Obrady Veľkej noci a celého Svätého týždňa obnovil po prvý raz Pius XII. Kongregácia pre bohoslužbu na základe získaných skúseností pokladá za potrebné pripomenúť niektoré náukové a pastoračné zásady ako aj rozmanité ustanovenia týkajúce sa Veľkého týždňa.
Cirkev slávi každý rok veľké tajomstvá ľudského vykúpenia od večernej omše vo Štvrtok Pánovej večere až do vešpier Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Tento časový úsek sa výstižne volá „trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného“ a aj „Veľkonočným trojdním“, lebo sa v ňom sprítomňuje a uskutočňuje tajomstvo Veľkej noci, to jest Pánov prechod z tohto sveta k Otcovi.
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení. Na Kvetnú nedeľu si Cirkev pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema, aby tam uskutočnil svoje veľkonočné tajomstvo. Preto sa vo všetkých omšiach koná spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema, a to procesiou alebo slávnostným vstupom pred hlavnou omšou a jednoduchým vstupom pred inými omšami.
Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka. Veľkonočný pôst v prvých dvoch dňoch trojdnia, keď sa Cirkev podľa dávnej tradície postí, „lebo jej vzali ženícha“, je posvätný. V Piatok umučenia a smrti Pána treba všade zachovať pôst a zdržiavať sa mäsitého pokrmu.
Na to, aby slávenie Veľkonočného trojdnia bolo dôstojné, treba mať poruke dostatočný počet prisluhujúcich a miništrantov, ktorých bude nevyhnutné náležité poučiť o všetkom, čo majú konať.
Liturgia Veľkého piatku
V tento deň sa prísne zakazuje slávenie sviatostí okrem sviatosti pokánia a pomazania chorých. Odporúča sa, aby sa v tento deň posvätné čítanie a ranné chvály slávili v kostole za účasti ľudu. Slávenie Pánovho umučenia a smrti nech sa koná v popoludňajších hodinách, a to okolo pätnástej hodiny. Treba nábožne a verne dodržať stavbu liturgických úkonov na oslavu Pánovho umučenia a smrti (bohoslužba slova, poklona krížu a sväté prijímanie), ktorá pochádza z dávnej tradície Cirkvi.
Kňaz a prisluhujúci idú k oltáru v tichosti, bez spevu. Kňaz a prisluhujúci uctia oltár a padnú na tvár. Počas vstupu kňaza a prisluhujúcich veriaci stoja. Majú sa čítať všetky čítania. Responzóriový žalm a spev pred evanjeliom sa spieva ako zvyčajne. Rozprávanie o Pánovom umučení (pašie) podľa Jána sa spieva alebo číta tak isto ako v predchádzajúcu nedeľu. Po skončení pasií nasleduje homília. Na jej konci možno veriacich vyzvať, aby chvíľu rozjímali.
Modlitbu veriacich treba konať presne čo do textu i čo do formy podľa pradávnej tradície, a treba brať všetky úmysly, pretože vynikajúco naznačuje všeobecnú moc umučenia a smrti Krista, ktorý visel na kríži za spásu celého sveta. Spomedzi modlitieb uvedených v misáli môže si kňaz vybrať tie, ktoré lepšie vyhovujú miestnym okolnostiam.
Kríž, ktorý sa má odhaliť a dať ľudu na poklonu, nech je dostatočne veľký a umelecky hodnotný. Na tento obrad si možno vybrať jednu z dvoch foriem uvedených v misáli. Treba mu dať lesk hoden tajomstva našej spásy. Výzvu na poklonu svätému krížu aj odpoveď ľudu treba spievať.
Každý veriaci má mať možnosť pokloniť sa krížu, pretože osobná poklona krížu je veľmi dôležitým prvkom tohto slávenia. Pretože ide o pravdivosť znaku, na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Počas poklony sa spievajú antifóny, impropériá (výčitky) a hymnus, pretože pôsobivo pripomínajú dejiny spásy, alebo iné primerané spevy.
Kňaz výzvu na modlitbu Pána spieva a všetci prítomní v speve pokračujú. Znak pokoja sa nedáva. Cez prijímanie možno spievať žalm 22 alebo iný primeraný spev. Po slávení sa obnaží oltár, nechá sa však kríž so štyrmi svietnikmi.
Pre veľký pastoračný význam nech sa nikdy nezanedbajú pobožnosti, ako je krížová cesta, procesia vyjadrujúca úctu k umučeniu a spomienka na bolesti preblahoslavenej Panny Márie. Texty a spevy týchto pobožností musia byť v súlade s duchom liturgie týchto dní.
Význam Pašií
Pašie, ako ľudovo nazývame text evanjelistov, ktorý podáva opis posledných udalostí okolo utrpenia a smrti Krista, je stále aktuálny. Svedčia o tom aj udalosti, názory, postoje mnohých aj vo filme Mela Gibsona „Umučenie Krista“.
Film nastolil otázky, ktoré nemožno nechať bez odpovede. Jadrom sporu okolo filmu je otázka, komu pripísať zodpovednosť za Ježišovu smrť.
Skutoční kresťania i Židia sa zhodujú s názorom, ktorý dávno pred Kristom povedal prorok Ezechiel, že „ten zomrie, kto zhreší. Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna“ (Ez 18,20). Učenie Cirkvi pozná len jediný hriech, ktorý sa prenáša z otca na syna, a to je dedičný hriech.
V Pašiach sme počuli slová, ktoré volal zástup Židov na Pilátovom nádvorí: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Lk 23,21).
Pašie, ale aj Gibsonov film, je potrebné chápať vo svetle základných princípov cirkevnej tradície. Ak aj volala tieto slová určitá skupina ľudí, Židov, to, či mala rozhodujúci podiel na odsúdení Ježiša, je zo strany historickej pravdy neopodstatnené. Nikde vo Svätom písme nemáme zaznačené, že Ježiš nezomrel len za hriechy Židov, ale za hriechy všetkých ľudí.
Ježiš je ochotný trpieť, aby nás oslobodil od hriechov.
Spevné liturgické texty, určené na prejavenie účasti ľudu, bez príčiny neslobodno vynechať. K ich prekladom do národnej reči treba vyhotoviť primerané melódie. Ak by tieto texty pre spievanú liturgiu neboli ešte poruke v národnej reči, treba vybrať iné, podobné texty. Vo väčších kostoloch možno použiť posvätnú hudbu zo staršej i súčasnej pokladnice.
História Veľkého piatku
Notové zápisy Pašií
Notové zápisy Pašií sú dostupné pre Kvetnú nedeľu (roky A, B, C) a pre Veľký piatok (štandardný a vektorový).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené liturgické obdobia, v ktorých sa pašie spievajú alebo čítajú:
| Deň | Udalosť | Notový zápis |
|---|---|---|
| Kvetná nedeľa | Pripomienka vstupu Ježiša do Jeruzalema a začiatok umučenia | Rok A, Rok B, Rok C |
| Veľký piatok | Umučenie a smrť Ježiša Krista | Štandardný, Vektorový |
Aby chovanci seminárov mohli „tak prežívať veľkonočné Kristovo tajomstvo, žeby vedeli doň voviesť ľud, ktorý im bude zverený“, majú nadobudnúť plné a dokonalé liturgické vzdelanie.