Životopisy osobností s menom Horovčák: Literárny prehľad

Tento článok sa zameriava na život a dielo viacerých významných osobností s menom Horovčák, ktoré sa významne zapísali do slovenskej literatúry. Predstavíme si básnikov, prozaikov, literárnych vedcov a prekladateľov, ktorí svojou tvorbou obohatili slovenskú kultúru.

Pavol Horovčák (básnik, prekladateľ)

Pavol Horovčák sa narodil 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou a zomrel 29. septembra [rok úmrtia neuvedený]. Vlastným menom Pavol Horovčák. V rokoch 1926 - 34 študoval na gymnáziu v Michalovciach, a v rokoch 1934 - 35 na učiteľskej akadémii v Bratislave. Následne pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Čani (1935 - 38) a na meštianskej škole v Michalovciach (1938 - 44). V rokoch 1945 - 48 bol vedúcim slovesného odboru a v rokoch 1948 - 51 riaditeľom Čs. rozhlasu v Košiciach. Po presídlení do Bratislavy zastával funkciu šéfredaktora (1951 - 52) a riaditeľa vydavateľstva Sloven. spisovateľ (1954 - 63). Medzitým pôsobil ako tajomník Zväzu sloven. spisovateľov (1952 - 54) a riaditeľ Sloven. ústredia knižnej kultúry (1963 - 64).

Časopisecky publikoval od roku 1931 v rôznych periodikách ako Lúč, Svojeť, Elán, Sloven. smery a Sloven. pohľady. V prvých básnických zbierkach Zradné vody spodné (1940) a Nioba, matka naša (1942) dominuje protivojnový motív. K tejto téme sa vracal aj v neskorších obdobiach svojej tvorby v dielach Defilé (1947) a Balada o sne (1960). V období 50. rokov sa venoval aj oslavnej, budovateľskej tematike v zbierkach Moje poludnie (1952) a Slnce nad nami (1964).

Najvýraznejší je v tematickom okruhu, kde spracoval vlastenecko-občiansky motív lásky k rodnému kraju (Návraty, 1944). Diela Vysoké letné nebe (1960) a Zemplínske variácie (1964) tvoria hymnus na rodný Zemplín s jeho typickým koloritom. Poeticky priblížil aj dojmy z návštevy Talianska v diele Koráby z Janova (1966). Jeho lyrický prejav vyvrcholil v zbierke Ponorná rieka (1972). Vysokú úroveň majú aj posmrtne vydané básnické súbory Asonancie (1976) a Z posledných (1977). Horov bol plodným prekladateľom a prebásnil významné diela z bulharskej, lužickosrbskej, perzskej, poľskej a tureckej poézie.

Pavol Horovčák (básnik, prekladateľ, literárny kritik)

Pavol Horovčák sa narodil 20. marca [rok narodenia neuvedený]. V rokoch 1940 - 44 študoval na štátnom gymnáziu v Michalovciach, 1947 - 48 na Filozof. fak. Sloven. univerzity v Bratislave a na Právnickej fak. Karlovej univerzity v Prahe, 1956 - 60 slavistiku a 1960 - 64 germanistiku na Filozof. fak. Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako úradník, 1948 - 52 a 1954 - 56 literárny redaktor košického štúdia Čs. rozhlasu, 1953 - 54 vo Zväze sloven. spisovateľov, 1956 - 60 stredoškol. profesor v Sabinove, potom ako inšpektor kultúry, 1962 - 82 stredoškol. prof.

Debutoval básnickou zbierkou Dych tejto zeme (1952), poznačenou poetikou symbolizmu. Rodný kraj, detstvo, vojnové roky a ľúbostná tematika rezonujú v zbierke Hlboké leto (1954). Knihy veršov Verný hlas (1957) a Od obzoru po obzor (1962) sú zbierkami občianskej lyriky, v ktorých autor konfrontuje minulosť s prítomnosťou a upozorňuje na tienisté stránky modernej civilizácie. Do prostredia rodného kraja sa vrátil zbierkami Prstom po okne (1966) a Cesta pešky (1972). Kniha prírodnej lyriky Modré oči jesene (1972) je odrazom necitlivého zaobchádzania človeka s prírodou. Tematikou lásky k vlasti a rodisku dýchajú zbierky Preludy leta (1974), Životopis (1981) a Hudba prameňov (1982). Do knihy Hudba diaľok (1977) zahrnul verše inšpirované cestami po Európe. Zbierka ľúbostnej a občianskej poézie Rieka sveta (1987) vzdáva hold ľudskej dôstojnosti a harmónii života.

Pado je autorom monografie o básnickom diele Jána Kostru Potreba básne (1976) a prekladá z češtiny, nemčiny, poľštiny, ruštiny a francúzštiny.

Juraj Zambor (básnik, prekladateľ, literárny kritik)

Juraj Zambor sa narodil 9. decembra [rok narodenia neuvedený]. Základnú školu vychodil v rodisku, v rokoch 1962 - 65 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole (dnešné GPH) v Michalovciach, 1966 - 71 na Filozof. fak. Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, v r. 1986 - 88 absolvoval postgraduálne štúdium španielčiny na UK v Bratislave. V škol. r. 1965 - 66 učiteľ na základnej škole v Nižnom Žipove, 1972 redaktor Vých. vydavateľstva v Košiciach, 1973 - 76 interný vedecký ašpirant na Filozof. fak. Univerzity P. J. Šafárika, 1976 - 83 redaktor Literárno - dramatickej redakcie Čs. rozhlasu v Košiciach, 1983 - 88 vedecký pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, 1988 - 90 šéfredaktor čas. Dotyky, od 1991 pôsobí na Katedre slov. literatúry a literárnej vedy na Filozof. fak. UK, súčasne od r.

Zambor ako básnik je spätý s rodným Zemplínom, jeho prírodou a duchovnými hodnotami. V lyrických zbierkach Zelený večer (1977), Neodkladné (1980), Kôň na sídlisku (1983), Plné dni (1988) a Pod jedovatým stromom (1995) rieši civilizačné problémy súčasníka, túži po harmónii a chce zachovať pozitívny obraz minulosti. Je plodným a erudovaným prekladateľom ruskej, ukrajinskej, českej a španielskej poézie (V. Briusov, V. Chlebnikov, M. J. Lermontov, M. Cvetajevová, I. Franko, A. Achmatovová, D. Pavlyčuk, J. Seifert, B. Pasternak, M. Hernández, V. Aleixandre a i.).

Publikuje teoretické analytické state a štúdie ako kritik, teoretik poézie a súčasného básnického prekladu. Samostatne mu vyšli: porovnávacia poetologická štúdia Ivan Krasko a poézia českej moderny (1981), eseje Báseň a ticho: O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1997) a monografické práce Preklad a umenie (2000) a Voľný verš v slovenskej poézii (2000). Obohatil nimi literárnovedné poznanie.

Pavel Horovčák (prozaik, dramatik)

Pavol Horovčák sa narodil 2. mája [rok narodenia neuvedený]. Absolvent michalovského gymnázia (1969 - 73). Pracoval ako dramaturg v Štát. divadle, 1976 - 82 redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve, 1982 - 95 v slobodnom povolaní, od r. 1996 redaktor Sloven. televízie v Košiciach. Debutoval zbierkou noviel Slnko práve klesalo (1979), v ktorej spracoval zážitky z detstva. Životu Košíc venoval knihu Hazardné hry (1987). Z literárno - dramatickej oblasti sú známe: Druhý pád, Morenova metóda, Holubí dom, Pohľad, Hriešny človek, Kľúče.

Milan Zelinka (prozaik)

Milan Zelinka sa narodil 9. februára [rok narodenia neuvedený]. Pochádza z rodiny záhradníka. Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vychodil v rodisku (1966 - 69). Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval odbor filmovej a televíznej dramaturgie (1969 - 74). Pôsobil ako redaktor vydavateľstva Smena, v r.1975 - 82 kultúrnej rubriky denníka Pravda, od r. Debutoval zrelou knihou poviedok Hra na život a na smrť (1972) o pocitoch ohrozenia z pretechnizovanej spoločnosti. Je to analytická, intelektuálne reflexívna próza s opakujúcimi sa motívmi ohrozenia človeka v jeho biologickej a psychickej sfére.

Desať poviedok v knihe Utešené sklamania (1977) vychádza z každodenných situácií, ktoré sa v psychike postáv a ich vzájomných vzťahoch vyhrocujú do ostro konfliktných situácií. V jednotlivých príbehoch autor odkrýva problematiku vnútorného života, čo je ústredným a zjednocujúcim faktorom jeho tvorby. V románe Štvrtý rozmer (1980) poukazuje na to, kam až môže viesť strata ľudskosti. Je to pokus o prienik ku každodenným, ale aj hlboko intelektuálnym a citovým vzruchom, ktoré ovplyvňujú ľudské konanie a spolunažívanie, sťažujú hľadania štvrtého, najdôležitejšieho rozmeru - ľudskosti. Analýza medzigeneračných vzťahov je jadrom románu Záhrada (v piatom období roka) (1984). V centre deja knihy poviedok Sny, deti, milenky (1985) stojí vzťah muža a ženy v rôznych životných situáciách. Román Smrť v jeseni (1990) je akousi reflexiou spoločenských zmien a ich následkov na zmeny v morálke viacerých generácií.

Gorazd Zvonický (básnik, prekladateľ)

Študoval na gymnáziách v Šaštíne a v Trnave, r. 1942 maturoval v Kláštore pod Znievom, 1944 - 1948 poslucháč teológie v Hronskom Beňadiku a vo Svätom Kríži nad Hronom (Žiar n. H.). Po skončení pôsobil ako vychovávateľ v malom seminári v Trnave, 1949 - 50 bol správcom farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach a zároveň vyučoval náboženstvo na miestnom gymnáziu. Pri ateizácii a likvidácii katolíckej cirkvi bol zatknutý, väznený, odkiaľ ušiel do Talianska, 1951 - 63 účinkoval ako farár farnosti sv. Jána Evanjelistu v prístavnej štvrti La Boca v Buenos Aires, od r. 1963 profesor humanitných predmetov na Sloven. gymnáziu A. Bernoláka pri Sloven. ústave sv.

Na Slovensku vydal dve básnické zbierky Sejba perál (1943) a Mýtnik pred Madonou (1948), ktorej náklad bol bezpečnostnými orgánmi zhabaný. V argentínskom období vyšla bás. kniha S ukazovákom na mraku (1958). Najplodnejší bol pobyt v Ríme: Prebúdza sa zem (1964), Na jubilejné víno (1965), Slnko ma miluje (1967), Prekutávam lovištia (1968), Len črepy (1969), Výkriky pri invázii (1969), Na igricovom kare (1973), Napárať čím viac lyka (1978), Obolus (1985), Smer Mariánska hora (1988). R. 1993 vyšiel pod názvom Chcem sa ti ozvať výber z jeho celoživotnej básnickej tvorby. Prekladal z taliančiny (F. Petrarca, U. Foscolo a i.). V r. 1988 mu vyšla kniha esejí Keď mlčať nie je zlato. Kvalitatívnymi atribútmi svojej tvorby sa G.

Milan Hamada (literárny vedec, kritik)

Milan Hamada sa narodil 27. júna [rok narodenia neuvedený]. V rokoch 1945 - 53 študoval na gymnáziu v Michalovciach, 1954 - 58 sloven. jaz. a literatúru na Filologickej fak. VŠP v Prešove. Po štúdiách pôsobil r.1958 - 60 na gymnáziu v Giraltovciach, 1960 - 83 a 1987 - 96 ako vysokoškolský pedagóg na Pedag. fak. v Nitre, medzitým 1984 - 87 vedecký pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, od r. 1997 bol prof. na Filolog. fak UMB v B.

Literárnovednú a literárnokritickú činnosť zameral najskôr na oblasť metodiky vyučovania literatúry, rozbor a interpretáciu literárnych diel a na problematiku kritickej reflexie súčasnej slovenskej literatúry, predovšetkým poézie. Výsledky svojej vedeckovýskumnej práce zhrnul do knižnej monografie Cesta k básnickému tvaru (1979). Kniha Poézia, čas, hodnota (1985) je syntetickou monografiou o vývine slovenskej lyriky po r. 1945. Esteticko - antropologické hľadiská uplatnil v knihách Autor umeleckého diela (1992) a Autor a dielo (1994). V literárnoteoretickej oblasti rozvíja najmä hľadisko komunikácie, neskôr sa venuje viac problematike autorského subjektu v poézii a otázkam vnútorných a vonkajších kontextov lyrického diela (Autorský subjekt v lyrickej poézii (1970), Projekcia autorského subjektu v sociálnej lyrike (1972), Hodnotový aspekt sociálneho kontextu v lyrickej poézii (1973), Komunikačné kontexty v literárnom vývine (1976)). Kritické články publikoval v Sloven. pohľadoch, Romboide, Novom slove, Pravde a i. Spolupracuje s rozhlasom a televíziou. Spoluautor a editor viacerých zborníkov a vysokoškolských učebníc (Dejiny sloven.

Peter Holka (básnik)

Peter Holka sa narodil 22. augusta [rok narodenia neuvedený]. R. 1975 - 83 študoval na Gymnáziu P. Horova v Michalovciach, 1979 - 83 na Právnickej fak. Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. R. V literatúre sa objavoval prostredníctvom literárnych prehliadok Wolkrova Polianka a Akademický Prešov. Prvotiny mu publikovala literárna príloha Nového slova.

Prehľad tvorby a pôsobenia

tags: #pavel #horovcak #knaz