na Šefranici, Frambore, v Strážove a malá osada bola nedávno zistená i v priestore dnešného farského kostola.
Život pokračoval i na hradiskách na Straníku, v Závodí aj v Divinke, kde sa našli keltské mince, ktoré svedčia o rozvinutom hospodárstve. V prvom storočí po Kr. Keď Germáni ovládli po Keltoch územie strednej Európy, na severnom Slovensku žili Kvádi a Markomani, s ktorými viedli vojny Rimania. Po Rimanoch ostali v Žiline tri poklady mincí a v Strážove keramika.
Slovanské osídlenie a prvé písomné zmienky
Aj keď stopy po osídlení Žiliny nachádzame už pred príchodom Slovanov v 6. stor., súvislejšie osídlenie vzniklo okolo 9 stor. Prvá písomná zmienka o Žiline je roku 1208 spomína „terra de Selinan“ („zem Žilina/Žiliňany“). V tom čase už Žilina bola osídlená na viacerých miestach, ale dnešné mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady koncom 13. stor. Už v 13. stor. boli vybudované dva kostoly, ktoré existujú i v súčasnosti - starší Kostol sv. Štefana kráľa a Katedrála Najsvätejšej Trojice (známy aj ako Farský kostol).
Udelenie mestských práv a rozvoj mesta
Žilina dostala prvé mestské práva a erb od kráľa Ondreja III. okolo r. 1290. V meste žili Slováci a Nemci z Tešína, ktorého práva Žilina prevzala. Prvá písomná zmienka o Žiline ako o meste pochádza z roku 1312. V listine, ktorou bola udelená škultécia žilinskému mešťanovi Henrichovi v Kolároviciach, sa uvádza: „civitas Zylinensis“ („mesto Žilina“).
Prvé existujúce mestské privilégium je z roku 1321 od kráľa Karola Róberta. Mestské privilégia boli rozšírené v roku 1384. Vtedy prevzala Žilina i práva Krupiny - magdeburské právo, ktorého prepis z roku 1378 sa nachádza v Žilinskej knihe, ktorá obsahuje súbor právnych predpisov mesta Magdeburg, ktorými sa Žilina riadila.
Žilinská kniha je významná kultúrna pamiatka Slovenska, podobne ako listina kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 známa ako Privilégium pre Slovákov, ktorou zrovnoprávnil žilinských Nemcov a Slovákov. Žilina mala od 15. stor. vlastné hradby - valy, ktoré chránili dnešné historické jadro mesta okolo Mariánskeho námestia. Toto jadro bolo vyhlásené v roku 1988 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády (laubne). Renesančná podoba námestia vznikla po požiari v roku 1521, časť pivníc pod domami však bola postavená ešte v gotickej architektúre.
Mesto bolo križovatkou dávnych obchodných ciest a bohatlo vďaka tranzitnému obchodu s vlnou do zahraničia. V meste bolo množstvo cechov, dominantnou ostala výroba súkna. Veľkým prínosom pre mesto bolo i žilinské právo, ktoré používalo niekoľko desiatok obcí a miest severozápadného Slovenska. Po pobyte husitov v rokoch 1431 a 1433 v meste žili len Slováci.
Rozvoj mesta trval do konca 17 stor. V dôsledku bojov bolo mesto oslabené a opätovne sa začalo rozvíjať v druhej polovici 19. stor. po vybudovaní železníc v roku 1873 a 1883. V roku 1891 bola v Žiline vybudovaná najväčšia uhorská textilná továreň - súkenka, ktorá mala až 1 600 robotníkov a vyvážala výrobky i do zahraničia. Vybudovaním ďalších závodov, obchodov, bánk a infraštruktúry rástol aj počet obyvateľov. Kým v roku 1850 malo mesto len 2 326 obyvateľov, v roku 1911 to bolo 10 000 obyvateľov.
V súčasnosti žije v meste takmer 85 000 obyvateľov, pričom do Žiliny každodenne dochádzajú za prácou ďalšie tisíce ľudí. Žilina má, okrem Kostola sv. Štefana kráľa, Katedrály Najsvätejšej Trojice, františkánskeho Kostola sv. Barbory a jezuitského Kostola sv. Pavla, aj množstvo ďalších stavebných a kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí najmä hrad Budatín z 13. stor., množstvo secesných a funkcionalistických stavieb z konca 19. a začiatku 20. stor. a ďalšie.
Po roku 1945 prešlo mesto rôznymi zmenami. Vznikli ďalšie priemyselné závody, sídliská - Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Od roku 1960 tu sídli dnešná Žilinská univerzita. Mesto je strediskom priemyslu, dopravy, školstva a kultúry. V roku 1996 sa stalo mesto sídlom kraja a získalo tak rovnaké postavenie, aké majú iné významné slovenské mestá. Od roku 2006 začala výroba áut významného automobilového závodu KIA. Dnes je Žilina centrom severozápadného Slovenska, v ktorom sa prelína bohatá história a architektúra s moderným a dynamickým rozvojom.
Medzi významné pamiatky a zaujímavosti v okolí Žiliny patria:
- Žilina - Budatínsky hrad (drotárske múzeum) s parkom
- Mariánske námestie s arkádami
- Katakomby pod námestím
- Burianova veža
- Dom umenia Fatra
- Farské schody
- Kláštor františkánov a kostol sv. Barbory
- Mestské divadlo
- Jezuitský kostol
- Lombardiniho dom
- Synagóga
- Kostol sv. Štefana s renesančnou kazateľnicou (najstaršia pamiatka mesta)
- Žilinská kniha (najstaršia právna pamiatka Slovenska)
- V obchodnom centre Mirage zvyšky veže žilinského hradu
- Meštianske domy
- Lesopark Chrasť
- Vodné dielo Žilina
- Vrch Straník (paraglidisti)
V okolí Kláštora pod Znievom a Žiliny sa nachádza množstvo ďalších zaujímavých miest a obcí, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Bešeňová - akvapark, travertínová terasa
- Kaštieľ Blatnica - pekné ľudové domy, múzeum Karola Plicku, kúria Prónayovcov, zrúcanina hradu Blatnica, východisko do Gaderskej doliny, chodník Janka Bojmíra
- Budiš - minerálna voda
- Bytča - veľké námestie s potokom, renesančný zámok (štátny archív), Thurzov Sobášny palác so grafitovou výzdobou
- Súľovské skaly
- Čadca - v časti Milošová zaujímavé kamenné gule
- Čičmany - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry - maľované domy a mosty, poschodový Radenov dom
- Lyžiarske stredisko Demänovská dolina - jaskyne (ľadová, Slobody), Jasná, park Tarzania, Vrbické pleso
- Divinka - renesančný kaštieľ
- Dlhé Pole - drotárska obec s rodným domom Jozefa Holánika Bakeľa, na základnej škole drotárske múzeum
- Dolný Hričov - kostol so zaujímavými maľbami od Vincenta Hložníka
- Dolný Kubín - remeselnícky farbiarsky dom, socha Hviezdoslava, Čaplovičova knižnica, Oravská galéria, kúria, drevený most na sídlisku, akvapark
- Gbeľany - klasicistický kaštieľ
Kláštor pod Znievom a jeho okolie ponúkajú bohaté možnosti pre turistiku, kultúrne vyžitie a poznávanie histórie. Či už ste milovníkmi prírody, histórie alebo moderného umenia, v tejto oblasti si určite nájdete niečo, čo vás zaujme.
tags: #pamiatkova #zona #klastor #pod #znievom