Príbeh apoštola Pavla a jeho vzťahu so Židmi je komplexný a plný zvratov. Pavol, pôvodom Žid z Tarzu, sa stal jedným z najvýznamnejších šíriteľov kresťanstva medzi pohanmi. Jeho cesty a kázania však často narážali na odpor zo strany židovských komunít, ktoré ho obviňovali z odpadlíctva od Mojžišovho zákona a znesväcovania chrámu.

Pavol pred Agrippom
Cesta do Jeruzalema a varovania
Po rozlúčke s učeníkmi sa Pavol vydal na more a priamou cestou prišiel na Kós, nasledujúci deň na Rodos a odtiaľ do Patary. Tam našiel loď, ktorá sa plavila do Fenície, nastúpil na ňu a odplával. Keď sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli ho naľavo a plavili sa do Sýrie. Pristáli v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad. Vyhľadali teda učeníkov a zostali tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.
Po uplynutí tých dní pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, ich vyprevadili až za mesto. Tam na brehu pokľakli a pomodlili sa. Potom sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov. Plavbu z Týru skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili bratov a zostali u nich jeden deň.
Na druhý deň odcestovali a prišli do Cézarey. Tam vošli do domu kazateľa evanjelia Filipa - jedného zo siedmich diakonov - a ostali uňho. Filip mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. Keď tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabos. Prišiel k nim, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.
Keď to počuli, my aj domáci, Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema. Ale on odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť. Keďže sa nedal prehovoriť, prestali naliehať a povedali: Nech sa stane Pánova vôľa. Po týchto dňoch vystupovali do Jeruzalema.
Spolu s nimi išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí ich viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého mali bývať. Keď prišli do Jeruzalema, bratia ich radostne privítali.
Animované biblické príbehy: Pavol zatknutý v Jeruzaleme | Skutky 21: 27-40 | Nový zákon
O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje. Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel. Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon. Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.

Zatknutie Pavla v Jeruzaleme
Zatknutie a obvinenia
Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich. Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky a kričali: Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil. V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu.
Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány. Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. Veliteľ k nemu pristúpil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal. Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti. Keď Pavol prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: Preč s ním!
Obrana a odvolanie sa na cisára
Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po grécky? Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov? Pavol odpovedal: Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prehovoril po hebrejsky: Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes. Pavol vyhlasuje, že je rímsky občan. Veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a nariadil bičovať ho a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo naň tak kričia. Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: „Čo to chceš robiť? Veď je to Riman!“ Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho sputnal.
Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich. Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena!
Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo. Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: „Nenachádzame nič zlé na tomto človeku. Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti.
V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Sprisahanie Židov proti Pavlovi. Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať. Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: „Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla.
Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral, vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi. On povedal: „Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie. Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. Pavla odvádzajú do Cézarey.
Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. Aj dobytčatá pripravte,“ aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi. Vojaci teda podľa rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy. Na druhý deň nechali s ním ísť jazdcov a vrátili sa do pevnosti. Oni došli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla. Prečítal si list a opýtal sa, z ktorej provincie pochádza.
Súdny proces pred vladárom Félixom. O päť dní prišiel veľkňaz Ananiáš s niekoľkými staršími a s istým rečníkom Tertullom a išli za vladárom so žalobou na Pavla. Félix dobre vedel o tejto Ceste a odročil ich. A stotníkovi rozkázal strážiť ho, ale mierne, a nebrániť nikomu z jeho priateľov posluhovať mu. O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Druzillou, ktorá bola Židovka; zavolal si Pavla a počúval ho o viere v Krista Ježiša. Po dvoch rokoch Félixa vymenil Porcius Festus. Ale Félix sa chcel zavďačiť Židom, preto nechal Pavla vo väzení.
Pavol pred Festom. Odvoláva sa na cisára. Pavol povedal: „Pred cisárovou súdnou stolicou stojím, tu ma treba súdiť. Židom som ničím neublížil, ako aj ty dobre vieš. Ak som sa previnil a urobil niečo také, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nie je nič na tom, čo títo na mňa žalujú, nik ma im nemôže vydať. Odvolávam sa na cisára!
O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agrippa a Berenika a pozdravili Festa. Festus sa zmienil kráľovi o Pavlovi: „Félix tu nechal vo väzení istého muža. Keď som bol v Jeruzaleme, prišli kvôli nemu za mnou veľkňazi a židovskí starší a žiadali ho odsúdiť. Odpovedal som im, že Rimania nevydávajú nikoho skôr, kým obžalovaný nedostane možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. Žalobcovia ho obstúpili, ale nevzniesli nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho podozrieval. Mali s ním nejaké spory o ich náboženstve a o akomsi mŕtvom Ježišovi, o ktorom Pavol tvrdí, že žije. Pavol sa odvolal, aby ho strážili až do rozhodnutia Jeho Veličenstva.
Pavlova obrana pred Agrippom II. Pavol povedal: „Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo -, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia. Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!
Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského. A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, ja som súhlasil. Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.
Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím. ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť. Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému.
Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom?
Pavol sa odvolal na cisára. Tak som sa rozhodol poslať ho ta. No nemám nič isté, čo by som o ňom napísal pánovi. Preto som ho predviedol pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agrippa, aby som po vypočutí mal čo napísať.