Páter Ivan Barus pôsobí ako kaplán vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, najväčšom bratislavskom sídlisku. Predtým pôsobil v bratislavskej Dúbravke. Jeho práca sa zameriava na duchovné sprevádzanie veriacich a pomoc ľuďom, ktorí sa zaplietli do duchovných problémov cez ezoteriku a okultizmus.
Veriaci na najväčších slovenských sídliskách
Podľa pátra Ivana sú veriaci na sídliskách veľmi rôznorodí. Žije tu veľa pôvodných obyvateľov, ale aj veľká fluktuácia ľudí. Vníma tu veľa mladých ľudí, ktorí bývajú v podnájmoch. Dôležité je urobiť maximum pre všetkých, bez ohľadu na to, ako dlho tu bývajú.
Čo považuje za maximum?
- Kvalitnú svätú spoveď
- Dobrú prípravu na kázne, kvalitné kázne
- Pomôcť ľuďom skutočne nájsť Boha
Práve v spovednici sa konajú najväčšie zázraky. Tam sa človek približuje k Bohu, zbavuje sa rôznych duchovných balvanov, zviazaností, závislostí, tam sa mení život. Pre pátra Ivana je veľmi dôležité, aby kňazi dobre spovedali a nevybavili to „narýchlo“.
Ako dosiahnuť kvalitné spovede?
Páter Ivan prosí Ducha Svätého o milosť múdrosti a rozlišovania. Snaží sa ľuďom hovoriť, aby sa pred spoveďou modlili, aby im Duch Svätý cez kňaza povedal to, čo potrebujú. Najväčšou milosťou je mať niekoho, kto vám povie skutočnú pravdu v Božom svetle a pritom vás aj podrží a povzbudí veci zmeniť. Veľmi dôležité je tiež byť informovaný a dopĺňať si informácie z hľadiska problémov, ktoré sa vyskytujú, aby som mal prehľad. O súčasných problémoch ľudí, ale tiež z hľadiska pôsobenia duchovného života, hlavne nadprirodzeného života, života duše.
Kde získať prehľad?
Číta veľa spisov svätých, mystikov. Snaží sa čerpať zo skúsenosti fundovaných a skúsených kňazov. Mal možnosť byť v kontakte s kňazmi exorcistami a kňazmi, ktorí sa zaoberajú službou oslobodenia v Taliansku, a môžem povedať, že to bola škola života. Celkovo existuje v Taliansku veľa kníh a centier, kde môžete nájsť spoľahlivé a užitočné informácie.
Sväté omše spojené s modlitbami za oslobodenie a uzdravenie
Páter Ivan vo farnosti robí sväté omše spojené s modlitbami za oslobodenie a uzdravenie duše a tela, o ktoré je veľký záujem. Ako kňaz robí to, čo môže urobiť každý diecézny kňaz. Veľký exorcizmus je určený len biskupovi a kňazovi, ktorého tým biskup osobitne a výslovne poveril. On ako diecézny kňaz vo farnosti robí obnovu krstných sľubov. Dôležité je, aby sa človek nielen ústami, ale rozhodnutím slobodnej vôle zo srdca zriekol zlého ducha, jeho pôsobenia, jeho pokušení a hriechu a prešiel na stranu Božiu. Obnovu krstných sľubov môžete rozšíriť na jednotlivé oblasti, niekto má problém s pýchou, niekto s nečistotou, hnevom, pripútanosťou na hmotné veci.
Potom treba ľudí sprevádzať vo vytrvalosti a trpezlivosti k čnostiam a to je skutočne to najdôležitejšie - vytrvalosť. Vždy na týchto stretnutiach vyberám osobitnú tému z duchovného života, aby som informoval, ako sa z problémov dostať a približovať k Bohu.
Ďalšou dôležitou vecou je, aby kňazi žehnali. Boh a Matka Božia ma veľakrát presvedčili, akú úžasnú silu má kňazské požehnanie. Pre oslobodenie to veľmi odporúčali aj toskánski biskupi vo svojom pastierskom liste. Mnoho ľudí mi vydáva svedectvo, akú mali po požehnaní silu nepadnúť do hriechu, s ktorým mali problém.
Dôležité je nielen chcieť od Pána oslobodenie alebo uzdravenie, ale tiež chcieť ho nasledovať a milovať. Keď človek len dostane a ide preč, problémy sa vrátia. Vidí, že Pán dnes dopúšťa duchovne ťažkú dobu, práve preto, že z toho môže vzísť aj veľké dobro. Cez mnohé problémy ľudia nachádzajú Boha, ku ktorému by sa inak neutiekali.
Všetko to prišlo ako odpoveď na aktuálne duchovné potreby. Nikdy som si nemyslel, že sa k tomu dostanem. Pán a Matka Božia ma k tomu priviedli cez potreby konkrétnych ľudí. Bolo to postupné, od prvej farnosti v Skalici. Nikoho som nevolal, ľudia začali chodiť a prosiť, či by sme sa mohli porozprávať, niektorí chceli prísť na generálnu svätú spoveď.
Potom som videl, akú silu má požehnanie a obnova krstných sľubov, duchovné sprevádzanie a pravidelné sväté spovede. Keď sme začali robiť modlitby, videl som, že je o to veľmi veľký záujem a boli tam naozaj silné svedectvá, ako Božia milosť pôsobí. Podľa ovocia som zistil, že si to Duch Svätý praje.
Netreba vymýšľať nič nové, len aplikovať bohatstvo, ktoré máme, na súčasné podmienky. Zistil som, že sa týmito vecami zaoberali mnísi a pustovníci na kresťanskom Východe. Zaoberal sa tým svätý páter Pio, svätý Leopold Mandič, svätý Alfonz z Liguori a mnohí ďalší. Svätci boli vynikajúci v tom, že sa nechali riadiť Duchom Svätým, aby využívali prostriedky, ktoré mali, spôsobom, ktorý bol blízky ľuďom v danej dobe.
Myslím, že je najdôležitejšie, aby sme hľadali práve toto. My môžeme vymýšľať rôzne pastoračné aktivity, akcie, lenže, keby to zostalo len na spoločenskej úrovni, že sa stretneme, porozprávame, ale nešlo by to hlbšie, keby tam nebola nadprirodzená milosť, nebolo by to ono. Najdôležitejšie je pýtať sa Ducha Svätého, akú si on praje pastoračnú metódu, a tým smerom ísť. A vtedy začínajú byť plné kostoly.Najdôležitejšie je umožniť Bohu, aby mohol konať. Snažím sa len skutočne veriť, že Pán Ježiš je skutočne živý vo Sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. A keď je ten istý ako pred 2000 rokmi a vtedy mal moc uzdraviť a oslobodiť, je možné, žeby ju dnes nemal?
Moc Boha neslabne. Môžem povedať, že som veľmi šťastný kňaz, lebo zažívam, že ako nehodný hriešnik môžem živého Pána Ježiša Krista sprostredkovať ľuďom. Stále máte živého Pána Ježiša Krista v kňazstve na sebe. To je niečo nádherné.
Mnoho ľudí dnes hľadá duchovno cez východné filozofie alebo cez rôzne techniky, prostredníctvom ktorých sa môžu zapliesť do duchovných problémov. Je to aj výzva, aby sme ponúkali vieru živo. Mám skúsenosť, že keď ľudia zažijú, že Pán Boh je živý, nebudú hľadať v iných filozofiách. Pán Ježiš hlásal a dopĺňal svoje kázanie Božou mocou. Nemôžeme Boha prinútiť, aby sa prejavil mimoriadne, i keď to pre Neho nie je vôbec žiaden problém, ale môžeme ho prosiť, aby sa dal ľuďom spoznať, aby im dal zažiť svoj dotyk a konverziu srdca.
Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.
Raz za mnou prišla mladá žena, ktorá mala veľa skúseností s okultizmom a ezoterikou, a povedala, že mala v sebe také hrozné pnutia, že chcela vyskočiť z okna. Prosila ma o požehnanie. Modlil som sa chvíľočku k Pánu Ježišovi na príhovor Panny Márie a s vierou som jej udelil požehnanie.
Sama nechápala, čo sa stalo, povedala, že od nej ustúpil tlak a pocítila akýsi dotyk, pokoj. Povedal som jej: ´Pán Ježiš je živý! Veď teraz vám to ukázal cez požehnanie, vo sviatosti kňazstva je živý.´ To bol moment, keď sa rozhodla, že začne bojovať a nepoddá sa pokušeniu ukončiť život.
Aj tento prípad je dôkazom, že sa neoplatí zahrávať s ezoterikou... Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa tieto veci veľmi podceňujú. Mnohí neveria, že skutočne môže ísť o otvorenie sa pôsobeniu silám temného sveta démonov. Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.
Napríklad liečiteľský systém reiki, keď človek slúži iba ako médium a necháva do seba vstupovať údajne liečivú energiu, kde doňho môže vstupovať aj temná, okultná sila démona. Táto potom pôsobí na neho aj na toho, ktorého údajne lieči. Veľký trik je v tom, že na chvíľu sa človeku môže polepšiť, ale neskôr sa problémy prihlásia ešte viac alebo iným spôsobom a vždy prichádza k negatívnemu duchovnému vplyvu.
Americkí biskupi museli v tomto ohľade vydať inštrukciu o nezlučiteľnosti reiki a katolíckej viery. Bola preložená aj do slovenčiny a možno ju nájsť aj na internetovej stránke KBS. Veľmi sa mi páčilo svedectvo kulturistu Štefana Halása, ktorý hovoril, do akých hrozných stavov sa cez reiki dostal.
Keď sa niekto venuje nejakej ezoterickej alebo okultnej praktike, postupne, nebadane sa to čoraz hlbšie zakoreňuje a tým väčšie sú potom dôsledky. Najprefíkanejšie je to nebadané pôsobenie v tichosti, až je to neskôr silnejšie, až to raz praskne. Najznámejší exorcista z Ríma páter Gabriele Amorth uvádza pravidlo - čím dlhšie sa niečo zakoreňovalo, tým dlhšie trvá oslobodenie. Ani exorcizmus vraj často nie je jednorazový proces, ale posadnutý človek musí dlho bojovať...
Páter Amorth hovorí, že veľká časť prípadov potrebuje desiatky a desiatky exorcizmov, niekedy sú to roky práce. Keby bolo takýmto ľuďom dobre hneď, mnoho z nich by sa zrejme vrátilo k predchádzajúcemu spôsobu života. Spomeňme si na evanjelium, keď desiati malomocní boli uzdravení a poďakovať sa prišiel iba jeden. Ale keď človek musí bojovať, je prinútený modliť sa, dôverovať, zriekať sa hriechu, pristupovať k spovedi, postupne je Božou láskou vychovávaný k tomu, aby mal s Pánom vzťah. A ľudia, ktorí si prešli veľmi ťažkými vecami, väčšinou Bohu zostávajú aj veľmi verní.
Talianska biskupská konferencia v predhovore k rituálu pre exorcistov hovorí, že je niekoľko stupňov pôsobenia Zlého. Bežné pôsobenie je pokušenie, ktorému sme vystavení všetci. Potom existuje tzv. mimoriadne pôsobenie Zlého, tam sa radí útlak, silnejšia forma útlaku môže byť obsesia, až posledné štádium je posadnutosť.
V 95 percentách prípadoch je možné ľuďom pomôcť prostredníctvom modlitby za uzdravenie a oslobodenie, to znamená, že nejde o stav ťažkej posadnutosti, ale o nižšie stupne pôsobenia zlého ducha. Aj v rámci týchto skupín môže ísť o rôznu intenzitu a oblasti, ktoré sú zasiahnuté. Ale v tých najťažších prípadoch zvykne ísť o to, že sa niekto vyslovene zasvätí. Napríklad priamym úkonom slobodnej vôle - vzývaním zlého ducha alebo zmluvou s ním. Potom sú ťažké prípady zlorobenia, malefícia.
O čo ide v týchto prípadoch?
Keď sa napríklad rodina rozháda kvôli majetku a niekto ide k mágovi „objednať“ si porobenie svojho príbuzného. Nebezpečné sú aj prípady milostnej mágie v snahe zabezpečiť, aby sa do mňa druhý človek zaľúbil alebo prípady pomstenia nevery alebo rozbitia vzťahu cez mágiu, ktorá využíva démonické sily. Čoraz častejšie sa vyskytujú tieto veci urobené cez voodoo bábiky aj na Slovensku.
Východní mnísi a pustovníci mali v tejto oblasti obrovské poznatky. Z istej časti ich priblížil kardinál Tomáš Špidlík. A keď je kňaz dobre informovaný a má v tejto oblasti skúsenosti, dokáže účinne pomôcť. Spolupracujem aj so psychológmi a niekedy si navzájom pošleme ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
Skutočne posadnutých ľudí je iba maličké percento. Ale potom sú aj ľudia, ktorí si domýšľajú, že boli prekliati alebo sú posadnutí, pretože ak ide o skutočné prekliatie a posadnutie, dá sa to postupne cez modlitbu a určité dané príznaky rozlíšiť. Ak si teda niekto posadnutie domýšľa, treba ho upokojiť a naučiť bojovať proti domýšľavosti.
Väčšina ľudí má však problémy s útlakmi, obsesiami, závislosťami, neresťami a riešením najrôznejších životných situácií. Takých ľudí treba potom duchovne sprevádzať cez účinné rady, ktoré treba dať do života, inak sa duchovne nepohnú, ani keby sa za nich modlili aj desiati exorcisti. Preto vidím, ako to hovorí aj sv. Tomáš Akvinský, že najväčší dar Ducha Svätého spojený s láskou je dar múdrosti.
Pozorujem, že v súčasnosti počet takých prípadov veľmi stúpa. Je to obrovský nárast.
Ako hovorí páter Amorth, tam, kde klesne viera v Boha, tam sa rozmnoží povera, ezoterika, okultizmus a ľudia sa dostanú do týchto problémov. Pretože človek automaticky hľadá nadprirodzeno, len záleží, či si vyberie svetlo alebo temnotu. Svetlom je Boh a jeho anjeli. Temnotou je satan a jeho démoni. Dôvodom je aj rozmnoženie hriechu. Lebo aj opakované hriechy a závislosti otvárajú túto prístupovú cestu pre pôsobenie Zlého.
Veľmi veľa ľudí má predstavu, že kňaz sa niečo pomodlí a problém je preč. Modlitba za oslobodenie alebo uzdravenie je len pomocná barlička, len 20 percent, ale ťažisko duchovnej práce je na človeku. Musí si dať do svojho dňa modlitbový program, dôverovať, pravidelne sa začať spovedať. Boh chce srdce človeka a vzťah s ním, on nechce bezduché vykonávanie praktík. Hlavne v tom sa odlišuje viera v Boha od mágie a povery.
Často zažívam, ako Pán čaká, kým sa daný človek skutočne a z hĺbky srdca rozhodne zrieknuť Zlého a hriechu a naozaj začne milovať a dôverovať. Boha nemožno nijako oklamať. On chce celé srdce a chce skutočnosť, a nie iba slová. A potom dáva človeku veľkú pomoc, veci sa začnú hýbať.
Blahoslavený pápež Pavol VI. uvádza zásadu - všetko, čo nás chráni pred hriechom, nás chráni aj pred útokmi zlého ducha. V pokušení vždy rozhoduje slobodná vôľa. Diabol môže pokúšať, ale nemôže donútiť k hriechu. Totiž aj pôsobenie Zlého je podriadené Bohu. Môže urobiť iba toľko, koľko mu Boh dovolí. A potom naša slobodná vôľa, ktorá mu dá buď stopku, alebo zelenú. Hlavné je tiež, aby sme boli dobre informovaní.
Informácie musia byť hlavne v súlade s náukou Cirkvi. Cirkev má dvetisícročnú históriu. Keď čerpáte napríklad zo spisov mystikov, svätcov, vidíte, aké sú spôsoby pokušiteľa. Pri autoroch, ktorých cirkev vyhlásila za svätých, máte istotu, že ich náuka je správna.
Treba si tiež naštudovať, ktoré praktiky otvárajú cestu zlému a s takými netreba koketovať a treba sa toho zrieknuť. V tomto môžeme veľa získať z ...
3 spôsoby, ako sa duchovne chrániť
Stupne pôsobenia Zlého
Podľa Talianskej biskupskej konferencie existuje niekoľko stupňov pôsobenia Zlého:
- Pokušenie (bežné pôsobenie)
- Útlak (mimoriadne pôsobenie)
- Obsesia (silnejšia forma útlaku)
- Posadnutosť (posledné štádium)