Kostol sv. Alžbety Durínskej v Bratislave, známy aj ako "Modrý kostolík", je významnou architektonickou dominantou mesta. Jednoloďový barokový kostol bol postavený spolu s nemocnicou pre ženy a kláštorom alžbetíniek, ktoré prišli do Bratislavy v roku 1738.
Kostol sa nachádza v širšom historickom centre mesta na Špitálskej ulici. Zvonka zaujme kostol peknými barokovými tvarmi, najmä výraznou zelenkavou vežou s hodinami a dvojkrížom. Historickú latku mu pomáha zdvihnúť azda len susedný Kostol sv. Ladislava. Oba kostoly sú tak trochu odrezaným pozostatkom starých čias. Kostol sv Alžbety je veľmi dobre dostupný električkou, ktorá má blízko zastávku. Dopraviť sa sem môžete i na bicykli, alebo veľmi ľahko pešo z historického centra.
Mecénom stavby bol ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas knieža Imrich Esterházy, ktorý v Bratislave 25. júna 1741 v dome sv. Martina korunoval ako uhorského kráľa cisárovnú Máriu Teréziu. Bol postavený v duchu vrcholného baroka v rokoch 1739-1743 podľa návrhu Františka A. Pilgrama.
Rehoľa alžbetínok prišla z Viedne do Bratislavy (vtedajšieho Prešporka,) na popud arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Ich činnosť smerovala najmä k starostlivosti o chorých a siroty.
Kostol sa môže popýšiť výzdobou od celoeurópsky významného umelca Paula Trogera. Kostol je zvonka charakteristický stupňovitou fasádou, ktorá pripomína poschodia. Sochy sv. Ladislava a sv. Štefana, ktoré sú tu umiestnené, vytvoril Ľudovít Gode. Kostol zvonka zdobí výrazná socha sv. Alžbety so žobrákom. Práve tu najviac vidno vplyv jeho učiteľa Georga Raphaela Donnera. Pripomína ho práve žobrák, veľmi podobný žobrákovi z Dómu sv. Podobne je Gode autorom sôch sv. Alžbety, Jozefa a Imricha zdobiacich zvonka priľahlý objekt kláštora. Kostol sv. Alžbety nad vchodom dekoruje nádherné, veľké okno.
Kostol sv. Alžbety je v interiéri prekrásne zdobený. Výzdobe dominuje obraz na hlavnom oltári. Zobrazuje príbeh Videnie sv. Alžbety. Celkovo výzdoba kostola pripomína pozemský i posmrtný život patrónky kostola - sv. Alžbety Durínskej. Hlavný oltár dopĺňajú z jednotlivých strán sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Padovského. K zaujímavým doplnkom patrí znak františkánskej rehole hore nad obrazom v podobe prekrížených, prebodnutých rúk. Výzdobu kostola tvoria i prekrásne fresky. Sú rovnako dielom Paula Trogera a jeho nasledovníkov. Predovšetkým je to maľba na klenbe kostola s názvom Glorifikácia sv. Alžbety. Celkovú výzdobu dopĺňajú i pútavo vyzdobené drevené lavice. Možno na nich nájsť výjavy zo života sv.
Obrazy a iluzívne fresky, ktoré kostol zdanlivo prevyšujú a otvárajú do fiktívneho nebeského priestoru, sú dielom rakúskeho maliara Paula Trogera. Na oltárnom obraze vytvorenom v roku 1739 je zobrazené videnie sv. Alžbety, po jeho bokoch stoja sochy františkánskych svätcov Františka z Assisi a Antona Paduánskeho. V roku 1743 namaľoval Paul Troger obrazy pre postranné oltáre (Obraz svätej Rodiny a Oplakávania mŕtveho Krista). Iluzívne fresky na klenbe zobrazujú alegóriu Cirkvi, oslavu sv. Alžbety a alegóriu Milosrdenstva.
Fasádu v bočných poliach oživujú sochy svätých uhorských kráľov: sv. Štefana I. a sv. Ladislava I. Na štíte fasády sa nachádza socha sv. Alžbety.
Komplex kostola s kláštorom rehole svätej Alžbety je spojený s veľkorysou mecénskou činnosťou arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho.
Autorom sochárskej výzdoby na chrámovom priečelí je významný umelec neskorého baroka - Ľudovít Gode. Svojím dielom nadviazal na tvorbu svojho učiteľa Georga Raphaela Donnera - predovšetkým kompozíciou i typom postáv. Jeho prvou významnou prácou bola sochárska výzdoba alžbetínskeho kostola a kláštora.
Ikonografia výzdoby napĺňa jednotný program viažúci sa na patrónku rehole, ktorej je kostol zasvätený - svätú Alžbetu Durínsku, jej pozemský, mystický i posmrtný život.
Oltár sv. Alžbety Durínskej v chráme Hl. Elisabeth v Marburgu, Nemecko
História a Osudy Kostola
V roku 1889 nemocnica i kostol vyhoreli. Pri požiari bola zničená pôvodná medená strecha veže a roztavili sa aj zvony. V roku 1893 budovy opravili a v roku 1901 obnovili strechu veže.
V roku 1940 alžbetinky vybudovali trojpodlažný nemocničný pavilón, kde prednostne prijímali chorých s nádorovými ochoreniami. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 boli obe budovy opäť veľmi poškodené pri bombardovaní mesta.
Po februárovom komunistickom prevrate nasledovalo poštátnenie nemocnice a ostatných objektov, ktoré určili na onkologické ochorenia. Znárodnené objekty boli alžbetinkám znovu vrátené v roku 1990 a odvtedy sa postupne rekonštruujú. Nemocnica i v súčasnosti slúži svojmu pôvodnému účelu - starostlivosti o onkologických pacientov. Patrí medzi najkvalitnejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku.
K zaujímavostiam ohľadne kostola patrí fakt, že počas 2. svetovej vojny bol vážne poškodený bombardovaním. Tunajšiu záhradu značne zasiahla výstavba nemocnice v druhej polovici 20. storočia.
Na prízemí uličného krídla nemocnice bola lekáreň s barokovým vnútorným zariadením a s barokovými freskami na klenbe. Lekárenske zariadenie neskôr preniesli do farmaceutickej expozície „U červeného raka“, ktorá sa nachádza na Michalskej ulici.
Svätá Alžbeta Durínska
Svätá Alžbeta Durínska
Svätá Alžbeta Uhorská - Durínska bola dcérou maďarského kráľa Andreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. Už ako jednoročná bola z politických dôvodov zasľúbená durínskemu zemskému grófovi Ľudovítovi IV., ktorý bol vtedy tiež ešte len dieťaťom. Mal osem rokov. Len čo dosiahla Alžbeta 14 rokov, uzavrela manželstvo s Ľudovítom.
Mladí manželia si dobre rozumeli a žili šťastne. Durínsky kniežací dvor miloval prepych a mal dlhotrvajúci spor s cirkevnou vrchnosťou, najmä s mohučským arcibiskupom. To nezodpovedalo Alžbetinmu zmýšľaniu a spôsobu života. Ona bola nábožná, oddaná Cirkvi a žila jednoducho. Užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých. Jej život bol zreteľne poznačený ideálmi sv. Františka Assiského, k čomu prispel aj jej dlhoročný spovedník z františkánskej rehole.
Grófovi príbuzní sa zle pozerali na Alžbetino počínanie, ale manžel Ľudovít si ju vážil, úprimne ju miloval a neprekážal jej v jej spôsobe života a dobročinnosti. V júli 1227, po šesťročnom manželstve, jej manžel zomrel v južnom Taliansku počas križiackej výpravy. Alžbeta vtedy čakala narodenie dcéry Gertrúdy. Po jej narodení manželovi príbuzní tvrdo zakročili proti Alžbete. Zobrali jej deti, odmietli uznať jej dedičské práva a vypovedali ju z Wartburgu.
Našťastie sa jej ujala jedna abatiša a biskup z príbuzenstva, ako aj jej posledný spovedník, známy kazateľ Konrád z Marburgu. Konrád jej vymohol istý majetok a peniaze z dedičského podielu. Ale ona to venovala na vybudovanie nemocnice v Marburgu, kde potom sama slúžila chorým. Modlitba a služba chorým bol životný program jej posledných rokov. Zomrela štyri roky po mužovi, 24-ročná, 17. novembra 1231.
Alžbetu vyhlásil za svätú pápež Gregor IX. už štyri roky po jej smrti. Svätá Alžbeta Durínska patrí medzi vzory a nebeských ochrancov charitatívnej činnosti.
"Modrý kostolík"
Kostol sv. Alžbety Durínskej v Bratislave je známy aj ako "Modrý kostolík". Kostolík bol postavený v rokoch 1909-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. V minulosti tvoril súčasť katolíckeho gymnázia, postaveného v jeho blízkosti a mal slúžiť ako kaplnka pre jeho študentov.
Kostol bol zasvätený uhorskej svätici z kráľovského rodu Arpádovcov - Alžbete Uhorskej / Durínskej. Modrá farba, ktorá zdobí steny aj strechu kostola, bola v secesii symbolom nadpozemského a biela je znamením nádeje. Hlavným prvkom čelnej fasády kostola je ozdobná mozaika, zobrazuje svätú Alžbetu, ako drží v náručí ruže.
Mozaika vznikla na podklade legendy o sv. Alžbete. Dary, ktoré dala chudobným, v okamihu ich ohrozenia sa zmenili na kvety ruží. Zaujímavá je veža kostola so zvonicou v tvare valca. Interiér sa farebnosťou a štýlom pridržiava exteriéru. Vo výzdobe stien prevažuje modrá farba, je doplňovaná bielou, a krémovou, s pozlátenými obrubami a nechýbajú ani motívy hviezd a motívy prírody - kvety, listy. Lavice sú drevenné, jemne modré s krémovo sfarbenými vrcholcami.
Pohľad do vnútra kostolíka smerom k hlavnému oltáru, na ktorom je obraz Alžbety Durínskej a jej chudobných, ktorým rozdáva dary. Uprostred chodby visí na troch reťaziach večné svetlo v podobe srdca. Celý kostolík je dobre osvetlený vďaka veľkým,vhodne rozmiestneným oknám.
Záver
Kostol sv. Alžbety Durínskej v Bratislave je nielen architektonickým skvostom, ale aj miestom s bohatou históriou a hlbokým duchovným významom. Jeho osudy sú úzko späté s rehoľou alžbetínok a ich starostlivosťou o chorých a trpiacich. Kostol je dodnes živým svedectvom viery, lásky a obetavosti svätej Alžbety Durínskej.