Slovo patriarcha má bohatú históriu a široké spektrum významov, ktoré sa vyvíjali v priebehu času a v rôznych kultúrach. Jeho etymológia a použitie presahujú náboženské, sociálne a politické kontexty.
Výraz "patriarcha" pochádza z gréckeho jazyka. V náboženskom kontexte sa používa v gréckych, latinských a arabských textoch. V starovekých védske náboženstvách (indických náboženstvách z 2. až 1. tisícročia pred n. l.) a v sanskritských náboženstvách má tiež svoje miesto. Slovo sa objavuje aj v staroiránskych a perzských náboženských textoch, ako aj v tibetských náboženských kontextoch.
V starovekej Číne sa používal výraz patriarcha v nábožensko-filozofickom smere, ktorý bol založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. - 3. st. pr. n. l.
Vlastné meno Patriarcha sa používa vo filozofických a náboženských kontextoch. Napríklad, v náboženstve, ktorého základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založenom v Perzii prorokom Máním v 3. storočí.
Výraz patriarcha sa tiež používa v japonských a afrických náboženstvách, ako aj v kontexte uctievania symbolu predka, od ktorého skupina odvodzuje pôvod, názov a podobne.
V prenesenom význame, často s pejoratívnym nádychom, sa slovo patriarcha používa v taliančine, španielčine a zriedkavo aj v angličtine.
Význam a Použitie Slova Patriarcha
Slovo patriarcha má rôzne významy a použitia v závislosti od kontextu:
- Člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. organizácie.
- Starší člen rodiny alebo spoločenstva.
- Najstarší člen rodiny alebo rodu.
- Nevládnuci panovník.
- Horlivý prívrženec náboženského alebo politického smeru.
- Prívrženec politického smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc.
- Stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj.
- Stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu.
- Stúpenec stredovekého filozofického smeru.
- Duchovný správca najmenšej cirkvi.
- Duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirkvi.
- Vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv.
- Učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid.
V Biblii sa patriarcha Abrahám považuje za otca veriacich. List Hebrejom zdôrazňuje Abrahámovu vieru a poslušnosť, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo.
Panna Mária je tá, ktorá uskutočňuje poslušnosť viery najdokonalejším spôsobom. Vo viere prijíma zvesť a prisľúbenie, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, lebo verí, že mocou Ducha Svätého porodí Syna Najvyššieho bez toho, že by poznala muža.
Viera je teologálna čnosť, ktorou veríme v Boha a všetko, čo nám povedal a zjavil a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť, pretože Boh je Pravda sama. Vierou sa človek slobodne celý oddáva Bohu.
Ježiš Kristus, živý kameň, zaručuje svojej Cirkvi, postavenej na Petrovi, víťazstvo nad mocnosťami smrti. Peter pre vieru, ktorú vyznal, zostane neotrasiteľnou skalou Cirkvi.
Viera Cirkvi predchádza vieru veriaceho, ktorý je pozvaný, aby ju prijal. Keď Cirkev slávi sviatosti, vyznáva vieru prijatú od apoštolov. Zákon modlitby je zákonom viery. Cirkev verí tak, ako sa modlí.
Patriarcha Jozef
Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v Matúšovom evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12). Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22). Podobným spôsobom je vyobrazená Jozefova poslušnosť Božím príkazom. Poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku, a jej dieťa. Berie malého Ježiša a jeho matku a odchádza do Egypta, aby sa odtiaľ po istom čase poslušne vrátil do Palestíny. Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine.
Matúšovo evanjelium spomína štyri Jozefove sny. V jednom mu anjel oznamuje, aby si vzal Máriu za svoju manželku, v druhom, aby utiekol do Egypta, v treťom, aby sa vrátil naspäť do izraelskej krajiny a v štvrtom, aby nezostal v Judsku, ale aby usadil v Nazarete. Môžeme povedať, že Jozef je človekom snov. Je mužom, ktorý vie snívať. Prijal Boží príbeh do svojho života a stal sa jeho súčasťou.
Svätý Jozef
Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž, čo je vlastnosť, ktorú udeľuje Kniha Genezis patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 15, 6). Do popredia tak má vystúpiť jeho poslušnosť Božiemu slovu. Evanjeliá nám chcú Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi.
Jozefa v evanjeliách vystihuje sloveso „vziať“. Jozef si vzal Máriu za svoju manželku. Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do Izraela a usadil sa v galilejskom Nazarete. Toto slovo „vziať“ charakterizuje Jozefa ako človeka, ktorý sa vie postarať o druhých, dokáže vziať na seba zodpovednosť a stotožniť sa s poslaním, ktoré mu je určené. Toto je jeho spiritualita - prevziať zodpovednosť.
Evanjelista Matúš podáva cez osobu Jozefa návod, ako sa popasovať s vierou, do ktorej prídu situácie, na ktoré sa nedá pripraviť. Jozef premýšľa, má rozpaky a pochybnosti, ale v tom všetkom neustále hľadá Božiu vôľu. Pre túto jeho nefalšovanosť viery mu zaznieva uistenie, ktoré Pán vyslovil prostredníctvom anjela: „Jozef, neboj sa!“ V tom vidím dôležitý odkaz aj pre našu dobu, pre mužov a otcov 21. storočia.
Evanjelista Lukáš uvádza ako Jozef a Mária prichádzajú spoločne do jeruzalemského chrámu, aby obetovali dieťa Ježiša Pánovi. Simeon ich obidvoch požehnal. Keď sa 12 ročný Ježiš stratil v chráme, opäť Jozef a Mária ho spoločne hľadali.
Papaláš
Odborníci etymológovia pátrajú po pôvode slova "papaláš" a tvrdia, že pôvod slova je nejasný. Stopy nevedú ani k ruštine, ani k maďarčine či turečtine. Slovo "papa" je v mnohých jazykoch otec, hlava. Rusi majú pre otca aj výraz „papáška“, čo znie veľmi podobne ako „papaláš“. Výkladové slovníky slovo „papaláš“ do roku 1964 nezaznamenávajú (uvádza ho až Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987). Podobne utvorené slovo s hanlivým významom sme mali dávnejšie, bol to „argaláš“ - príslušník agrárnej strany v prvej republike.
Papalášovi sa dobre darí aj dnes a ako sa rozmnožuje. Už to nie je iba stranícky funkcionár, ale človek na vysokom poste kdekoľvek.
JOZEFOVA SMRŤ: JEŽIŠOV OTEC v BIBLII (VYSVETLENIE ZÁHADY)
tags: #patriarcha #vyznam #slova