Kláštor svätej Kataríny, nachádzajúci sa na Sinajskom polostrove v Egypte, je jedným z najvýznamnejších a najstarších kresťanských kláštorov na svete. Jeho história siaha až do 6. storočia a dodnes je aktívnym náboženským centrom, ktoré priťahuje pútnikov a turistov z celého sveta.
Kláštor svätej Kataríny na Sinaji
Toto miesto je opradené posvätnosťou ešte pred vznikom kláštora. Prví pravoslávni mnísi sa tu objavujú na prelome 3. a 4. storočia. Údajne ich sem priláka biblický horiaci ker, z ktorého sa Boh prihováral Mojžišovi. O niečo neskôr na tomto mieste vyrastie kaplnka sv.
Svätá zem - Kláštor sv. Kataríny na vrchu Sinaj s otcom Justínom Sinaitom
História a založenie
Kláštor svätej Kataríny, ktorý sa nachádza pod horou Sinaj, pôvodne postavil byzantský cisár Justinián na začiatku 6. storočia. Keď Justinián vyhlásil, že na pozemku má byť postavený kláštor, na mieste už stála kaplnka zasvätená horiacemu kríku. Sporné tvrdenia opäť umiestnili horiaci ker, ktorý sa zjavil Mojžišovi, do blízkosti dnešného kláštora.
V 6. storočí bol na príkaz byzantského cisára Justiniána I. vybudovaný kláštor s trojloďovou bazilikou pod Mojžišovou horou (vrcholom Sinaj) na Sinajskom polostrove. Byzantský cisár ho prikáže kvalitne opevniť, a tak areál s „horiacim kríkom“ chránia pred nezvanými návštevníkmi až 15 metrov vysoké hradby! Časom získava meno kláštor sv.
Kláštor pôvodne postavil byzantský cisár Justinián I. koncom 6. storočia a nachádza sa v ňom najstaršia nepretržite fungujúca knižnica na svete, ktorá obsahuje jednu z najväčších unikátnych zbierok náboženských a svetských rukopisov a ikon. Hovorí sa, že je druhá najväčšia hneď po vatikánskej zbierke.
Významné objavy a artefakty
Kláštor svätej Kataríny pod rovnomennou horou, ktorá je totožná s vrchom Horeb, na ktorej podľa Biblie Mojžiš 40 dní hovoril s Bohom a dostal od neho Desať prikázaní, je miestom senzačných archeologických objavov. Nemecký archeológ Tischendorf tu v rokoch 1844 až 1859 objavil jeden z najstarších kompletných rukopisov Biblie zo 4. storočia a v roku 1892 tu A. S. Lewisová objavila text starosýrskeho prekladu biblických Evanjelií z konca 2. storočia. Aj v 20. storočí tu archeológovia našli desiatky biblických rukopisov, ktoré boli tisíc a viac rokov staré.
Jednými z unikátnych staroslovienskych cirkevných spisov, ktoré sa zachovali do súčasnosti, patria spisy z kláštora svätej Kataríny na Sinajskom polostrove. Ich faksimile môžu vidieť aj návštevníci Slovenského národného literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine.
K spisom, ktoré sa zachovali v Kláštore sv. Kataríny patria aj Príkazy svätých otcov. Ide o starosloviensky spovedný poriadok preložený z latinskej predlohy, ktorý je súčasťou euchológia a obsahuje zoznam základných previnení proti kresťanskej vierouke a tresty za ne. Tento spis má neoceniteľný význam pre spoznávanie spoločenských a právnych pomerov našich predkov v čase Veľkomoravskej ríše.
Súčasnosť kláštora
Kláštor sv. Kataríny je od roku 2002 pod ochranou organizácie UNESCO. Stále sem ročne mieria davy pútnikov. V areáli žije niekoľko desiatok mníchov, ktorí majú s miestnymi moslimami dobré vzťahy. Napriek tomu výnimočne čelia aj prejavom nenávisti.
V súčasnosti je v kláštore približne 20 mníchov a čelia právnemu tlaku zo strany egyptského štátu už viac ako desať rokov. Štát postupoval osvedčenou salámovou metódou, ktorá bola asi odovzdaná egyptským úradom spolu s európskou dotáciou ako bonus. Najprv úrady tvrdili, že mnísi budú môcť kláštor používať a spravovať aj vtedy, ak by súd určil ako majiteľa štát. Teraz, po vynesení rozsudku však prišla inovácia a mnísi sa budú musieť vysťahovať.
Vstup do kláštora podlieha prísnym pravidlám. Nemôžete ho navštíviť v krátkych nohaviciach či minisukni. Je zakázané mať aj odhalené plecia. Ak nemáte vhodné oblečenie hliadky pri vchode vás nekompromisne pošlú preč. Okrem Mojžišovho kríku a studne turisti navštevujú kostol sv. Kataríny. Dal ho postaviť cisár Justinián. Sú v ňom nádherné mozaiky zo šiesteho storočia, ktoré jedinečne zostrojili byzantskí umelci. V kostole platí ďalší zákaz - nemôžete fotografovať. Nachádzajú sa tam i pozostatky sv. Kataríny, ktoré sú uložené v mramorovej skrinke s baldachýnom. V celom kláštore je údajne až 2000 ikon.
Ikony v Kláštore svätej Kataríny
Medzi najzaujímavejšie miesta kláštora patrí časť s ich hromadnými pozostatkami. V jednej z miestnosti si preto môžete pozrieť hromadu lebiek. Ak totiž v kláštore mních zomrie, najprv ho síce pochovajú, no po niekoľkých rokov jeho pozostatky vykopú a uložia do tejto miestnosti.
K unikátom kláštora patrí vzácna, historická knižnica. Sú v nej uložené hodnotné náboženské rukopisy, ktoré prepisujú a študujú mnísi. Rozsahom ju predčí iba knižnica vo Vatikáne. Vek niektorých rukopisov siaha až do 4. Už sme spomenuli, že ide o pravoslávnych mníchov. V kláštore majú prísny režim. Vstávajú už o tretej ráno. Nasleduje niekoľkohodinová modlitba, potom práca. Popoludní opäť modlitba, práca alebo štúdium. Spávať chodia podvečer. Dosýta jedia údajne iba raz za deň. Okrem duchovného života sa venujú pestovaniu plodín. Nečudo, že vo vyprahnutom okolí kláštora uvidíte záhradky, v ktorých obrábajú a polievajú plodiny. So stavebnými prácami im pomáhajú miestni beduíni. Tí sa živia aj predajom suvenírov alebo sa ponúkajú ako sprievodcovia turistom, ktorí putujú na Mojžišovu horu.
Ako navštíviť Kláštor svätej Kataríny
Kláštor svätej Kataríny môžete navštíviť v rámci fakultatívnych ponúk cestovných kancelárii počas pobytu pri Červenom mori. Pohodlne Vás k nemu zavezú klimatizované autobusy. Výlet „na Katarínu “ môžete absolvovať buď súčasne s výstupom na Mojžišovu horu alebo samostatne.
Prevádzkujú ho mnísi. Prenocovať a dobre sa najesť sa dá aj v stredisku vzdialenom od kláštora asi dva kilometre. Ide o bývalý hlavný vojenský stan egyptskej armády.
Po návšteve kláštora môžete pokojne pozorovať do červena rozpálené kopce Sinajského polostrova, na ktorom sa kedysi písali biblické dejiny.
Zaujímavosti v okolí
Keď sa objavia večerné hviezdy nad Sharm el Sheikom, ešte viac podčiarknu krásu moderného mesta, ktoré leží na juhu Sinajského polostrova a Aqabského zálivu. Dávnoveká história tohto jediného egyptského polostrova patriaceho do Ázie sa začala písať už pred 8000 rokmi. Sinaj zohral veľmi dôležitú úlohu aj počas 40 ročnej Mojžišovej cesty z Egypta do zasľúbenej zeme. Mojžišova hora neďaleko od kláštora sv. Kataríny je miestom, kde Boh ku Mojžišovi prehovoril.
Dramatická krása ťahajúca sa od mora až ku kamennej kráse hory Sinaj vás celkom zvedie. A ak sa na cestu vydáte počas noci, ráno vás čaká zaslúžená odmena v podobe oranžovej záplavy na nebi pri východe slnka. Na horu vedú dva chodníky. Hora Sinaj.
Keďže celý Sinajský polostrov je suchý, počasie v Sharm El Sheikhu je celoročne teplé. V zimných mesiacoch sú tu tiež príjemné teploty, kedy sa dá aj kúpať v mori, len dni sú o čosi kratšie. Je to ale ideálny čas na spoznávanie Sinaja, ktorý sa rozprestiera na ploche 60 000 km².
Taba je najsevernejšie položeným egyptským letoviskom. Územie Taby bolo k Egyptu pripojené až v r. 1982, do tej doby bola Taba súčasťou Izraelu. Taba je kľudné a luxusné letovisko, ktoré je vhodné pre relax, potápanie a vodné športy. Najviac je poloha tohto centra výhodná pre rôzne výlety, najmä na návštevu Petry, slávneho skalnatého mesta v Jordánsku.
Dahab je veľmi obľúbeným letoviskom na Sinajskom poloostrove. Oproti Sharm el Sheiku, od ktorého je vzdialený asi 80 km, je však atmosféra Dahabu oveľa kľudnejšia a komornejšia. Slovo „dahab“ sa z arabčiny prekladá ako „zlato“.
Ak plánujete svoju dovolenku v lokalite Sinajský polostrov, toto fascinujúce miesto môžete navštíviť v rámci fakultatívnych výletov, ktoré sú často organizované z hotelov.