Ján Pisarčík sa narodil 30. mája 1906 v Spišskej Starej Vsi. Zomrel 9. júna 1982.
Kostol v Spišskej Starej Vsi, rodisku Jána Pisarčíka
Štúdiá a vysvätenie
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Nitre. Teológiu študoval v Nitre a v Ríme v Collegio Nepomuceno. V r. 1930 dosiahol doktorát z filozofie. Kňazské svätenie mu udelili v Ríme 23. decembra 1933.
Pôsobenie
Po skončení štúdií sa od 1. augusta 1934 stal druhým kaplánom v Považskej Bystrici, 1. apríla 1935 kaplánom vo Veľkej Bytči (dnes Bytča) a 1. októbra 1935 kaplánom v Dolnej Súči, pričom zároveň pôsobil ako suplujúci profesor v trenčianskom gymnáziu a ako kurát trenčianskej nemocnice. Od marca 1936 bol kaplánom v Uhrovci a súčasne vypomáhal v Bánovciach nad Bebravou. Od 1. októbra 1936 sa stal kaplánom v Žiline. Dňa 17. októbra 1936 zložil skúšky, čím sa aproboval na stredoškolského profesora náboženstva.
Od 1. októbra 1937 prešiel spravovať farnosť Cabaj-Čápor a od 1. apríla 1938 sa stal gymnaziálnym profesorom náboženstva v Bratislave, kde potom žil aj na odpočinku, v r. 1982. Zostavil niekoľko zborových omší.
Dôležité dátumy a funkcie
- Dátum a miesto narodenia: 30. máj 1906; Spišská Stará Ves
- Dátum a miesto vysvätenia: 23. december 1933, Rím
- Dátum a miesto úmrtia: 9. jún 1982
- 1. august 1934: Druhý kaplán v Považskej Bystrici
- 1. apríl 1935: Kaplán vo Veľkej Bytči
- 1. október 1935: Kaplán v Dolnej Súči, suplujúci profesor v Trenčíne
- Marec 1936: Kaplán v Uhrovci
- 1. október 1936: Kaplán v Žiline
- 17. október 1936: Aprobácia na stredoškolského profesora náboženstva
- 1. október 1937: Správa farnosti Cabaj-Čápor
- 1. apríl 1938: Gymnaziálny profesor náboženstva v Bratislave
Ján Pisarčík bol významnou osobnosťou slovenskej cirkvi, ktorá sa venovala duchovnej službe a vzdelávaniu mladej generácie. Jeho prínos bol ocenený aj po jeho smrti.
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, v ktorom Pisarčík pôsobil, bol postavený v 14. storočí ako dvojloďový gotický kostol, zaklenutý na stredné stĺpy. Pri úprave v druhej polovici 17. storočia sa klenba lode zrútila a bola nahradená troma barokovými poľami krížovej klenby s medziklenbovými pásmi. Ďalšia barokizácia kostola bola v r.1772. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovalo presbytérium s dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby, obvodové murivo lode, sakristia s ranogotickým oknom, dva gotické portály a gotické okná s pôvodnými kružbami.
Veľmi charakteristická je veža, na strane podopretá zo strany vchodu rovnobežnými podperami opierajúcimi sa o múr cintorína. Strop v presbytériu má klinové vyžľabené rebrá, ktoré zakončujú konzoly. Hlavný, neskorobarokový oltár z roku 1765 je zdobený v prostriedku obrazom Nanebovzatia Panny Márie, po bokoch sú rezby sv. Štefana a sv. Ladislava. Dva bočné oltáre s rezbami z konca 19. storočia sú zasvätené Božej Matke. Baroková kamenná krstiteľnica je z druhej polovice 17. storočia.
| Kaplnky | Rok postavenia |
|---|---|
| Kaplnka Premenenia Pána | 18. storočie |
| Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána | 18. storočie |
| Kaplnka Najsvätejšej Trojice | 18. storočie |
Pramene
- Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII, Nitra 1942, s. 150
- Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII, Nitra 1947, s. 166-167
- Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 350
- Žilinskí kňazi a rehoľníci, Žilina 2007, s. 47-48
- Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny.