V článku sa pozrieme na to, ako katolícka cirkev historicky pristupovala k pomoci chudobným, aké boli jej aktivity v minulosti a ako sa táto podpora prejavuje v súčasnosti.
História podpory cirkvi a chudobných
Katolícka cirkev si už od prvopočiatkov svojej existencie všímala sociálne položenie človeka a slúžila ľudskej spoločnosti i na sociálnom poli. Pravda, hlavným poslaním Cirkvi bolo a je sprostredkovať ľuďom nadprirodzený život, večnú spásu. Boh chce spásu všetkých ľudí (1.Tim. 2,4), a preto poslal na svet svojho syna Ježiša Krista, aby svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním zaistil všetkým nadprirodzený život, večnú spásu. Cirkev ako nástroj a všeobecná svätosť spásy pokračuje v Kristovom diele vykúpenia.No nadprirodzená spása ľudí ako primárne poslanie Cirkvi zasahuje aj do pozemského života človeka a spoločnosti. Sám Kristus hlásajúc evanjelium o Božom kráľovstve a Božej láske k ľuďom, na každom kroku prejavoval sociálne cítenie a starosť o sociálne položenie človeka.Už v prvých storočiach kresťanstva Cirkev v sociálnej oblasti kráčala v šľapajach Kristovho príkladu; v Kristovi nachádzala motiváciu k činnosti. Apoštoli popri evanjelizácii nestrácali zo zreteľa ani chudobných, ale im venovali potrebnú starostlivosť, a preto si pribrali na pomoc sedem diakonov, určiac im, aby sa starali o grécke vdovy (Skutky apoštolov 6,2-6).
Vplyvom Kristovho evanjeliovho posolstva prví kresťania i napriek rozdielnemu sociálnemu pôvodu všetko mali spoločné, predávali majetok, rozdávali ho chudobným podľa potreby jednotlivcov (Sollicitudo rei socialis, č. Tak v prvých storočiach kresťanstva, ako aj v stredoveku Cirkev spájala svoju evanjelizáciu s charitatívnou činnosťou.
Sedem skutkov milosrdenstva.
Počínajúc štvrtým storočím sa stavali chudobince, sirotince a útulne pre pocestných kresťanov, postupne aj nemocnice, kláštory, školy a univerzity. Všetko to slúžilo po celý stredovek sociálnej starostlivosti a potrebám ľudí.
V čase vojny a bezprostredne po nej charita pomáhala utečencom a deťom, ktorí prišli o rodičov, hladujúcim, pátrala po nezvestných z vojny, starala sa o hendikepovaných a umiestňovala ich do odborných ústavov. Zdravotné poradne, zubné ambulancie pre deti, materské školy, domy pre opustené deti či útulky pre chudobných a nezamestnaných, ktoré charita vtedy založila, boli však po februárovom prevrate v roku 1948 poštátnené a vyvlastnené z rúk cirkvi, ktorú komunistický režim považoval za ideologického nepriateľa.
Charita mohla spravovať len domovy, v ktorých boli internovaní rehoľníci, rehoľníčky a kňazi vyššieho veku zo zrušených kláštorov, čo bolo v súlade so snahou štátnej propagandy popierať akúkoľvek existenciu chudobných, nezamestnaných či hendikepovaných v novozriadenom režime.
Až nežná revolúcia a pád totalitného režimu v roku 1989 umožnili opätovný rozvoj charitného diela. V roku 1991 rozhodla Konferencia biskupov Slovenska o obnovení činností charity v jednotlivých diecézach a postupne tak vznikali diecézne charity so sídlom v Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Prešove a Košiciach.
V roku 1995 sa (arci)diecézne charity právne osamostatnili a v súčasnosti tak tvoria konfederáciu 10 rovnoprávnych členov združených v Slovenskej katolíckej charite.
Za dobu svojej existencie prispela charita výraznou mierou do rozvoja sociálnej a zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Založila 1. hospic a doteraz zastáva nezastupiteľnú úlohu v hospicovej starostlivosti, vedie detský domov pre nevyliečiteľne choré deti, jediný svojho druhu v neštátnom sektore, pomáha pri prírodných katastrofách, ako bolo tornádo na Morave, ale aj vo vojnou zmietanej Ukrajine a prenasledovaným kresťanom na Blízko východe. Už dlhé roky vnáša citlivosť do sŕdc ľudí voči útrapám blížnych, zmierňuje dopady chudoby vo väčších i menších mestách a resocializuje ľudí mimo spoločnosti.
„Minulosť dokazuje, že práve kresťanstvo má silu vnášať do spoločnosti zmierenie a nádej v akejkoľvek situácii. Úlohou charity je pomáhať tomuto hlasu a prinášať živú podobu evanjelia lásky v konkrétnych skutkoch pomoci,“ hovorí generálny sekretár Erich Hulman.
Pripomienka 95. výročia bude sprevádzať aktivity a kampane Slovenskej katolíckej charity počas celého roka. Pri tejto príležitosti charita spúšťa nový e-shop s ponukou výrobkov z krajín, v ktorých prebiehajú jej humanitárne a rozvojové projekty, a ponukou výrobkov tvorených v charitných zariadeniach na Slovensku. E-shop bude k dispozícii od konca januára.
Sociálne učenie cirkvi
Sociálne učenie Cirkvi - je samostatná teologická disciplína. Svoje korene má v 19. storočí. Zbedačovanie robotníkov, ktoré nastalo s prudkým rozmachom industrializácie bolo pre Cirkev výzvou, aby odpovedala na takzvané sociálne otázky.
Pápež Lev XIII. vytvoril svojou encyklikou „Rerum novarum“ 1891 základ pre samotné sociálne učenie Cirkvi, ktoré je dnes označované aj ako kresťanská spoločenská náuka. Nasledujúce encykliky ďalej rozvíjali princípy formulované v tejto encyklike.
Základom sú tri princípy: podľa zásady osobnostného princípu sú ľudia na rozdiel od jednostranne individualistických alebo kolektívnych náuk samostatné osobnosti, ktoré sú ale spojené do spoločenstva. Podľa zásady solidarity nesú všetci zodpovednosť jeden za druhého navzájom. Podľa zásady subsidiarity majú jednotlivci alebo malé skupiny na rozdiel od nadradených organizačných jednotiek prednostne právo a povinnosť organizovať si svoje záležitosti samostatne.
Katolícke sociálne učenie usiluje o sociálne dobro človeka, stvoreného na Boží obraz a vykúpeného Kristom. Prameňom sociálnej náuky sú prirodzený rozum a nadprirodzené zjavenie. Toto učenie sa teda opiera o prirodzený mravný zákon a o Kristovo evanjelium. V duchu Kristovho evanjelia a prostredníctvom rozumovej analýzy sa formulujú základné etické princípy, ktoré majú usmerňovať ľudské konanie v sociálnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti života.
Ústredným princípom katolíckeho sociálneho učenia je ľudská osoba, jej dôstojnosť a práva. Dôstojnosť človeka má svoj pôvod v Bohu, ktorý ho stvoril na svoj obraz a povolal ho k nadprirodzenému životu.
Pokiaľ ide o princíp spoločného dobra možno ho jednoducho opísať takto: Spoločné dobro je súhrn spoločenských podmienok, umožňujúcich a napomáhajúcich plný rozvoj ľudskej osobnosti všetkých členov spoločenstva. Do spoločného dobra patria tak hmotné, ako aj duchovné dobrá. (Porov. Gaudium et spes, č. 26)
Princíp solidarity sa výstižne odzrkadľuje v zlatom pravidle u evanjelistu Matúša: „Všetko, čo chcete aby ľudia robili vám, robte aj vy im!“ (Mt. 7,12). Príklad stelesnenej solidarity a lásky voči ľuďom ukázal Ježiš Kristus. On sa solidarizoval s nami; ako Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť; stal sa človekom, trpel a zomrel za nás. Podľa jeho príkladu sa majú jedni ujímať druhých a pomáhať jeden druhému. Takto solidarita pramení v láske k Bohu a blížnym.
Princíp subsidiarity označuje pomocný zákrok väčších sociálnych organizmov na prospech menších sociálnych skupín alebo jednotlivcov. Ide tu o všeobecné pravidlo, pri ktorom pomoc, podpora vychádza od vyššieho smerom k nižšiemu, napr. od štátu k rodine, pričom nadriadená autorita alebo vyššie spoločenstvo rešpektuje iniciatívu podriadených skupín a jednotlivcov.Katolícke sociálne učenie od pápeža Leva XIII. až po súčasného pápeža Jána Pavla II. zaznamenalo značný teologický pokrok a rozkvet. Zaslúžilo sa o to jedno celé storočie početných cirkevných dokumentov so sociálnou tematikou, ktoré publikovali pápeži a ku ktorým sa pridružuje i Druhý vatikánsky koncil.
Prednáška p. riaditeľa OLÚP Vladimíra Stanislava o spoluzávislosti
Súčasné aktivity katolíckej cirkvi na Slovensku
V súčasnosti rímskokatolícka farnosť Čaj pokračuje vo svojej činnosti ako súčasť Rožňavskej diecézy.Základnou činnosťou farnosti je slávenie bohoslužieb, najmä svätých omší. Sväté omše sú centrom duchovného života veriacich a príležitosťou na stretnutie sa s Bohom a s ostatnými členmi komunity.
Farnosť sa venuje aj katechéze, teda náboženskej výchove detí, mládeže a dospelých.
Aktivity farnosti:
- Sväté omše
- Katechéza
- Odpustové slávnosti
- Prvé sväté prijímanie
- Birmovanie
- Farské misie
- Modlitbové stretnutia mužov
- Ďakovanie za úrodu
- Evanjelizačné semináre
- Rožňavská Novéna
Farnosť sa aktívne zapája do charitatívnych aktivít a pomáha ľuďom v núdzi. Dôkazom toho je aj zbierka pre vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorú organizuje Diecézna charita v Rožňave.
Rímskokatolícka farnosť Čaj je súčasťou Rožňavskej diecézy, ktorá združuje farnosti v regióne. Diecéza zabezpečuje koordináciu činnosti farností, poskytuje im podporu a usmernenie.
Biskupi Slovenska pozývajú všetkých k spojeniu sa v modlitbách a k vyjadreniu solidarity s trpiacimi následkom zemetrasenia v Turecku a Sýrii. Aj my sa so Svätým Otcom bez prestania modlíme - je názov najnovšieho slova pastiera, ktoré napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.
Príklady aktivít Rožňavskej diecézy
- Zbierka pre vojnových utečencov z Ukrajiny
- Evanjelizačný seminár s katolíckym misionárom Josephom Sunnym
- Rožňavská Novéna
Tabuľka: Vývoj názorov katolíckej sociálnej náuky
| Etapa | Obdobie | Pápež | Encyklika | Obsah |
|---|---|---|---|---|
| I. | 1981 - 1987 | Ján Pavol II. | Laborem exercens | Charakter živej ľudskej práce, vzťah práce a techniky |
| II. | 1987 - 1991 | Ján Pavol II. | Sollicitudo rei socialis | Hospodárska a sociálna zaostalosť krajín tretieho sveta |
| III. | 1991 - súčasnosť | Ján Pavol II. | Centesimus annus | Hodnotenie udalostí svetových dejín, transformácia ekonomiky |