Pred jedenástimi rokmi sa trnavský arcibiskup Róbert Bezák prihovoril veriacim s nečakanou správou, že ho odvolali. Rozhodnutie prijala časť verejnosti s nevôľou a nespokojní veriaci sa schádzali na protestoch, aby mu vyjadrili podporu. Denník N zistil nové skutočnosti o tom, čo sa dialo v Trnavskej arcidiecéze pred jeho odvolaním a s čím Bezák narazil na odpor.
Napätú atmosféru v slovenskej katolíckej cirkvi vyvolalo aj odhodlanie arcibiskupa Bezáka odkryť kňazov, ktorí kolaborovali s bývalým režimom a stali sa z nich udavači. Išlo o mimoriadne háklivú vec. Nik z cirkevných hodnostárov dovtedy nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi, a to už v tom čase uplynulo 22 rokov od Nežnej revolúcie.
Bezák si myslí, že aj preto skončil. Jeho nástupca Ján Orosch mlčí, prečo v projekte nepokračoval. Vatikán jeho prípad odložil na 50 rokov do trezora pod zámok.
Pred jedenástimi rokmi sa najčastejšie spomínalo, že sa stal nepohodlným, lebo dal v arcidiecéze spraviť finančný audit pre podozrenia z machinácií v hodnote miliónov slovenských korún. Jeho predchodca Sokol okrem iného čelil kritike pre prevod cirkevných pozemkov za štyri milióny eur.
Kým široká verejnosť o projekte týkajúcom sa spolupracovníkov komunistickej tajnej služby medzi duchovnými nič netušila, v Trnavskej arcidiecéze sa vedelo, čo Bezák rozbehol. Krátko po vysvätení za trnavského arcibiskupa v júni 2009, Róberta Bezáka z úradu odvolali po troch rokoch.
„Prišli za mnou niektorí kňazi, ktorí mi chceli vysvetľovať, prečo sú medzi spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Mali snahu to zľahčovať,“ spomína Bezák.
Sám zažil, aké to bolo, keď eštebáci niekoho lámali na spoluprácu. Tlačili naňho počas vianočných prázdnin v roku 1980, keď mal 20 rokov a študoval teológiu. Spoluprácu odmietol. Neskôr počas vojenčiny v rokoch 1986 až 1987 naňho nasadili vojenskú kontrarozviedku, aby mali pod kontrolou, ak by sa snažil vplývať na vojakov.
„Každý sa môže dopustiť chyby, ale ide o to, ako sa k nej postavíme. Nevnímal som to ako poníženie kňazov, ale ako také očistenie a oslobodenie,“ objasňuje Bezák, aký mal zámer so svojím projektom.
„Nedá sa stále žiť so svojou zbabelosťou, zatĺkať a vravieť, však som nič neurobil. Pristupovať k tomu, že to akosi vyhnije, čas beží.
V Centrálnom registri zmlúv je zmluva, ktorú v októbri 2011 podpísal Bezák s vtedajším šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Len čo ju uzavreli, rozbehli sa práce na projekte. ÚPN v archíve po ŠtB lustrovala 2 006 mien, ktoré poskytla arcidiecéza.
Vedúcim pracovného tímu, ktorý mal na starosti spomínaný projekt o minulosti kňazov, bol historik Róbert Letz, ktorý je na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského zástupcom vedúceho Katedry histórie.
Samotný Bezák upozorňuje, že osudy kňazov, ktorí ŠtB podpísali spoluprácu, boli rôzne. Nemuseli donášať len dobrovoľne alebo za poskytnutie výhod. Sám pozná príbeh kňaza, ktorého prinútila tajná polícia k podpisu tak, že len jeho súhlasom podmienili, že sa dostane k liekom pre ťažko chorú matku.
„Trápilo ho to vo svedomí, neskôr sám povedal svojim veriacim, prečo ho môžu nájsť zapísaného ako spolupracovníka ŠtB. Málokto mal takýto prístup. Mala rôzne postupy: buď ich lákala na to, že získajú výhody, alebo ich na spoluprácu presvedčila využitím kompromitujúcich materiálov a vydieraním.
Za ÚPN na projekte pracoval aj historik Pavol Jakubčin. „Vtedajší pán arcibiskup Bezák prišiel s myšlienkou, že sa to spraví. „Najlepšie je, keď má projekt podporu všetkých strán. Tu malo ísť o osvetlenie získavania kňazov pre spoluprácu s ŠtB a ich využívania zo strany ŠtB. Vzhľadom na charakter zachovaných dokumentov - zväzkov Štátnej bezpečnosti - je dôležité, aby sa k nim mohli vyjadriť aj dotknuté osoby, pokiaľ sú ešte nažive.
Čo sa týka Oroscha, ŠtB zistila, že v júni 1979 bol v Poľsku a vďaka svojim priateľom sa tam stretol s pápežom Jánom Pavlom II. ŠtB sa rozhodla odobrať mu cestovný pas po návšteve Poľska a dala si za úlohu zistiť, či nie je súčasťou tzv. nelegálnej cirkvi, keď sa mu podarilo zísť s pápežom. Zvažovali aj odňatie štátneho súhlasu na výkon duchovného.
Pápež Benedikt XVI. pred jedenástimi rokmi odvolal Bezáka bez toho, že by rozhodnutie vysvetlil. Táto šokujúca správa sklamala časť verejnosti. Keď bol pápež František v septembri 2021 na Slovensku, stretol sa aj s emeritným biskupom Bezákom a jeho rodinou. Krátko predtým dostal od Svätého otca naspäť dar - svoj biskupský prsteň.
Bezákovho predchodcu Sokola evidovala ŠtB ako kandidáta tajnej spolupráce od roku 1972. Správy od neho hodnotili eštebáci ako „prospešné“. Spoluprácu im podpísal v roku 1989. Ešte predtým vystúpil proti Sviečkovej manifestácii, čo je jedna z kľúčových udalostí v dejinách odporu proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu.
Za arcibiskupa Trnavskej diecézy vymenovali a vysvätili Sokola ešte pred prevratom v júli 1989. O dvadsať rokov neskôr sa stolice vzdal a v roku 2009 ho vystriedal práve 49-ročný Bezák, ktorý sa stal najmladším arcibiskupom Slovenska.
Štátna bezpečnosť bola komunistická tajná služba, ktorá považovala katolícku cirkev za vnútorného nepriateľa. Komunistická moc sa snažila mať kňazov pod dohľadom, aby zabránila tomu, že ohrozia jej vedúce postavenie v spoločnosti.
Prekvapivé boli už prvotné zistenia z archívov ÚPN. Po získaní týchto informácií mal pracovný tím ÚPN a Trnavskej arcidiecézy podrobne preskúmať ich osobné spisy, pokiaľ neboli zničené a skartované.
Po odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka v júli 2012 sa ľudia schádzali, aby mu vyjadrili podporu. Bezák odvolanie pred 11 rokmi niesol veľmi ťažko, očividne sklamaný o ňom prehovoril pred veriacimi.
„Pohár vody poprosím,“ požiadal v kostole plnom ľudí, kým začal vysvetľovať, že neodstúpi, ako ho k tomu Vatikán vyzýva, lebo netuší, čo také hrozné spravil. „Demisiu som podať nemohol, nevedel som, o čo ju mám oprieť. Ak by bolo povedané, tu sú tvoje chyby, tu sa zle správaš, uznávam, nezvládol som to,“ vravel Bezák v trnavskej Katedrále Jána Krstiteľa, keď oznámil, že jeho odvolanie začne platiť na druhý deň - 2.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch nastúpil po odvolaní Róberta Bezáka. Oroschovo meno vlani rezonovalo, keď v internom liste pre kňazov pochyboval, či obete útoku na Zámockej pred Teplárňou Matúš Horváth a Juraj Vankulič boli nevinní a či nebrali drogy. Pred prezidentskými voľbami v roku 2019 varoval v kázni pred hlasovaním za Zuzanu Čaputovú, ktorá bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Za bývalého režimu sa o Oroscha zaujímala ŠtB, s eštebákmi nespolupracoval, viedli ho ako preverovanú osobu.
Sokola po Nežnej revolúcii tiež dobiehala minulosť. Vo zväzkoch ŠtB je zaprotokolovaný ako spolupracovník pod krycími menami Spirituál a Svätopluk. Sokol sa súdil s časopisom .týždeň, ktorý v roku 2009 zverejnil, že v roku 1998 previedol pol miliardy korún z predaja cirkevných pozemkov na účet bývalého agenta ŠtB Štefana Náhlika. Týždenník na súdoch najprv vyhrával, zvrat nastal na Ústavnom súde a v roku 2020 sa dohodol so Sokolom na zmieri. na zázname z roku 1977 sa spomína jeho názor na prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. Počas rozhovoru na tému ateizmu Orosch povedal, že „i napriek tomu, že Tiso dal povraždiť veľa nevinných ľudí, nespáchal tak veľký zločin ako bývalý minister zdravotníctva Plojhar, ktorý ako duchovný z popudu štátu schválil zákon o interrupcii, čo je zásadne v rozpore so sv.
Kde skončil materiál, ktorý v rámci projektu spracovali, nevedno. Jeden z kňazov, Marcel Kubinec, ktorý bol v pracovnom tíme, povedal, že texty z počítača vymazal. Dopodrobna mal podľa svojich slov rozpísaných 30 až 40 kňazov.
„Je to škoda, lebo to boli hodiny sedenia, čítania, písania. Mrzí ma, že odvolali Róberta Bezáka. Veľa vecí sme nedokončili,“ hovorí dnes Kubinec, ktorý už nepôsobí v Trnavskej diecéze, ale v Banskobystrickej. Je farárom v obci Krškany v okrese Levice. Kedysi bol dekanom Trnavskej arcidiecézy. Keď sa po odvolaní Bezáka zúčastnil spomienky na jeho vysviacku, tak ho v roku 2013 preložili na dedinskú faru.
Niekdajší riaditeľ ÚPN Petranský, ktorý dohodol projekt s Bezákom, odpísal, že si už vzhľadom na dlhý časový odstup pamätá len základné informácie.
„Neviem povedať, prečo sa projekt nedokončil, keďže zmluva, pokiaľ viem, nebola ani jednou stranou vypovedaná. Po odvolaní arcibiskupa Bezáka neprišlo k stretnutiu s jeho nástupcom arcibiskupom Oroschom, aspoň si na žiadne takéto stretnutie nespomínam,“ podotkol Petranský.
Koľkí kňazi boli evidovaní ako spolupracovníci ŠtB, si už Letz nepamätá. Prečo verejne nehovoril, že sa v projekte nepokračuje? „Vždy som dúfal, že sa projekt oživí. V zmluve, ktorú uzavreli Trnavská arcidiecéza a ÚPN, sa spomínalo, že výsledkom projektu bude publikácia o kňazoch.
Ďalší člen tímu Martin Ferenc nechcel záležitosť verejne komentovať a hovoril, že si na to už ani detailne nespomína.
Tabuľka: Dôležité osoby a ich rola v udalostiach
| Osoba | Rola |
|---|---|
| Róbert Bezák | Bývalý trnavský arcibiskup, iniciátor projektu odhalenia kňazov spolupracujúcich s ŠtB |
| Ján Orosch | Súčasný trnavský arcibiskup, nepokračoval v projekte odhalenia |
| Ivan Petranský | Bývalý riaditeľ ÚPN, podpísal zmluvu s Bezákom o spolupráci |
| Róbert Letz | Historik, vedúci pracovného tímu projektu |
| Pavol Jakubčin | Historik, pracoval na projekte za ÚPN |
| Ján Sokol | Predchodca Bezáka, evidovaný ako spolupracovník ŠtB |
Arcibiskup Orosch dal novinárke krížik na čelo po otázkach o Bezákovi a eštebáckej minulosti kňazov
