Svätý Vojtech a jeho odkaz v kontexte cirkevných dejín

Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.

Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť. Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť.

Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha. Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície. Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie.

Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“. Kiež „Cirkevnými dejinami“ aj do nášho života pribudne veľká a vážna moc.

Neografia v Turč. Sv. Martine sa vďačne podujala vydať toto štandardné dielo, aby reprezentovalo nielen obsahom, ale aj typografickou formou. Stvorilo sa jedno z najskvelejších výtvorov našej knižnej produkcie. Ako také prevyšuje úpravou aj podobné zahraničné histórie. Opatrené je viacfarebným i hĺbkotlačovým obrázkovým materiálom, príslušnými historickými mapkami, margovými poznámkami a indexom podľa najnovších požiadaviek vedeckej práce. Slovenskej verejnosti sa teda r.

Cirkevné dejiny sa u nás po všetkých seminároch prednášajú po slovensky. Poslucháči však nemali slovenskej príručky. Čo znamená študovať bez príručky, veľmi dobre vedia sami poslucháči a moji kolegovia profesori teologie. Nedostatok obšírnejších cirkevných dejín v slovenčine sa citlivo dotýkal aj katechétov stredných škôl, duchovných v pastorácii, ba aj laikov, ktorí so záujmom hľadia na dejinný zápas svojej duchovnej matky, katolíckej Cirkvi.

Moja práca sa zrodila z naliehavej potreby dať všetkým týmto do rúk primerane písanú knihu o cirkevnej minulosti. Moje dielo je predovšetkým učebnica. Ako taká má byť spoľahlivým vodidlom študujúceho teologa na spletitom poli cirkevnej minulosti. Súčasne je autorovým vyznaním a verejným účtovaním z jeho učiteľského účinkovania. Kniha má mať kúsok autorovho ducha, no tak, aby sa nejak do popredia netisly jeho individuálne náhľady.

Má podať vyčerpávajúci celok bez prílišného drobenia. Týmto požiadavkám som chcel úprimne vyhovieť. Čo do metódy v pragmaticko-genetickom postupe so záľubou som sa usiloval o predstavenie cirkevnej minulosti v ideových súvisoch, pričom som sa opieral hlavne o Lortzovo dielo: Geschichte der Kirche in ideengeschichtlicher Betrachtung, Münster 1936. Tento metodický postup som mal na zreteli nielen v úvode k jednotlivým odsekom dejinným, ale vnášal som ho, kde bolo možné, aj do jednotlivých paragrafov. Pri genetickom opise som sa zavše usiloval vystihnúť ideu, ktorá v tej dobe dejinami hýbala. Moja učebnica tým stráca síce na metodickej jednotnosti, no azda práve preto je praktická.

Na konci jednotlivých období, v novom veku na konci každého storočia, shrnul som stručné dejiny Cirkvi na Slovensku. Pravda, len sucho, chronologicky. Kto sa dnes podujíma, i keď len vo väčších črtách, napísať všeobecné dejiny, v prevažnej väčšine práce podáva len ustálené mienky, pevné surogáty premnohých pracovníkov na tomto poli. Nik sa už dnes nezmôže celú látku cirkevných dejín študovať zo samých prameňov. Učebnice sú len súhrnom vykryštalizovaných náhľadov celého toho radu historikov, o ktorých mienky sa bezpečne môžeme opierať.

Vo svojej práci som sa opieral hlavne o cirkevné dejiny kard. Hergenröthera (Handbuch der allgemeinen Kirchengeschichte, prepracoval J. Peter Kirsch, Freiburg i. Br. 1925, 4 sv.), o dielo Funka-Bihlmeyera (Kirchengeschichte, Paderborn 1932, 3 sv.), J. Marxa (Lehrbuch der Kirchengeschichte, Trier 1935), od ktorého som prevzal zväčša aj podelenie látky. Ďalej o prácu J. P. Kirscha (Kirchengeschichte, Freiburg i. Br. 1940, 4 sv.). Pri životopisoch pápežov som čerpal z knihy Seppeltovej-Löfflerovej (Papstgeschichte in einem Bande, München 1938) a Pastorovej (Geschichte der Päpste im Zeitalter der Renaissance, Freiburg i. Br. 1924). Dobre mi poslúžilo najnovšie maďarské dielo Banghu-Ijjasa (A keresztény egyház története, Budapest 1937-41, 8 sv.), príručka J. Samsoura (Církevní dějiny obecné, Praha 1907) a Račka (Církevní dějiny v přehledu a obrazech, Praha 1940).

V texte poukazovať na pramene som pokladal vo svojej učebnici za zbytočné. V práci svojej som sa usiloval o objektivitu. Nech sa preto na ňu nehľadí ako na panegyrik alebo apologetiku. V cirkevných dejinách by to nebolo na mieste. Za milú povinnosť si pokladám i na tomto mieste poďakovať sa vdpp. profesorom a poslucháčom teologie na Spišskej Kapitule za všetku pomoc, ktorú mi boli poskytli pri sostavovaní tohto diela.

Zvlášť ďakujem pánu Dr. Františkovi Hrušovskému, poslancovi a riaditeľovi v Kláštore pod Znievom, za cenné pokyny, najmä pri dejinách slovenských, pánu Dr. Jozefovi Cincíkovi za grafickú úpravu a Neografii v Turčianskom Sv.

Len to môže mať dejiny, čo je podrobené časovým zmenám. Cirkev Kristova je spoločnosť božsko-ľudská (societas divino-humana); má teda prvok božský a ľudský. Božským prvkom v Cirkvi je všetko to, čo jej Kristus dal na spasenie človeka a čo jej ustavične dáva Duch sv. Sú to: poklad zjavených právd a milostí, prostriedky milostí (sviatosti), jej Bohom daná ústava, jej neomylnosť a nepremožiteľnosť. Čo do božského prvku je Cirkev nemeniteľná a nemá teda ani dejín.

Ľudský prvok v nej tvoria ľudia, ktorí k nej patria. Účelom božského prvku v Cirkvi je viesť človeka k nadprirodzenému cieľu, k večnému spaseniu. Ako pôsobí ten božský prvok na slobodného človeka, ako sa zachová slobodný človek a národy v každom čase k tomu božskému zriadeniu, to je v Cirkvi ľudské - meniteľné a meniace sa. Cirkev je mystickým telom Kristovým, horčičným zrnkom, ktoré, podľa slov Ježiša Krista, má vyrásť a rozrásť sa v mohutný strom.

Z toho vyplýva, že cirkevné dejiny sú vedou o pôsobení a vývine Cirkvi - Kristom to založenej a Duchom Sv. Cirkevné dejiny sú súčasne dejinami kresťanského náboženstva. Kresťanstvo - jedine to pravé náboženstvo - má v Cirkvi založenej Kristom svojho nositeľa a svoje vtelenie. A keďže Ježiš Kristus založil len jednu Cirkev a len jednu Cirkev chcel mať - tou je Cirkev rímsko-katolícka -, preto kresťanstvo žije a vyžíva sa v tejto Cirkvi.

Kresťanstvo vidí v dejinách uskutočňovať plán jedného, v sebe naddejinného Boha - Stvoriteľa a Spasiteľa sveta (kresťanská filozofia dejín). Smyslom dejín je zjavenie a oslávenie večného Boha uskutočňovaním Jeho kráľovstva v čase na zemi. To je nadprirodzený cieľ dejín a shrňuje v sebe i druhý, prirodzený cieľ - uskutočňovať šľachetnosť ľudskej veľkosti a kultúry. Jadrom a smyslom dejín je idea spasenia. Kresťanský náhľad na dejiny ako prvý formuloval sv. Augustín vo svojom diele: De civitate Dei. V ňom hovorí o zápase dobra so zlom, o ríši Božej a diablovej, ktoré stoja v ustavičnom boji proti sebe.

O smysle dejín toľko je názorov, koľko vedeckých uvažovaní. Skepticizmus (Lessing) nepripisuje dejinám nijakého smyslu; Kant ho vidí v slobode mravného jednotlivca, ktorý sa dobrovoľne podriaďuje zákonitému poriadku. Deterministi popierajú smysel dejín, nakoľko neuznávajú ľudskú slobodnú vôľu; naturalisti neuznávajú vyššie vedenie ľudského osudu. Podľa Herdera cieľom dejinného vývoja je vytríbiť základné spoločné rysy ľudstva vo všetkom: humanitu, dobrotu, blahovôľu voči sebe a iným. Historický materializmus (Marx, Engels, Bebel, Kautsky) uznáva v dejinách len faktory hmotné: prírodu, rasu, hospodárstvo.

Dôležitosť cirk. dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Ono je ale božské telo, preto ľudský rozum ho ťažko chápe a úplne ani nepochopí. Z jeho pôsobenia medzi ľuďmi a z jeho vlastností, ktoré sa pri tom prejavujú, môže však človek uzatvárať na podstatu mystického tela Kristovho, na podstatu Cirkvi. Ako pomáhajú cirkevné dejiny k lepšiemu poznaniu samej podstaty Cirkvi a plánov, ktoré má Boh s ňou, vysvitá z tých niekoľkých príkladov:

• I keď boli Kristovi učeníci Starým zákonom dosť poučení, že Kristus musí trpieť a zomrieť, keď sa to skutočne stalo, nazdávali sa, že je už všetkému koniec.
• Po nanebevstúpení Pána sa nazdávali prví kresťania, že sa Kristus čoskoro vráti ako sudca na posledný súd.
• O novozaloženej Cirkvi v Turíčny deň sa nazdávali, že bude pozostávať len z tých ľudí, nad ktorými hriech nebude mať viac už žiadnej moci.
• I keď boli apoštolovia poslaní k všetkým národom, sám Peter nechápal, že by i pohania mali miesto v Cirkvi.

Zo svojich omylov vytriezveli všetci len vtedy, keď ich poučily udalosti celkom opačné, ako očakávali. Opravdivý a hlbší smysel Kristových slov poznali totiž všetci len z neskorších udalostí. Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo (napr.

Ani svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť. Celá moderná kultúra spočíva na základoch kresťanských a za svoj rozvoj môže ďakovať Cirkvi. Táto zmenila ideologiu i mravnú základňu národov, zreformovala rodinný život, upravila pomer jednotlivca k štátu.

Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi. Ba ten vie správne posúdiť i tie menej radostné a smutné strany, ktoré sa v jej dejinách vyskytujú.

Úpadky a poníženia, aké Cirkev zažila, sú pokračovaním krížovej cesty, ktorú začal jej božský zakladateľ, Ježiš Kristus. I Cirkev môže a musí mať tŕnistú cestu. Ba, nakoľko Cirkev je i ľudská, mohla mať a môže mať i nehodných synov a predstaviteľov, ktorí ju blamujú. Nikto nad tým nesmie zúfať, najmä keď vidí z jej dejín aj to, že Cirkev vždy, i v tých najkritickejších časoch, mala dosť vnútornej sily zreformovať seba a svojich členov priviesť na správnu cestu a na patričnú výšku nábožensko-mravného života.

V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu. Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné. Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla.

Svätý Vojtech, ktorého sochy a ružence sú dostupné v obchodoch s náboženskými predmetmi, zohráva významnú úlohu v histórii. Svätý Jozef sa stal patrónom nového organu v rímskokatolíckom kostole v Brestovanoch pri Trnave.

Vo farnosti Lučenec mesto si pripomenuli výročie zasvätenia Nepoškvrenému srdcu Panny Márie Jánom Pavlom II., a tiež výročie Sviečkovej manifestácie v Bratislave z roku 1988. Po svätej omši sa veriaci zhromaždili pred kostolom. Pri kríži sa pomodlili ruženec formou Večeradla. Obetovali ho za pokoj vo svete a nenarodené deti.

Vo farnosti zanechal nezmazateľnú stopu. Kňaz a bývalý generálny vikár Ordinariátu OS a OZ SR Michal Štang pôsobil vo farnosti Oravská Polhora pred 35 rokmi. Tu sa venoval deťom a mládeži a viedol ich ku športu. Keďže tragicky zahynul pri leteckej katastrofe jeho pamiatku si farníci uctili aj prostredníctvom futbalového turnaja, ktorý pripravujú i v súčasnosti.

Pápež František vo štvrtok 31. marca prijal na osobitnej audiencii ďalšiu skupinu členov kanadských pôvodných národov, tentoraz reprezentantov tzv. First Nations. Už o dva dni, v sobotu 2. apríla, zavíta pápež František na dvojdňovú návštevu Maltskej republiky. Jeho 36. apoštolská cesta má ako motto citát zo Skutkov apoštolov opisujúci pobyt sv. Pavla na Malte: «Boli k nám neobyčajne ľudskí» (Sk 28,2). Táto krajina prijme pápežskú návštevu už po štvrtýkrát - sv. Ján Pavol II. sem zavítal v rokoch 1990 a 2001, Benedikt XVI. v roku 2010.

Na viacerých miestach vo Svätom písme nachádzame výzvy na dobročinnosť, pretože ide o Božie pravidlo vzťahu k človeku. „Otvorme oči, aby sme videli biedu sveta, rany toľkých bratov a sestier zbavených ľudskej dôstojnosti, a dajme sa vyprovokovať, aby sme vypočuli ich volanie o pomoc,“ vyzýva Svätý Otec.

Varšavu navštívil ekumenický patriarcha Konštantínopolu Bartolomej I. Stretol sa s ukrajinskými utečencami, s prezidentom republiky, s predstaviteľmi Konferencie biskupov Poľska i s poľskou pravoslávnou komunitou, ktorá rovnako prichýlila vojnových utečencov z Ukrajiny. „Vaša solidarita s utečencami je to jediné, čo môže prekonať zlo a temnotu vo svete“, povedal Poliakom v príhovore.

V utorok 29. marca hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, kyjevsko-haličský vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk na diaľku vystúpil na konferencii zorganizovanej Pápežským východným inštitútom v Ríme na tému „Rola Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v kontexte vojny“. Vo videospojení z Kyjeva hovoril o situácii utrpenia obyvateľov Ukrajiny a verejne poďakoval pápežovi Františkovi za zasvätenie Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Konferencia sa koná každé dva roky a stretávajú sa na nej národné zastúpenia misijných diel detí v Európe. Cieľom konferencie je vzájomne sa inšpirovať.

Po skončení plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska si otcovia biskupi v dňoch od 29. marca do 2. apríla v Badíne vykonajú duchovné cvičenia. Bude ich viesť biblista František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku. Témou duchovných cvičení bude: „Apoštol Peter - skala odporu ale aj vášne pre Krista“.

Dnešný 29. marec je dňom 40. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Veľkou Britániou a Svätou stolicou. Slávnostnej svätej omši v Bazilike sv. Pavla za hradbami dnes pri tejto príležitosti predsedal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Do večnosti odišiel 87-ročný emeritný koptský patriarcha Alexandrie Antonios Naguib. Zomrel v pondelok 28. marca v nemocnici v Káhire. V kardinálskom zbore bol jediným z Egypta.

Na Veľký piatok 15. apríla 2022 bude 28. ročník Ekumenického pašiového sprievodu v Košiciach. Začne sa pri Evanjelickom kostole na Mlynskej ulici o 13:00, informovala Dáša Fedorková, tajomníčka Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice Dáša Fedorková.

Kongregácia pre katolícku výchovu, zložka Rímskej kúrie, ktorá má na starosti školy a univerzity, vydala inštrukciu s názvom „Identita katolíckej školy pre kultúru dialógu“. Ide o odpoveď Cirkvi na „potrebu jasnejšieho vedomia a dôslednosti ohľadom katolíckej identity cirkevných vzdelávacích inštitúcií na celom svete“.

Svoju skúsenosť s pomocou ľuďom utekajúcim pred vojnou z Ukrajiny zažila aj sr. Beáta Brajerová, ktorá pôsobí v Levoči. Denne riešila milión otázok „ako“. „Všetci majú jedno spoločné: chcú sa čím skôr vrátiť k svojím milovaným. Vrátiť sa do svojej milovanej vlasti.

Do pomoci vojnovým utečencom sa aktívne zapájajú aj ľudia bez vlastného domova v Košiciach. Tí, ktorí našli dočasný domov v službách Arcidiecéznej charity Košice, prejavili záujem pomáhať od prvých chvíľ. Vypomáhajú pri príprave potravinových balíkov, vykladaní a uskladnení humanitárnej pomoci a sprevádzaní utečencov z Ukrajiny.

Trnavská arcidiecézna charita a Mesto Galanta organizujú burzu oblečenia a ďalších potrieb. Uskutoční sa v sobotu 2. apríla v Mestskej športovej hale v Galante od 13. do 16. hodiny. Vojnoví utečenci, ako aj osoby, ktoré im poskytli dočasné útočisko, môžu požiadať Trnavskú arcidiecéznu charitu o potravinovú pomoc a hygienické potreby.

Misionári verbisti a Farnosť Nitra - Kalvária pozývajú na Večer s Máriou. Uskutoční sa na nitrianskej Kalvárii 8. apríla 2022. „Je to príležitosť v atmosfére modlitby a uzobranosti odovzdať Márii, ktorá rozväzuje uzly svoje ťažkosti, starosti i výzvy života,“ avizuje P. Igor Kráľ, SVD. Program sa začne o 18:00 a potrvá do 20:30.

Pavlo Smytsnyuk, riaditeľ Ekumenického inštitútu v Ľvove, na to upozorňuje v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas. Vysvetľuje, že ide o ekumenizmus krvi, teda spoločne prinášaných obetí, a praktický ekumenizmus, ktorý sa prejavuje v spolupráci pri službe potrebným.

Sériu aktivít, cez ktoré mládež rozvíja svoje talenty so zámerom prispieť miestnej komunite. To bol cieľ projektu Služba mladým, mladí v službe. Stojí za ním tím detského speváckeho zboru Svetlušky zo Spišskej Novej Vsi. Tento projekt bol podporený z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Bratstvo Sprevádzajúci pozýva s podporou Bratislavskej arcidiecézy a Občianskym združením Bratislavská Kalvária na pravidelnú mesačnú krížovú cestu, ktorá bude na bratislavskom Kalvárskom vrchu v nedeľu 10. apríla 2022. Stretnutie sa začne o 15:30 pod lesom na ulici Za Sokolovňou. S veriacimi sa bude modliť páter Milan Hudáček SJ.

V Šamoríne bude krížová cesta v netradičnom prevedení. Texty bude prednášať Július Krajčík podľa mystických videní blahoslavenej Anny Kataríny Emerichovej. Duchovné podujatie vo Farskom kostole Nanebovzatej Panny Márie bude organovými improvizáciami sprevádzať miestny organista Richard Vörös.

Nižšie je uvedená tabuľka s vybranými udalosťami a osobnosťami, ktoré formovali cirkevné dejiny:

tags: #pansky #ruzenec #svaty #vojtech