Kostol Povýšenia svätého Kríža v Pezinku je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Tento článok sa zameriava na jeho vývoj, architektonické zmeny a dôležité udalosti, ktoré formovali jeho identitu.
Začiatky a Vývoj Kostola
Spočiatku nový cajlanský Kostol Povýšenia sv. Kríža tvorila iba jedna malá loď so sanktuáriom. Cajlania spočiatku chodili do Kostola sv. Jozefa v zaniknutej dedine Sumberg (približne na mieste dnešnej Psychiatrickej nemocnice v Pezinku). Tento kostol postavil staviteľ Giovanni Battista Raua v roku 1659 na mieste stredovekého Kostola sv. Mikuláša. V roku 1740 si postavili vlastný kostol a to bol dôvod na neskoršie zbúranie sumbergského kostola v roku 1824. V 19. storočí pristavali vežu.
Interiér tohto sumbergského kostola bol odovzdaný do Grinavy, Slovenského Grobu a do nového kostola na Cajle. V Grinave donedávna opatrovali strieborný kalich z tohto kostola a do pútnickej kaplnky v Slovenskom Grobe bola odovzdaná za zázračných okolností socha Panny Márie. Ruiny sumbergského kostola boli viditeľné dovtedy, pokiaľ ich nezaliala nová cesta, pod ktorou sa dodnes nachádza.
Zmeny v 20. storočí
V čase politického odmäku 1968 boli snahy postaviť väčší kostol na mieste bývalého cintorína vedľa kostola, lebo kaplnka už v tom čase nestačila. Tvrdé roky normalizácie zmarili tieto plány a preto bola k sanktuáriu postavená zadná miestnosť veľmi zaujímavým spôsobom. Do stredného múra sanktuária bol totiž vybúraný priechod a sanktuárium s oltárom je vlastne v strede kostola medzi oboma loďami. Taktiež bola pristavaná malá sakristia po ľavej strane sanktuária a schody z vonkajšej strany na vežu. Pod vežou je malý chór s harmóniom.
Starý oltár bol v čase prestavby v 20. storočí odstránený. Drevená plastika Sedembolestnej z neho dnes zdobí pravú časť steny sanktuária. V kostole ostali aj dve drevené plastiky sv. Rócha a sv. Šebastiána. Oltárny obraz Korunovanie Panny Márie je umiestnený dnes v zadnej miestnosti kostola. Na boku víťazného oblúka stála socha sv. Antona Paduánskeho. Táto socha je dnes v Mariánskej kaplnke Kapucínskeho kostola v Pezinku. Nové liturgické zariadenie je dielom Petra a Gabriela Fraňovcov a reliéf Dobrý Pastier na ambóne vytvoril Štefan Bača.
Zvonica a Zvony
Dnes v nej môžeme nájsť tri zvony, dva väčšie z dielne bratov Fischerovcov z Trnavy (Panna Mária z roku 1930 a Svätý kríž z roku 1922) a jeden malý umieračik (sv. Juraj) od Jána Ernesta Christellyho z Bratislavy (1792). Na malom zvone sa nachádza tento nápis: POVÝŠENÍ SVATÉHO KRÍŽA. ULIAT MŇA DALI Z MILODARÚ VERIACICH OBCI CAJLA 1922. LIALI BRATIA FISCHER V TRNAVE. Je na ňom reliéf Kríža a Uctievanie sv. Kríža.
Na veľkom zvone sa nachádza nápis: ORODUJ ZA NÁS. LIALI BRATIA FISCHER V TRNAVE 1930. ORODUJTE ZA NÁS. Z MILODAROV OBČANOV CAJLANSKÝCH. Sem umiestnili reliéfy Panny Márie a sv. Steny umieračika obsahujú takýto nápis: FUDIT ME IOANN ERNEST CHRISTELLY POSONY CATHOLICI GEORGIUS ET ELISABETHA GERO FIERI CURA(ve)RUNT 1792. SUB A.R.D. ANDREA DOBISZ V.A.D. BASINIENSI QUA PAROCHO 1792. V preklade: Ulial ma Ján Ernest Christelly v Bratislave. Katolíci Juraj a Alžbeta Gero ma obstarali v roku 1792 za veľadôstojného pána Andreu Dobisza, pezinského dekana (vicearchidiakona), ktorý bol farárom 1792. Na tomto zvone je reliéf sv.
Okolie Kostola
Okolo kostola je bývalý cintorín. Zachovala sa aj časť pôvodného múru a dva kamenné náhrobky. Taktiež je tu kamenné pódium s krížom a korpusom, kde sa kedysi slávila hodová svätá omša. Zachoval sa aj starý kovový poľný oltár na tento účel.
Pred hlavným vchodom do kostola je drevený kríž - plastika - dielo Petra Fraňa. Každú jeho stenu tvoria tri dosky, medzi ktorými je vždy medzera. Kríž zdobí kovová tŕňová koruna. Pri bočnom vchode do areálu sú pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Pomník padlým Cajlanov v druhej svetovej vojne so sochou Panny Márie Lurdskej postavil spolok vojnových vyslúžilcov- veteránov a v roku 2004 ho dal obnoviť Ondrej Hanúsek. Sochu posvätil na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra 2004 pezinský pán farár vdp.
Matriky
Pre Cajlu viedol pezinský farár aj osobitné matriky. V Štátnom archíve v Bratislave sa nám dodnes zachovali 3 knihy cajlanských matrík z rokov 1731-1886.
Bratislavský Kraj a Kresťanstvo
Bratislavský región bol pred sto rokmi národnostne asi najpestrejšou oblasťou vtedajšej mladej Československej republiky: obývali ho Slováci, Maďari, Nemci, Česi, Chorváti i Židia. Je pravdepodobné, že to bol práve Riman slúžiaci v légiách rozmiestnených pozdĺž dunajského Limes Romanus, kto vstúpil na územie dnešného Slovenska ako prvý kresťan.
Kresťanstvo sa tu však začalo zakoreňovať až po tom, čo budúci cisár Svätej ríše rímskej Karol Veľký definitívne porazil Avarov a podrobil si územie až po stredný Dunaj. Vzápätí naň začali prúdiť franskí misionári, a keď dozrel čas, knieža Veľkej Moravy Rastislav uspel v Carihrade so žiadosťou o slovanských vierozvestov. Aj keď intrigy i hrubé násilie franského kléru ukončili po niekoľkých desaťročiach mimoriadne dielo solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda, ďalšie upevňovanie Kristovho evanjelia medzi našimi predkami našlo zásadnú oporu u panovníkov mladého uhorského štátu, počnúc horlivým Štefanom I.
Na ďalšom vývoji kresťanstva nad Dunajom je pozoruhodné, že na rozdiel od väčšiny oblastí Horného Uhorska Prešporok a jeho okolie zasiahla Lutherova reformácia až začiatkom 17. storočia. Úspešná protireformácia vedená predovšetkým jezuitmi napokon evanjelikov v oblasti Prešporka zdecimovala, k čomu prispelo aj postupné vyhnanie Osmanov z Uhorska po porážke ich vojsk pri Viedni v roku 1683, a rímskokatolíci sa stali dominujúcou konfesiou.
Róbert Remeselník → Soundcheck [LIVE @ Kostol Povýšenia Svätého kríža (Klarisky), Bratislava 2023]
Konfesionálna charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (42,63 % - 306 703), nasledujú luteráni (4,12 % - 29 615), gréckokatolíci (1,1 % - 7 933), po nich pravoslávni (0,53 % - 3 788) a kalvíni (0,35 % - 2 551). Takmer dve pätiny (286 730) obyvateľstva sú bez náboženského vyznania, čo je najviac spomedzi krajov Slovenska.
V 73 mestách a obciach BSK stojí 155 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom (hlavnom) meste je 60 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 131 (84,52 %)
- Evanjelické kostoly: 19 (12,26 %)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 2 (1,29 %)
- Pravoslávne chrámy: 2 (1,29 %)
- Gréckokatolícke chrámy: 1 (0,65 %)
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Významné Osobnosti a Kostol
Prvý košický biskup Ondrej Szabó
Po založení košickej cirkevnej provincie (rozumej biskupstvo) v roku 1804 nechal prvý košický biskup Ondrej Szabó vyhotoviť novú zápisničnú knihu o cirkevnej vizitácii. Szabó tu bol neskôr dokonca aj rektorom. Traduje sa o ňom, že podporoval slovenských seminaristov a používal (samozrejme okrem iných rečí) aj spisovnú bernolákovskú slovenčinu.
Biskup Szabó, muž vo veku, keď sú dnes iní muži dávno v dôchodku, to veru nemal ľahké. Musel v Košiciach vybudovať všetko z ničoho. Musel zriadiť biskupský palác, ubytovanie pre kanonikov, priestory pre novozriadený kňazský seminar a kapitulu, a popri tom samozrejme fungovať ako normálny biskup. Osobne vraj ponavštevoval všetky farnosti svojej novozriadenej diecézy (a verte, že bola väčšia než dnešné košické arcibiskupstvo) a aj samotné Košice mu vďačili za založenie verejnej nemocnice.
Vladimír Milko
Prelom v jeho živote znamenali ľudové misie, ktoré sa v Lazoch konali v roku 1936. V. Milko pracoval ako mlynár v prenajatom mlyne Štefana Králika na Rázusovej ulici. V 40.tych rokoch sa zapojil do laického apoštolátu v Pezinku a spolupracoval s Ústrednou katolíckou kanceláriou. Keď vážne ochorel, V. Milko ho na vlastnom aute previezol ležiačky do Charitného domova v Pezinku, kde čoskoro zomrel.