Neveľká obec Brehy leží na ľavom brehu rieky Hron a jej história je úzko spojená s históriou mesta Nová Baňa. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283 v darovacej listine župana Michala, ktorou Brehy daroval županovi Šimonovi a jeho synom. Darovacia listina bola napísaná v Ostrihome dňa 19. mája 1283.
Prví osadníci boli baníci, ktorí v tejto oblasti dolovali zlatonosnú rudu. Dedina má rýdzo slovanský názov /Bereg - Breh - Brehy/, teda aj jej prví osadníci mali slovanský pôvod. Obyvatelia dediny sa zaoberali baníctvom niekoľko storočí a prechádzali dlhým a ťažkým vývojom. Sužovali ich turecké nájazdy, trpeli ako poddanská obec, znášali živelné pohromy a nakoniec prvú a druhú svetovú vojnu.
V polovici devätnásteho storočia nastal úpadok baníctva v tomto regióne. Preto si obyvatelia museli hľadať nové formy zamestnania. Našli ich v lese ako drevorubači a povozníci, ale aj ako hrnčiari. Hrnčiarstvo sa stalo akýmsi hlavným zamestnaním obyvateľstva.
Úsilie prežiť ťažké časy, materiálne zabezpečiť svoje rodiny prinútilo mnohých obyvateľov opustiť rodnú dedinu. Mnohí sa už domov nevrátili, pretože odišli za prácou do Ameriky, Kanady, Francúzska, Belgicka a Nemecka. Nielen hmotná núdza, nezamestnanosť a niekedy až bieda boli sprievodcami života obyvateľstva, ale chýbal im aj duchovný rozvoj. Obec nemala školu ani kostol, čo sa odrážalo v duchovnej zaostalosti obyvateľstva, v ktorej žili viac než päť storočí. Do kostola mohli chodiť do Novej Bane. Podobne, ak chcel dať niekto dieťa do školy, mohlo ju navštevovať len v Novej Bani. Obyvatelia obce boli vždy rímskokatolíckeho vierovyznania.
Brehy od svojho založenia boli v cirkevnej oblasti filiálkou farnosti Nová Baňa, pričlenené k dolnému kostolu sv. Alžbety. Tento patril chudobincu a mal aj svojho kňaza. Mesto sa usilovalo vo svojej poddanskej dedine zriadiť samostatnú farnosť, ale podmienky v tom čase neboli priaznivé. Až rodák z Brehov, prvý banskobystrický kanonik Jozef Janovský, vytvoril pre výstavbu kostola v Brehoch všetky podmienky. Daroval otcovský pozemok a pričinil sa aj finančne o postavenie kostola. Základný kameň kostola sv. Jozefa v Brehoch bol požehnaný a položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.8. nevieme však v ktorom roku . Stavba rímskokatolíckeho kostola sv. Jozefa pestúna v Brehoch bola dokončená v roku 1786.
Kostol bol postavený v klasicistickom slohu. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia má vstavanú vežu. Aj keď Brehy mali už svoj vlastný kostol, obec sa nestala hneď farnosťou a nedostala ani svojho kňaza. Zostala filiálkou susednej obce Tekovskej Breznice. Až v roku 1811 sa Brehy stali samostatnou farnosťou a dostali svojho prvého kňaza. Bol ním Jozef Čillík, ktorý vo farnosti pôsobil do roku 1820. Budova fary bola postavená v roku 1813 a prvá škola - cirkevná - bola v obci zriadená v roku 1816.
Od roku 1811 do roku 2011, pôsobilo vo farnosti 34 kňazov. Z toho boli dvaja miestni rodáci. Boli však aj obdobia, kedy bola farnosť bez kňaza i viac rokov. Vtedy jeho neprítomnosť nahrádzali kňazi z Tekovskej Breznice, Novej Bane alebo z Rudna nad Hronom zastupovaním. Najdlhšie vo farnosti pôsobil farár Michal Šmida - 28 rokov a 9 mesiacov (l. október 1954 - 30. jún 1983).
Každý farár sa počas svojho pôsobenia vo farnosti snažil o údržbu budovy kostola a fary, ale aj o dopĺňanie ich interiéru. Či to už bola podlaha v kostole, nové lavice, maľovanie alebo osvetlenie. V roku 1943 boli vynovené bočné oltáre a v roku 1947 bol postavený dnešný hlavný oltár. Organ je z roku 1922. Dlhým používaním si vyžiadal obnovu. Preto bola v roku 2011 na ňom urobená generálna oprava. Finančne na ňu prispeli veriaci z farnosti. Starostlivosť bola venovaná aj úprave priestranstva pred kostolom. Či to bola výstavba schodov, vyasfaltovanie plochy a postavenie sochy Panny Márie. Na všetkých prácach na oprave kostola, budovy fary sa ochotne podielali miestni farníci manuálnou prácou, ale aj finančnými príspevkami. V roku 2010 bol do fary zavedený plyn a uvažuje sa aj o vykurovaní kostola. Terajší farár Maroš Milo pôsobí vo farnosti od l. júla 2010 ako 35.
Obec, kedysi slávna svojím baníctvom, ale hlavne hrnčiarstvom, sa v roku 1996 odčlenila od Novej Bane a v súčasnosti hľadá možnosti prosperity v turistickom ruchu a obnovovaní ľudových tradícií. Písomne je prvýkrát doložená v roku 1283. Ďalšia písomná zmienka pochádza až z roku 1324, keď sa o majetok delia Pavol a Lewkus, synovia Michala de Simony. V roku 1351 Novobančania vtrhli do obce, ktorú vyrabovali a odniesli z polí celú úrodu. V roku 1431 tiahli obcou husiti a vypálili ju, neskôr, v roku 1516, dalo mesto Nová Baňa Brehy do zálohy svätobeňadickému opátstvu.
Architektúra a interiér kostola sv. Jozefa
Brehy majú domy stavané v rade užšou stranou, priečelím orientované do ulice. Domy sú jenotraktové, pod spoločnou strechou je obytná aj hospodárska časť. Každý dom mal obvykle aj svoj dvor, zriadené sú spoločné dvory s domami postavenými na oboch krajoch dvora. Stavebným materiálom bolo drevo a kameň, hlinené domy sa nestavali. V minulosti boli častejšie drevené zrubové domy z neokresaného alebo len z dvoch strán skresaných trámov. Táto konštrukcia sa dlhšie udržala pri stavbe hospodárskych objektov, pri ktorých používali drevenú rámovú konštrukciu s doštenou výplňou. Po roku 1870, keď obec vyhorela, používali na stavbu domov najskôr potočný, neskôr lomový kameň spájaný hlinou. Z rovnakého materiálu boli steny obytnej i hospodárskej časti domu - komory a maštale. Priečelie domov členili dve synteticky položené okná a bielu stenu lemoval dole dávnejšie kindruksom načierno zafarbený, neskôr modrý pás. Pôdorysné členenie domu odzrkadlovalo do určitej miery aj sociálne postavenie svojho majiteľa. Chudobnejší ľudia bývali do druhej svetovej vojny v dvojpriestorovom dome, kde bol len pitvor a izba. Zväčša však ľudia bývali v trojpriestorových domoch, v ktorých bol do roku 1900 zväčša nepredelený, neskôr predelený pitvor - jeho zadnou časťou bola kuchyňa.
Najvzácnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna postavený v klasickom slohu s prvkami baroka. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Na klenbách sú maľby s biblickými motívmi od maliara Štefana Škrabu z Rudna nad Hronom. Portréty sv. Imricha kráľoviča a Alžbety Durínskej namaľoval Jozef Krausz. Kostol ďalej zdobia sochy Ukrižovaného z polovice 19. storočia, či madonny. Na chóre je osadený jednomanuálový organ a vo veži sú zavesené štyri zvony.
Starostlivosť bola venovaná aj úprave priestranstva pred kostolom. Či to bola výstavba schodov, vyasfaltovanie plochy a postavenie sochy Panny Márie. Na všetkých prácach na oprave kostola, budovy fary sa ochotne podielali miestni farníci manuálnou prácou, ale aj finančnými príspevkami. V roku 2010 bol do fary zavedený plyn a uvažuje sa aj o vykurovaní kostola. Terajší farár Maroš Milo pôsobí vo farnosti od l. júla 2010.
Začiatkom mája 2012 sa vplyvom dažďa a nekvalitného materiálu posunul oporný múr kostola o 20cm. Opravovaný bol naposledy pred 17 rokmi. V septembri 2012 sme urobili komplexnú výmenu ozvučenia kostola. Začiatkom roku 2013 sme pre havarijný stav komína museli prostredníctvom odbornej firmy uskutočniť jeho opravu - vyfrézovaním a vyvložkovaním.
V septembri 2013 sme dali vyrobiť stojan na bicykle. Po porade s farskou ekonomickou radou a následným súhlasom z biskupského úradu sme 20. mája 2014 začali kompletnú opravu sakristia. Od 17.8. do 8.9.2014 sme natierali strechu kostola z dôvodu znečistenia hrdzou. Relikvia sv. Ondreja, apoštola. Relikviu s príslušným úradným overením pre farnosť Brehy vydali vo Vatikáne 6.5.2016 a poslali do našej farnosti.
S Božou pomocou a ochotou mnohých ľudí sa nám podarilo v mesiaci novembri 2016 ukončiť prestavbu presbytéria. Po týchto nevyhnutných úpravách kostol a oltár slávnostne konsekroval 5.11.2016 banskobystrický diecézny biskup Mons. 12.4.2017 doviezli do našej farnosti tepelné čerpadlo na vykurovanie a chladenie kostola.
Štóla sv. Dňa 7.1.2018 požehnal vo Vatikáne pre našu farnosť pápež František štólu sv. Nová spovednica, relikviáre a socha sv. Rity. Posviacky sochy sv. Dňa 4.11.2018 prišiel do našej farnosti generálny vikár Mons. Branislav Koppal. Omšu sme slávili o 17,00 v predvečer 232. výročia posviacky nášho chrámu. Po kázni vikár požehnal spovednicu, potom sochu sv. Rity. Miestny farár uložil relikvie a štólu do pripravených schránok.
Dňa 8.3.2019 som za účasti asi 50 ľudí požehnal novú krížovú cestu na vŕšku Lašťok. Na prelome mesiacov marec a apríl sa opravovala už značne zničená fasáda veže a priečelia kostola. V oprave ostatných častí fasády kostola sa pokračovalo od konca septembra. Práce boli ukončené 25.10.2019. Z dôvodu lepšej možnosti vetrania kostola ako z dôvodu veľkého poškodenia okna na chóre nedalo sa zatvárať a vietor ho sám otváral.
V dňoch 30.5. až 2.6.2019 viedli misie v našej farnosti mnísi Benediktíni zo Samporu pri Sliači. Na úvod misií bol požehnaný nový kríž ktorý vyhotovil miestny rodák p. Zdeno Toma. Drevo naň darovala p. Starú značne zničenú a rozpadávajúcu sa guľu z veže kostola sme demontovali hydraulickou rukou v máji. V sobotu 22.6.2019 bol vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici biskupom Mariánom Chovancom vysvätený za kňaza náš rodák Mgr. Jakub Randis. Primičnú sv. omšu slávil v našom kostole v nedeľu 30.6.
Andezitový Veľký vrch (272) vyčnievajúci z Východoslovenskej nížiny pod ktorým sa rozprestiera obec Brehov. Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Imbregh (1309) na Imbreg (1311), Imreg (1773) a Brehov (1948). Osídlenie obce je však oveľa staršieho dáta. Už v neolite 5000-3000 pred n.l. 7.-1. Laténske nálezy sú dôkazom osídlení tohto územia v 7. - 1. storočí pred n. Imreg bol majetkom zemanov. Súpis z roku 1598 uvádza ako vlastníkov nehnuteľnosti Andreja Štefána, Krištófa Soósa, Ladislava Barkoczyho, Štefána Pethő, rodinu Bodovcov, ktorým patril aj hradný kaštieľ. Zamestnanie obyvateľstva sa v priebehu historického vývoja obce výraznejšie nezmenilo. Brehov bol poľnohospodárskou obcou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo pestovaním obilnín, zemiakov, vinohradníctvom, chovom ošípaných, dobytka a rybolovom.
Vtedajší zeman Imre Barkoczy daroval mníšskemu rádu minoritov pozemky, na ktorých v rokoch 1767-1768 postavili kláštor. Kláštorný kostol sv. Reformácia neobišla ani obec Brehov. Kostol reformovanej cirkvi, ktorý sa nachádza v severnej časti obce, bol dobudovaný a upravený. Svetové vojny uplynulého storočia neobišli obec. V prvej svetovej vojne ľahli popolom ¾ obce a značná časť obyvateľstva zostala bez prístrešia. Druhá svetová vojna tiež zanechávala stopy. Mnohí zomreli na frontoch a nemálo ich aj odvliekli. Kláštor po roku 1950 zostal neobývaný a spustol. Neskoršie ho opravili a svoj domov tu našli milosrdné sestričky sv.
Brehov (Imreg) sa počíta do kategórie malých obcí s 650 obyvateľmi. Dom smútku bol odovzdaný v roku 1998. V katastri obce priemyselnú výrobu predstavujú 2 kameňolomy. Je tu skládka TKO a známa strelnica. Pozoruhodná je rastlinná flóra a živočíšna fauna, na sútoku rieky Ondava a Latorica.
V 18. storočí sa v Brehove usadil rád minoritov, ktorí dostali do vlastníctva aj pozemok s chátrajúcim románskym kostolom. V rámci nej nahradilo pôvodnú svätyňu nové polkruhovo ukončené presbytérium rovnakej šírky ako loď. Zo severnej strany pristavali k románskej lodi malú kaplnku polygonálneho pôdorysu. Pred západný vstup do kostola pribudla murovaná predsieň. Loď dostala murovanú klenbu. Úpravy sa realizovali aj v roku 1950.
Od roku 1963 je stavba národnou kultúrnou pamiatkou. Rozsah zachovania románskej stavby odhalil až výskum v rokoch 2004 - 2006.
- Kostolík aj napriek barokovej prestavbe predstavuje zaujímavý príklad tehlovej románskej architektúry na území juhovýchodného Slovenska.
- Chrám patrí do skupiny emporových kostolíkov spolu so stavbami vo Svätuši či Veľkej Tŕni.
- Fasády kostola boli bohato zdobené oblúčikovým vlysom, ktorý každé tri oblúčiky prechádzal do pomernej širokej lizény. Tento oblúčikový vlys sa zachoval v pôvodnej podobe na južnej stene lode, dnes v podkrovnom priestore podkroví. Čiastočne zachované lizény sa nachádzajú aj na severnej stene lode. Západné priečelie je takisto členené lizénami, avšak bolo upravované v neskoršom období.
- V kostolíku sa pôvodne nachádzala gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru.
Kostolík je súčasťou kláštora minoritov a stále slúži na liturgické účely. V roku 2018 bola vymenená strešná krytina kostola.
Obec Brehov (maďarsky Imreg) leží na pravom brehu Ondavy v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 25 kilometrov juhovýchodne od Trebišova. Kostolík stojí na severnom svahu nad obcou ako súčasť väčšieho kláštorného komplexu.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1283 | Prvá písomná zmienka o obci Brehy |
| 1786 | Dokončenie rímskokatolíckeho kostola sv. Jozefa |
| 1811 | Brehy sa stali samostatnou farnosťou |
| 1813 | Postavená budova fary |
| 1816 | Zriadená prvá cirkevná škola v obci |
| 1996 | Odčlenenie Brehov od Novej Bane |
| 2010 | Zavedený plyn do fary |
| 2011 | Generálna oprava organu v kostole |

Erb obce Brehy

Pohľad na obec Brehy
Významné osobnosti obce
Jozef Brodziansky (1909 Brehy - 1969 Nová Baňa): Bol majster umeleckej výroby a predstaviteľ tradičného hrnčiarstva, ktorý svoje výrobky zdobil škrabaním a maľoval dekorom a engobovaním. Vypaľoval ich v poľnej peci. Zachovával výrazné regionálne znaky, pracoval pre ÚĽUV, vystavoval na viacerých miestach.
Jozef Janowszky (1730 Brehy - 1791 Tekovská Breznica): Bol profesorom trnavskej univerzity, bernolákovec. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Györi a Trnave sa v roku 1754 stal farárom vo Veľkej Mani. Neskôr sa stal vicedekanom, univerzitným profesorom, či kanonikom banskobystrickej kapituly. V roku 1778 bol vymenovaný za prefekta majetkov banskobystrického biskupa. Významne podporil stavbu kostola v obci Brehy.