Peter Vojta, významný kňaz, sa narodil 12. júna 2004. Jeho životná cesta je úzko spojená s Cirkvou a službou veriacim.
V jeho kňazskej kariére zohrávali dôležitú úlohu rôzne funkcie a pôsobiská:
- Kaplán v Ba-Trnávke (od 1. júla 2004)
- Direktor domu v Ba-Miletičova (od 1. júla 2009)
- Kaplán v Bratislavskej arcidiecéze
- Kaplán v Ba-Nové Mesto (od 1. júla 2009)
- Farář v Jablonici
- Cirkevný sudca (od 13. marca 2012)
- Farář v Ba-Dev.N.Ves
- Advokát Metropolitného tribunálu (od 1. apríla 2022)
Okrem toho pôsobil aj ako administrátor v Ba-Trnávke (od roku 1993) a kaplán v Šuranoch (od roku 1994), Hlohovci (od 1. júla 1995) a Leviciach (od 20. septembra 1996). Bol tiež administrátorom Bratislavskej arcidiecézy.
Peter Vojta aktívne pôsobí ako cirkevný sudca od 13. marca 2012 a advokát Metropolitného tribunálu od 1. apríla 2022.
Jeho pôsobenie zahŕňa aj funkciu farára v Jablonici a Ba-Dev.N.Ves.
Jeho prínos pre Cirkev a spoločnosť je neoceniteľný. Peter Vojta, svojou oddanosťou a prácou, zanecháva trvalý odkaz v životoch mnohých ľudí.
Erb Bratislavskej arcidiecézy
Okrem Petra Vojtu, existuje mnoho ďalších kňazov, ktorí významne prispeli k duchovnému životu na Slovensku. Medzi nimi sú:
- Adam Cyril Mgr.
- Ambros Rafael, Mgr.
- Andrek Stanislav Benedikt, ICLic., PhDr., Ing.
- Balázs Patrik, Mgr.
- Baláž Daniel, Mgr.
- Baláž Štefan, Mgr.
- Banyko Joachim Attila O. Praem., Mgr.
- Bodnár Pavel, Mgr.
- Boháčik Matúš, MA ICLic., Mgr. Ing.
- Brandys Jozef, Mgr.
A mnoho ďalších, ktorí svojou prácou a oddanosťou prispievajú k rozvoju duchovného života na Slovensku.
Kardinál Josef Beran takmer 20 rokov svojho produktívneho života prežil vo väzenských podmienkach. Bol pastierom, ktorý miloval zverený ľud, a tento ľud jeho lásku opätoval a nazýval ho „biskupom srdca“. Dokázal ľud spojovať, prijímať ťažké rozhodnutia a obetovať sa pre druhých. Jeho vernosť a láska patrili Bohu, pápežovi, Cirkvi a národu - v tomto poradí. Žil život autentického svedka živého Krista.
Arcibiskup Beran nebol nikdy súdený. Internácia bola nezákonnou formou väznenia a k nej režim nepotreboval dôvod. Keď ho nedokázali očierniť pred ľuďmi a pripraviť ho o morálny kredit, povedali si: o kom sa nepíše, akoby nebol.
V roku 1968 došlo k výmene na mieste vedúceho Sekretariátu pre veci cirkevné. Erika Kadlecová presadzovala návrat kardinála Berana, ale režim k tomu vôľu nemal. Filtroval jej informácie a ŠtB ju tajne sledovala.
Po Beranovej smrti 17. mája 1969 si komunisti nechali vypracovať analýzu návratu ostatkov kardinála Berana do vlasti. Z analýzy vyplývalo, že sa ho báli i po smrti. Očakávali, že by pohreb charizmatického arcibiskupa prerástol v občianske nepokoje väčších rozmerov ako pri pohrebe Jana Palacha.
Jeho životopis napísal v dobe svojej prvej internácie. V roku 1998 začal proces jeho blahorečenia. Miloval Československo ako štátny útvar a Čechov, Moravanov, Slezanov i Slovákov vnímal ako jeho rovnoprávnych občanov.
V rokoch 1947 - 1949 pražský arcibiskup stál na čele biskupskej konferencie a bol často pozývaný na Slovensko. Priateľský vzťah ho spájal so spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, s ktorým sa stretol počas internácie v Paběniciach v roku 1960.
Farnosť Považská Bystrica má tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov.
Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv. V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov.
Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.
Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Počas pôstneho obdobia sa nemusíme len niečoho vzdať, môžeme urobiť aj niečo naviac. Základom je záväzok pomodliť sa každý deň Pôstneho obdobia modlitbu za kňazov - či už pri večernej modlitbe alebo spoločne v rodine, ktorá sa modlí v závere každej sv. „Všetci kňazi potrebujú pomoc vo forme modlitby. Potrebujú, aby ich niekto podopieral.
Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie.
Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20.
Róbert Letz o vystoupení Josefa Berana na II. vatikánském koncilu a jeho vnímání na Slovensku
Komunisti sľúbili, že pokiaľ dobrovoľne odíde do Ríma a nevráti sa, Pražskú arcidiecézu bude miesto kolaboranta riadiť riadny biskup František Tomášek.
V Ríme sa zapojil do zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu. Na koncile prehovoril na tému slobody svedomia.
Kardinál Beran bol tesne po zložitej operácii, mal 40-stupňové horúčky a lekári mu dávali tri týždne života. Pápež Pavol VI. sledoval situáciu u nás a vedel, že ľudia v Československu čakajú na slová svojho kardinála. Preto preňho, ale taktiež z lásky k nám napísal tento prejav.
Rozhodol, že ho pochovajú v krypte Baziliky sv. Petra medzi hroby pápežov. Sám Pavol VI. tiež viedol pohrebné obrady.
Nedávno sa mi do rúk dostal list, v ktorom svetovo známy neurológ Václav Vojta opisuje svoje posledné stretnutie s kardinálom Beranom v rímskom Nepomucene: „Sedel v kaplnke pred svätostánkom a jeho oči, jeho celá zrútená postava hovorila s Kristom.