Inocent III. je považovaný za jedného z najvplyvnejších a najväčších pápežov v dejinách. Do dejín pápežstva vstúpil pod menom Inocent III. a stal sa 176. rímskym pápežom.
Pápež Inocent III.
Život pred pontifikátom
Budúci pápež Inocent III., vlastným menom Lotario dei Conti di Segni, sa pravdepodobne v roku 1160 narodil do šľachtickej rodiny grófa Trasimunda zo Segni. Bol tiež synovcom iného pápeža, Clementa III. Aj keď krstné meno Lotario (fr. Lothaire, slov. Lotar) by skôr poukazovalo na jeho germánsky pôvod, v skutočnosti mal z otcovej aj matkinej strany talianske korene: otec bol gróf di Segni a matka pochádzala z popredného rímskeho rodu Scottiovcov.
Na formovanie budúceho pápeža Inocenta III. malo rozhodujúci vplyv rodinné prostredie, v ktorom sa pestovala úcta voči úradu rímskeho biskupa a zároveň sa z generácie na generáciu tradovala nedôvera voči všetkému, čo súviselo s germánskou cisárskou mocou a s jej svetskými úradmi. Pápežstvo malo teda blahodarný vplyv na Lotara už v jeho útlom detstve.
Lotarovi sa dostalo v mladosti vynikajúceho vzdelania. Kandidát na najvyšší post v cirkvi musel mať za sebou solídne vzdelanie: základ predstavovala výborná znalosť základných posvätných textov, na ktorú nadväzovalo štúdium teológie, liturgie, rétoriky a kánonického práva, ako aj niektorých disciplín v rámci artes liberales (slobodných umení).
Osobným protektorom mladého Lotara bol vplyvný kardinál Albert de Morra, budúci pápež Gregor VIII., ktorého kratučký pontifikát trval od 25. októbra 1187 do 17. decembra toho istého roku. Na jeho radu Lotar odišiel prehĺbiť si svoje vzdelanie do Paríža, ktorý bol v tom čase centrom vedeckého a filozofického myslenia.
V období rokov 1190 ̶ 1198 postupne uverejnil tri traktáty, vďaka ktorým si získal povesť vynikajúceho autora, ale hlavne uznávaného teológa: De Miseria Conditionis Humane (Bieda ľudského údelu), dielo známe aj pod názvom De contemptu mundi (O pohŕdaní svetom); De quadripartita specie nuptiarum (Štvoraký zmysel manželstva); De missarum mysteriis (Tajomstvá svätej omše).
Voľba za pápeža
V roku 1198 bol Lotario ako 38 ročný muž zvolený za pápeža a vybral si meno Inocent III. V treťom skrutíniu bol jednomyseľne zvolený kardinál di Segni, ktorý sa tak stal 176. rímskym pápežom. Hlavný argument pre voľbu Lotaria di Segni znel napokon asi takto: je síce ešte mladý, ale na druhej strane prevyšuje ostatných kandidátov na pápežský stolec duchovnými, intelektuálnymi a osobnostnými kvalitami; je čestný, vzdelaný a stelesňuje budúcnosť Cirkvi ako inštitúcie.
Pontifikát Inocenta III.
Vďaka svojej mladíckej sile, schopnostiam a odhodlaniu sa stal rýchlo najvplyvnejším človekom svojej doby. Inocent III. podnikol kroky k zavŕšeniu pápežskej teokracie a slovami „svet je cirkev“ urobil z pápežstva centrum sveta. Aby dal najavo svoje nadradené postavenie, na hlave nosil tiaru s dvoma korunami.
Prvé kroky nového pápeža smerovali k náprave pomerov vo vnútri Rímskej kúrie, ktorá bola v tom čase presiaknutá korupciou a utápala sa v prepychu, nádhere a svetských radovánkach ako za čias starého Ríma. Pozval si preto z Burgundska niekoľko mníchov cisterciánskeho rádu, známych prísne asketickým a kontemplatívnym spôsobom života, aby s ich pomocou vymietol zo sídla námestníka apoštola Petra všetky tieto neresti a prinavrátil doň evanjeliového ducha. Súčasne sa pustil do nekompromisného boja proti iným nešvárom, ktoré nemenej otravovali ovzdušie v Ríme; mesto sa odpradávna zmietalo medzi masovými občianskymi nepokojmi a vražednými komplotmi, ktoré s obľubou spriadali zločinecké skupiny.
Svoj prenikavý um a rozhodnosť uplatňoval nielen pri riadení cirkevných záležitostí, ale aj v politickej sfére. Upevnením pápežskej moci v samotnom Ríme si vytvoril východiskovú pozíciu na presadzovanie svojho vplyvu najskôr v Taliansku a následne aj voči svetským panovníkom. Rýchlo sa z neho stal všadeprítomný aktér politického diania v celej Európe.
Inocent III. pozorne sledoval francúzsko-anglický konflikt medzi francúzskym kráľom Filipom Augustom a anglickým kráľom Jánom Bezzemkom. Inocent III. vystupoval v úlohe zmierovateľa. Pápež podobne reagoval aj v prípade voľby cisára. Situácia v Nemecku bola veľmi vážna.
Rovnako zložitá situácia panovala v Uhorsku. Hoci predstavovalo relatívne silnú a tradične Rímu naklonenú monarchiu, synovia Bela III., Imrich a Ondrej, boli novou generáciou. Inocent III. ich nazýval „synovia neprávosti“. Nielen preto, že sužovali duchovných, ale odmietli sa zúčastniť na križiackej výprave.
Ani v Českom kráľovstve politicko-náboženská situácia nebola o nič menej komplikovaná. Súvisela s dvoma navzájom prepojenými problémami: zosadením pražského arcibiskupa Daniela II. a anulovaním manželstva českého kráľa Přemysla Otakara I.
Križiacke výpravy
Medzi jeho priority tiež patril boj proti herézam - falošným učeniam o Kristovi a jeho cirkvi - ako aj organizovanie bojov proti Islamu v podobe Štvrtej križiackej výpravy. Pápež Inocent bez prestania hnal dopredu záležitosť križiackej výpravy. V roku 1205 a znovu v roku 1208 sa obrátil na Západ. V tom istom čase sa usiloval sprostredkovať mier medzi kresťanskými kniežatami v Arménsku a Sýrii.
Inocentovi III. bolo v tejto situácii jasné, že novú, tento raz už štvrtú, výpravu križiakov do Svätej zeme musí vyhlásiť on. A nielen to: aby získal potrebné financie na takéto nákladné ťaženie, rozhodol sa zaviesť dva a pol percentnú daň na všetky výnosy z cirkevných majetkov, čím si, samozrejme, narobil veľa neprajníkov medzi biskupmi.
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtý lateránsky koncil
V novembri 1215 zvolal Štvrtý lateránsky koncil, ktorý je dnes považovaný za vôbec najdôležitejší koncil v celom stredoveku. Roky 1210 - 1212 videli vpád nemeckého kráľa Ota do Talianska, takže pápež sa nemohol veľmi starať o iné záležitosti. No len čo pominulo toto nebezpečenstvo, pápež sa v okružnom liste vrátil späť k svojmu projektu križiackej výpravy a vydal v tom istom čase (začiatok roka 1213) bulu, ktorá zvolala všeobecný koncil, ktorý sa mal zísť v Lateráne v Ríme 1.
Práve toto zhromaždenie dogmaticky podchytilo vieru o premení Eucharistického chleba na telo Kristovo, prikázalo veriacim ísť aspoň raz do roka na spoveď a ustanovovalo podmienky menovania biskupov. 412 biskupov a 800 opátov alebo priorov sa zišlo v novembri 1215 v Ríme. Koncilové akty sa začínajú vyznaním viery, v ktorom sa vyznáva o Svätom Duchu, že vychádza „rovnakým spôsobom z obidvoch“.
Pontifikát Inocenta III.: vrchol moci rímskokatolíckej cirkvi
Vzťah k sv. Františkovi z Assisi
Bol to on, kto uvoľnil ruky sv. Františkovi z Assissi pre jeho novátorské projekty. Inocent III. nebol iba pápežom sv. Františka z Assisi.
Sv. František sa narodil ako syn obchodníka s látkami v umbrijském Assisi. Keď mal František 20 rokov (r. vypukla medzi mestami Perugia a Assisi vojna. Mladík bol ľahkovážny. mladý Bernardone sa dostal do zajatia. Slobodu. Začiatok procesu jeho obrátenia. Stretnutie s malomocným. Vyzvanie Ukrižovaného.
V marci alebo v apríli roku 1206 sa František vzdal dedičstva. Súd pred biskupom, vydedenie, opustenie Assisi. Cesta do Gubbia, kde ošetruje malomocných. 1207 - oprava kostola sv. Damiána. Zmena odevu.
V roku 1208 (24. 2.) - prijatie prvých bratov a život v duchu evanjeliovej chudoby. 16. 4. 1209 - návrat do Porciunkuly. Schválenie ústnej Prvej reguly Inocentom III. Boli to svätyne sv. Damiána, sv. Piky a Petra Bernardoneho. Anjelskej Panny Márie.
Smrť
No Inocent nežil dosť dlho na to, aby ju ešte viedol, ako dúfal a sľúbil, lebo zomrel 16. júla 1216 v Perugii. Pápež Inocent zomrel 16. júla 1216.
Ešte v deň svojho úmrtia sa duša pápeža Inocenta III. zjavila sv. Lutgardii z Aywierés, belgickej mníške. V júli 1216 uvidela zrazu Lutgardia pápeža vo svojej vízii. Jeho telom sa vinuli plamene. Lutgardia nevedela že pápež umrel, keďže sa táto správa do Belgicka ešte nedoniesla. „Kto ste?“ spýtala sa muža v plameňoch. „Som pápež Inocent“ - „Čože?“ zvolala v šoku. Pápež mníške vysvetlil, že mal skončiť vo večnom zatratení kvôli trom špecifickým hriechom, no Boh sa nad ním, zrejme vďaka príhovoru Panny Márie, napokon zľutoval. „Beda mi! Je to vskutku hrozné; a bude to trvať storočia, ak my ty nepomôžeš!
V deň, keď americké jednotky dorazili do Ríma aby ho oslobodili od Nemcov, prišiel generál Harmon za pápežom Piom XII. a ospravedlňoval sa za hluk tankov v uliciach Ríma. Pápež mu s úsmevom odpovedal: „Keď prichádzate oslobodiť Rím, môžete robiť toľko hluku koľko chcete.“