Peter Mášik: Kňaz a Jeho Pôsobenie

Kňaz Peter Mášik, farár farnosti Malacky, sa počas druhej pôstnej nedele vo svojom príhovore k veriacim venoval koronavírusu a vyjadril svoj postoj k opatreniam, ktoré kvôli tomuto vírusu prijala cirkev. Vzhľadom na výskyt koronavírusu vo svojej farnosti sa Mášik musel rozhodnúť, či zatvorí chrámy alebo ich nechá otvorené pre modlitbu a pre Boží kult.

V týchto dňoch preto rozjímal nad textom zo Svätého písma, z knihy Sirachovec, 34. kapitola, verše 16-20: „Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou. Blažená duša toho, kto sa bojí Pána! Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou? Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.

„Práve pre to som sa rozhodol naše chrámy nechať otvorené v tejto situácii, a aj sláviť Boží kult. Veď kostol nie je miesto rizika nákazy, ale miesto spásy. Je to posvätný priestor, v ktorom prijímame toho, ktorý je Život, Ježiša Krista, a kde sa prostredníctvom Neho učíme byť skutočne žijúcimi ľuďmi.

Dodáva, že sa samozrejme nesmieme vystavovať bez rozmyslu riziku nákazy, vystavovať sa nebezpečenstvu a musíme byť opatrný a dodržiavať základné hygienické opatrenia. „Spomeňme si, že v situáciách oveľa dramatickejších, v minulosti pri ohrození morom, keď neboli ani také ochranné prostriedky, aké máme dnes, kresťania sa modlili aj spoločne prosiac Pána Boha o ochranu a zastavenie nákazy, ako aj sa osvedčili v pomoci chorým a nakazeným osobám, zomierajúcim.

Tento vírus nám navyše podľa jeho slov pripomína našu pominuteľnosť a našu krehkosť. „Uprostred pôstu nám ho pomáha dobre prežívať, zbaviť sa povrchností a pretvárky v našom vzťahu s Pánom. Chceli by sme dnes skryť, že sme smrteľní. Mnohí sa zbavili duchovného rozmeru svojho života, strácajú úplne pôdu pod nohami v podobnej situácii.

Ďalej sa vyjadril aj k odporúčaniu arcibiskupa, ktorý dal kňazom možnosť do konca marca dávať sv. prijímanie na ruku. Mášik takéto opatrenia ale nepovažuje za správne a vhodné. „Zároveň ani za hygienickejšie. U jedného i druhého spôsobu rozdávania je racionálne videné isté riziko. Nedá sa povedať, že jedno je v tomto zmysle lepšie ako druhé.

Vladyka by skôr ako trest, označil vírus ako „napomenutie“. „Terajšie ťažkostí nás môžu priviesť ešte k vážnemu zamysleniu a obráteniu a tak aj k náprave života a zdravia. Toto sa dialo v celej histórií ľudstva - napr. potopa, egyptské, asýrske zajatie vyvoleného národa, rozličné formy utrpení z vojen, moru, či iných chorôb a prírodných katastrof…, ktoré mali priviesť ľudí k vážnemu prehodnoteniu spôsobu života.

Či je ale schopný dnešný „plytko-zmýšľajúci“ človek uvedomiť si tieto súvislosti, to on už posúdiť nevie. V závere veriacim odporúča modliť a postiť sa za nápravu ľudstva a nepodliehať strachu a panike.

V Malackách vzali od 1. júla 2020 kňazovi Petrovi Mášikovi farnosť, a dostal tzv. „sabatický rok“ - teda rok mimo pastoráciu. Len na okraj - Peter Mášik dôsledne aj v týchto týždňoch dodržiaval podávanie sv.

Každý veriaci človek vie, že slová Biblie „Od večnosti som si ťa zamiloval“ nás uisťujú o tom, že nie sme Bohom zabudnuté deti, ale Bohom plánované, chcené a milované. A okrem lásky ku nám má Boh aj svoj plán, svoju vôľu s každým. Aj so mnou. Som kňazom, a preto pevne verím, ba som o tom presvedčený, že Boh ma povolal ku kňazskému životu, ku kňazskej službe v Cirkvi.

Od detstva som vyrastal v úprimne veriacej a praktizujúcej rodine. Vo farnosti som mal možnosť spoznať viacero kňazov, z ktorých mi všetci boli dobrým vzorom. A i keď mi občas počas strednej školy preblesla myšlienka na kňazstvo, bola to pre mňa len neurčitá a nejasná predstava. Potom prišiel november 1989 a následné postupné zmeny. Pricestoval pápež Ján Pavol II., a ja mám dodnes v pamäti nezabudnuteľný zážitok zo svätej omše, ktorá sa na vajnorskom letisku konala v nedeľu Božieho milosrdenstva, 22. Bol som vtedy tretiak - zaľúbený, stále hľadajúci a otvorený. Boh ma už vtedy začal pripravovať na prijatie jeho vôle, ale ja som si mozaiku skladal len postupne. Ešte ich nebolo tak veľa.

Doslova som hltal stránky svedectiev o prežívaní viery počas 40 rokov totality. Oslovilo ma svedectvo kardinála Korca spísané v knihách Od Barbarskej noci a neskôr som začal čítať všetky jeho knihy. Pamätám si na nadšenie a zápal, ktorý som cítil počas čítania knihy K manželstvu a rodine. Myslel som si, že to je Božia vôľa pre mňa.

O niekoľko týždňov neskôr som si v predajni Lúč na Kapitulskej ulici kúpil knihu s fialovou obálkou a s titulom Kristov kňaz. Bolo to v jeden októbrový večer, keď som bol vo svojej izbe zahĺbený do čítania tejto knihy. Zrazu som pocítil taký silný a nástojčivý vnútorný hlas, že som sa zľakol. Hovoril mi, aby som sa stal kňazom. Bolo to niečo silné, jedinečné a nespochybniteľné.

V nasledujúcich dňoch táto túžba nezmizla, ale práve naopak, začala postupne pretvárať celý môj život. Začal som o budúcnosti premýšľať v úplne iných kategóriách, ako dovtedy. Pochopiteľne, rozišiel som sa s dievčaťom, s ktorým som určitý čas chodil, začal som premýšľať, ako a kedy vstúpiť do seminára a začať študovať teológiu.

Nakoniec som dokončil vysokú školu a v roku 1992 som bol prijatý do bratislavského seminára na formáciu ku kňazstvu a na teologické štúdium. Po úvodných dvoch rokoch v Bratislave som absolvoval teologické a nadstavbové štúdiá v Ríme na Pápežskej univerzite Sv. V roku 1999, na sklonku tisícročia, som bol vysvätený za kňaza pre vtedajšiu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Ako kaplán som pôsobil v Šamoríne, ako správca farnosti v Závode a v súčasnosti som farárom vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke.

Svoj krok, ktorým som sa vydal za Ježišovým hlasom, som nikdy neoľutoval. Za veľký dar kňazského povolania som vďačný a s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, aký dobrý a milosrdný je ku mne Pán. Napriek tomu, že ma poznal a vedel, kto som a aký som, nechal vo mne zaznieť svoje silné volanie ku kňazstvu. Pripomínam mu to vo chvíľach skúšky, či vlastných zlyhaní a nedostatočnosti; vtedy, keď si uvedomujem, ako veľmi kňazské poslanie prevyšuje moje prirodzené dary a schopnosti. A Pán, i keď dopúšťa, nikdy neopúšťa.

Na sviatok sv. Štefana naše deti pripravili krásne vystúpenie, v ktorom priblížili príbeh narodenia nášho Pána. V sobotu, 8.10., sme zavŕšili Mariánske Triduum treťou sv. omšou. Kázal na nej pán farár Gabriel Koch na tému Kráľovná pokoja. V piatok 7.10 sme mali v našej farnosti druhú sv. omšu v rámci Mariánskeho Triduumu. Kázal na nej pán farár Peter Mášik na tému Ružencová Panna Mária. Vo štvrtok 6.10 sme mali v našej farnosti prvú sv. omšu v rámci Mariánskeho Triduumu. Kázal na nej náš pán farár.

Hodová sv. V nedeľu, 25.9.2022, sme si pripomenuli výročie posvätenia nášho chrámu - hody. Chrám bol konsekrovaný 22.9.1752 ostrihomským biskupom A. Révajom. Slávnostná sv. omša sa konala o 11:00 hod. ,celebroval ju náš p. farár P. Kizek . K slávnostnej liturgii prispeli aj naši farníci, ktorí prišli v krojoch aj napriek chladnému počasiu. Fotografie zhotovil P. Búran.

22.09.2025Donedávna občania ,,utekali“ za lepším na západ, teraz budú ,,utekať“ na východ! Zabudli najedno: 1.možnosť: Ak stále budú hľadať, kde sa dá lepšie žiť a pôjdu stále na západ, dôjdu na východ alebo domov od východnej strany! Pozor ! 19.09.2025Už je dávno rozhodnuté, len čakajú na čas,kedy a ako to vysvetliť v štátoch EÚ vlastným voličom. Bude to zároveň návrh na prijatie spoločnej euroústavy a vytvorenie spoločného jednotného štátu, a aby im tu moc a peniaze už nikto nemenil a nevzal , môže sa stať, že si odsúhlasia aj to, že pozícia poslanec bude dedičná a voľby, by sa tak zrušili !

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu vo svojom rozsudku z 22. 01. 2008 vo veci E. B. proti Francúzsku rozhodol, že homosexuálni jednotlivci, ktorí žiadajú o adopciu dieťaťa, nesmú byť diskriminovaní voči heterosexuálnym žiadateľom. Podľa tohto rozhodnutia musia mať homosexuáli v krajinách, kde je zákonom umožnená adopcia dieťaťa jednotlivcom (a teda aj na Slovensku), možnosť adoptovať si dieťa a vychovávať ho v domácnosti so svojím partnerom/partnerkou.

Úlohou ESĽP je uplatňovať Európsky dohovor o ľudských právach a kontrolovať jeho dodržiavanie v členských štátoch Rady Európy. Je zrejmé, že: Európsky dohovor o ľudských právach sa o práve homosexuálov žiadať o adopciu nikde nezmieňuje; Demokraticky legitimované orgány európskych štátov, ktoré dohovor ratifikovali, nemali zámer takéto právo homosexuálom priznať; Vo veľkej väčšine členských štátov Rady Európy by takéto ustanovenie nemalo šancu uspieť v demokratickom legislatívnom procese; Sám ESĽP ešte v r. 2002 v rozsudku Fretté proti Francúzsku priznal členským štátom právo zamietnuť žiadosť o adopciu pre homosexuálny životný štýl žiadateľa.

Je očividné, že sudcovia ESĽP sa stavajú do pozície celoeurópskeho zákonodarcu a neplnia svoju úlohu ochrancov a uplatňovateľov Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale využívajú svoje postavenie na pretláčanie vlastných ideologických stanovísk proti vôli väčšiny Európanov. Spomínaný rozsudok ESĽP morálne degradoval rodinu založenú na manželstve muža a ženy ako ideálne a prirodzené prostredie pre prijatie a výchovu dieťaťa. Toto rozhodnutie bude mať ďalekosiahle dôsledky na identitu detí a ich vnímanie modelu rodiny.

Je nepochybné, že homosexuálom patrí, rovnako ako každému inému, rešpekt a uznanie ich ľudskej dôstojnosti. Nikto nespochybňuje právo homosexuálov slobodne si zvoliť životný štýl, realizovať sa a prispievať svojím dielom a možnosťami pre dobro spoločnosti. Nie je však zmysluplné, priznávať partnerstvám homosexuálov rovnakú spoločenskú pozíciu a privilégiá ako manželstvu muža a ženy - teda prirodzenej rodine. Vedie to totiž k deformácii prirodzených vzorov pre deti, k problémom pri budovaní identity dospievajúcej mládeže a k prehĺbeniu chaosu v medziľudských vzťahoch.

Ako občanom, ktorí sú súčasťou Európy, nám veľmi záleží na budúcnosti nášho kontinentu. Preto nemôžeme zostať ľahostajní ku kríze identity a perspektívnej vízie, v ktorej sa Európa zmieta. Táto kríza sa dramaticky prejavuje aj vymieraním európskeho obyvateľstva. Vo väčšine štátov počet úmrtí jednoznačne prevyšuje počet živonarodených detí. Hrozí, že o niekoľko desaťročí sa viaceré národy stanú na území vlastného štátu národnostnými menšinami. Európa tak fakticky speje k demografickej samovražde.

Nádejou pre budúcnosť Európy je všestranná podpora rodiny, ktorá je založená na manželstve muža a ženy, ktorá je prirodzeným miestom pre prijatie a výchovu detí. Deti sú nádej a budúcnosť Európy. Sme toho názoru, že pokiaľ Európa nezaujme jednoznačne kladný postoj k rodine a deťom, je v budúcnosti vo svetovom meradle odsúdená na bezvýznamnosť.

Rozsudok ESĽP považujeme za nebezpečný, pretože jeho účelom je nanútiť európskym štátom adopciu detí homosexuálmi a tak umelo vytvoriť neprirodzenú "homosexuálnu rodinu". Protestujeme proti tejto snahe, ktorá nemá oporu v texte Európskeho dohovoru o ľudských právach. Vyzývame Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aby sa svojimi uzneseniami jednoznačne postavilo za tradičnú rodinu a práva detí.

Donedávna občania ,,utekali“ za lepším na západ, teraz budú ,,utekať“ na východ! Zabudli najedno: 1.možnosť: Ak stále budú hľadať, kde sa dá lepšie žiť a pôjdu stále na západ, dôjdu na východ alebo domov od východnej strany! Pozor ! Už je dávno rozhodnuté, len čakajú na čas,kedy a ako to vysvetliť v štátoch EÚ vlastným voličom.

Bude to zároveň návrh na prijatie spoločnej euroústavy a vytvorenie spoločného jednotného štátu, a aby im tu moc a peniaze už nikto nemenil a nevzal , môže sa stať, že si odsúhlasia aj to, že pozícia poslanec bude dedičná a voľby, by sa tak zrušili !

tags: #peter #masik #knaz #zivotopis