Vďaka pôsobeniu tých, ktorí dlho a na veľkom území evanjelizovali tento svetadiel, sa z Cirkvi a Ducha zrodili nespočetní synovia. V ich srdciach tak v minulosti, ako aj v prítomnosti neprestajne znejú slová apoštola: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16). Toto poslanie sa týka celej Cirkvi a Cirkev v Amerike je v tejto mimoriadnej chvíli pozvaná, aby ho prijala a s láskyplnou veľkodušnosťou odpovedala na túto základnú úlohu evanjelizovať.
Povinnosť evanjelizovať znamená pre Kristovho učeníka naliehavú potrebu lásky k blížnemu. Opakované slávenie výročí zvlášť pripomínajúcich Kristovu lásku k nám vyvoláva v mysli zároveň s vďačnosťou potrebu „hlásať Božie obdivuhodné skutky“, čiže evanjelizovať. Preto sa spomienka na nedávne slávenie päťstého výročia príchodu evan jeliového posolstva do Ameriky, teda okamihu, keď Kristus pozval Ameriku k viere, a nastávajúce Jubileum, v ktorom Cirkev oslávi 2 000 rokov od vtelenia Božieho Syna, stávajú mimoriadnymi prí ležitosťami, pri ktorých spontánne stúpajú zo srdca prejavy našej vďačnosti Pánovi.
V súlade s počiatočnou myšlienkou a povypočutí podnetov Rady pre prípravu synody, ako aj po živom súhlase mnohých pastierov Božieho ľudu na americkom kontinente som vyhlásil tému Mimoriadneho zhromaždenia Biskupskej synody pre Ameriku: Stretnutie so živým Ježišom, cesta k obráteniu, spoločenstvu a solidarite v Amerike. Takto formulovaná téma jasne poukazuje na centrálne postavenie zmŕtvychvstalého Krista, prítomného v živote Cirkvi, ktorý vyzýva na obrátenie, spoločenstvo a solidaritu. Východiskovým bodom takého programu evanjelizácie je zaiste stretnutie s Pánom.
Skúsenosť prežitá počas zhromaždenia mala bezpochyby charakter stretnutia s Pánom. Stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom, pravdivo, skutočne a podstatne prítomným v Eucharistii, vytvorilo duchovnú atmosféru, ktorá umožnila všetkým biskupom účastným na zhromaždení synody spoznať, že sú nielen bratmi Pána, ale i členmi biskupského kolégia, túžiacimi ísť pod vedením Petrovho nástupcu v stopách Dobrého pastiera a slúžiť putujúcej Cirkvi vo všetkých oblastiach tohto kontinentu.
Prvky, ktoré sú spoločné všetkým národom Ameriky a z ktorých vychádza aj spomínaná kresťanská identita ako opravdivá snaha o upevnenie vzťahov solidarity a spoločenstva medzi rôznymi prejavmi bohatého kultúrneho dedičstva tohto svetadiela, sú rozhodujúcim momentom, kvôli ktorému som požiadal, aby sa Mimoriadne zhromaždenie Biskupskej synody zamýšľalo nad Amerikou ako nad jedinou skutočnosťou.
Poslanie evanjelizovať, ktoré zanechal zmŕtvychvstalý Pán svojej Cirkvi, sprevádza istota založená na prísľube, že on je naďalej živý a pôsobí medzi nami: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Táto Kristova tajomná prítomnosť v jeho Cirkvi je pre ňu zárukou, že sa jej podarí uskutočniť zverené poslanie. Zároveň nám táto prítomnosť umožňuje stretnúť sa s ním ako so Synom poslaným od Otca, ako s Pánom života, ktorý nám odovzdáva svojho Ducha.
Osobné stretnutie s Pánom, ak je opravdivé, prináša so sebou aj cirkevnú obnovu: partikulárne cirkvi tohto svetadiela ako sesterské a navzájom si blízke posilnia zväzky spolupráce a solidarity, aby pokračovali v Kristovom spasiteľnom diele v dejinách Ameriky a dali naň väčší dôraz. Vzhľadom na otvorenie sa jednote ako plodu opravdivého stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom partikulárne cirkvi a ich jednotliví členovia prostredníctvom svojej osobnej skúsenosti odhalia, že „stretnutie so živým Ježišom Kristom“ je „cestou k obráteniu, spoločenstvu a solidarite“.
Evanjeliá sa odvolávajú na mnohé stretnutia Ježiša s mužmi i so ženami jeho čias. Všetky tieto stretnutia majú spoločnú jednu vlastnosť, a to je premieňajúca sila, lebo „otvárajú skutočný proces obrátenia, vzniku spoločenstva a solidarity“. Jedným z najvýznamnejších stretnutí Ježiša s ľuďmi je stretnutie so Samaritánkou (porov. Jn 4, 5 - 42). Ježiš ju oslovil, aby mu uhasila smäd, ktorý však nebol len materiálnej povahy: v skutočnosti „ten, ktorý si pýtal piť, prahol po viere tejto ženy“. Keď jej Pán povedal „Daj sa mi napiť!“ (Jn 4, 7) a hovoril jej o živej vode, vzbudil v nej prosbu, ba temer modlitbu, ktorej skutočný obsah prekračuje to, čo je Samaritánka v tej chvíli schopná pochopiť: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná“ (Jn 4, 15).
Niektoré stretnutia s Ježišom spomínané v evanjeliách majú zjavne osobnú povahu, ako napríklad pozvanie na povolanie (porov. Mt 4, 19; 9, 9; Mk 10, 21; Lk 9, 59). Ježiš v nich rozpráva so svojimi partnermi v súkromí: „Učiteľ -, kde bývaš?“ (...) „Poďte a uvidíte!“ (Jn 1, 38 - 39). Inokedy nadobúdajú stretnutia komunitný charakter. Takými sú najmä stretnutias apoštolmi, ktoré majú podstatný význam pre konštituovanie Cirkvi.
Cirkev vytvára priestor, v ktorom môžu ľudia prostredníctvom stretnutia s Ježišom objaviť Otcovu lásku: ten, kto uvidel Ježiša, videl Otca (porov. Jn 14, 9). Po svojom nanebovstúpení koná Ježiš prostredníctvom mocných zásahov Ducha Parakléta - Tešiteľa (porov. Jn 16, 7), ktorý premieňa veriacich dávajúc im nový život. Tak sa stávajú schopnými milovať Bo žou láskou, ktorá „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Božia milosť prebýva v kresťanoch aj preto, aby sa stali pretvárateľmi sveta a založili v ňom novú civilizáciu, ktorú môj predchodca Pavol VI.
Po Ježišovom narodení prišli do Betlehema králi z Východu a „uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou“ (Mt 2, 11). Na začiatku verejného účinkovania Božieho Syna, na svadbe v Káne Galilejskej, kde prebúdzajúc vieru v učeníkoch, urobil prvé zo svojich znamení (porov. Jn 2, 11), práve Mária zasiahla a týmito slovami usmernila sluhov k svojmu Synovi: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Preto je Mária istou cestou k nášmu stretnutiu s Kristom.
Americkí katolícki biskupi sa v piatok oficiálne ospravedlnili za to, že prispeli k "histórii traumy", ktorú zažili pôvodní obyvatelia Ameriky v cirkevných indiánskych internátnych školách. "Cirkev si uvedomuje, že sa podieľala na traumách, ktoré zažili domorodé deti," uviedla vo vyhlásení Katolícka biskupská konferencia USA (USCCB), ktorá formuje cirkevnú politiku v Spojených štátoch.
Príklady podpory a pomoci
Podpora malomocných
Katolícka cirkev má dlhoročné skúsenosti s podporou malomocných. Často ich opustí aj vlastná rodina, preto im ponúka nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj duchovnú podporu, konkrétny spôsob liečby a možnosť opätovného začlenenia sa do spoločnosti. Medzi náboženskými inštitúciami, ktoré sa popri evanjelizácii zasvätili zdravotnej pomoci a spoločenskej reintegrácii pacientov s leprou v minulosti, ale aj dnes, môžeme spomenúť napríklad rehoľu Kamiliánov („Služobníci chorých“), františkánskych misionárov Márie, Dcéry Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie (založil ich saleziánsky misionár, bl. otec Luigi Variara), františkánskych minoritov a kapucínov, jezuitov a misionárov Consolaty, misionárov Komboniánov, misionárov PIME alebo misijné sestry Nepoškvrneného počatia.
Poznáme tiež niekoľko blahoslavených a kanonizovaných misionárov, ktorí svoj život venovali zmierňovaniu bolesti pacientov s leprou. Patrí k nim belgický svätec Jozef Damián De Veuster SSCC (1840 - 1889), známy ako apoštol malomocných na ostrove Molokai. Po tom, čo strávil 16 rokov medzi malomocnými, sa vo veku 49 rokov sám nakazil leprou a zomrel.
Omšové milodary
Dobrodinci ACN každoročne podporujú omšovými milodarmi desaťtisíce kňazov po celom svete. Omšový milodar je dobrovoľný dar spojený so slávením svätej omše na konkrétny úmysel. Veriaci tak nielen zveruje svoj úmysel do modlitby Cirkvi, ale zároveň podporuje kňaza, ktorý svätú omšu slúži. V mnohých misijných krajinách je to často jediný zdroj jeho obživy. Kňazi tam nemajú žiadny plat a ich farnosti sú také chudobné, že im nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby.
V roku 2024 podporili dobrodinci ACN prostredníctvom omšových milodarov 42 252 kňazov, teda približne každého desiateho kňaza na svete. Celkovo bolo odslúžených 1 836 591 svätých omší na úmysly dobrodincov ACN. Nasledujúce svedectvá sú hlasmi kňazov z Afriky, Ázie, Európy, Blízkeho východu i Ameriky, ktorí vďaka omšovým milodarom zostávajú nablízku svojim veriacim napriek vojne, chudobe, prenasledovaniu či extrémnym podmienkam.
V Keni a Ugande pôsobia misionári z Misionárskeho inštitútu Consolata. „Kňazstvo je Boží dar, cez ktorý sa môžeme podieľať na kňazstve Krista, ktorý pri svätej omši prináša Bohu najdokonalejšiu obetu,“ vysvetľuje otec Joseph. „Buďte si istí, že vaše úmysly sú denne obetované na svätých omšiach. „Vaša milá a veľkorysá podpora nám pomáha pokračovať v službe v odľahlých oblastiach. Vďaka vašej štedrosti môžeme pokračovať v našej pastoračnej, edukačnej a sociálnej službe na Božiu slávu a zlepšenie životov jeho ľudu. Všetky vaše úmysly odovzdávame do rúk nášho milujúceho Boha prostredníctvom svätých omší, ktoré denne slúžime v rôznych kaplnkách, centrách a farnostiach.
Aj v Burkine Faso, kde teroristické útoky už roky paralyzujú život mnohých farností, je táto podpora životne dôležitá. Služba vo veľkej farnosti Makeni s ťažko dostupnými filiálkami je veľkou výzvou. Váš príspevok bol jemným, ale zásadným povzbudením v mojej pastoračnej práci. Bez vašej pomoci by som nedokázal prichádzať k ľuďom v odľahlých dedinách. V Indii kňazi často popri pastorácii vedú aj školy či charitatívne projekty. Vaša podpora je prejavom jednoty Cirkvi a spoločnej viery. Vaša ochota obetovať omšové úmysly posilňuje môj záväzok slúžiť diecéze Calicut s novou oddanosťou a horlivosťou. V Pakistane, kde kresťania čelia diskriminácii a neraz aj otvorenému násiliu, majú omšové milodary aj význam solidarity.
Aj Európa pozná miesta, kde Cirkev žije z viery a obety - nie z istoty. V Albánsku, krajine poznačenej desaťročiami ateistického režimu, kňazi stále obnovujú život Cirkvi od základov. Úplne iný, no podobne bolestný kontext predstavuje Ukrajina. Ani počas vojny kňazi neopustili svoju službu - práve naopak. V brazílskom amazonskom pralese sú misie často dostupné len loďou alebo po niekoľkodňovom pochode. V Turecku tvoria kresťania malú a často opomíjanú komunitu. V meste Trabzon funguje jediná katolícka farnosť široko-ďaleko. Aj v Austrálii sú oblasti, kde kňazi žijú izolovane a slúžia rozsiahlym farnostiam s malým počtom veriacich.
Úprimná vďaka patrí dobrodincom, ktorých dary sú pre misionárov veľmi užitočné. Už mnoho rokov pôsobíte v misiách po celom svete a rôznymi spôsobmi podporujete menej šťastných členov Kristovho tela. Ďakujem vám za podporu členov duchovenstva v náročných oblastiach prostredníctvom omšových štipendií. Vaša podpora je skutočne zdrojom úľavy a povzbudenia pre misionárov a všetkých kňazov v neľahkých oblastiach.
Štipendijný program ELCA
Naša partnerská Evanjelická luteránska cirkev v Amerike (ELCA) ponúka štipendiá pre štúdium a rôzne typy vzdelávaní so začiatkom v roku 2026 (najskôr od júna 2026). Vďaka štedrým darom a podpore členov ELCA nám naši bratia a sestry z Ameriky môžu tento rok ponúknuť možnosť uchádzať sa o 4 štipendiá.
Štipendijný program ELCA je jedinečný. Hoci z neho profitujú jednotlivci, jeho hlavným cieľom je podpora cirkvi a jej inštitúcií pri budovaní ľudských zdrojov, pri vzdelávaní budúcich lídrov. Hlavným cieľom je podpora misie a služby cirkvi. Tí, ktorí prijmú ponuku štipendia od ELCA, sa zaviažu, že po skončení štipendijného programu budú slúžiť vo svojej cirkvi alebo cirkevnej inštitúcii. Štipendiá slúžia na vzdelávanie súčasných a budúcich pracovníkov cirkvi.
Štipendiá ELCA môžu byť vyžité na štúdium v rôznych akademických odboroch, podmienkou je, že daná oblasť štúdia je strategickou prioritou cirkvi, resp. cirkevnej inštitúcie. Príklady možných oblastí štúdia (zoznam nie je vyčerpávajúci): teológia, medicína, učiteľstvo, informatika, ľudské zdroje, financie, hudba, environmentálne vedy, anglický jazyk, sociálna práca, oblasť spravodlivosti, budovania mieru a zmierenia a mnohé ďalšie predmety. Štipendiá sú prednostne určené pre štúdium vo vlastnej krajine, prípadne regióne, je však možné ich využiť aj na štúdium v zahraničí.
Štipendiá možno využiť na programy, ktoré začínajú najskôr v júni 2026. Štipendiá nie sú určené pre uchádzačov, ktorí študijný program už začali. Prihlášky je možné vyplniť v ľubovoľnom jazyku. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia ide o súťažný štipendijný program. Do programu sa vždy prihlási viac žiadostí, ako je možné v danom roku pokryť z rozpočtu. Pri rozdeľovaní obmedzených zdrojov programu sa ELCA snaží o spravodlivosť a rovnosť príležitostí.
Dôležité kritériá pre schválenie:
- Žiadosť o štipendium musí zodpovedať strategickým prioritám a potrebám ľudských zdrojov cirkvi.
- Vyžaduje sa spoločný záväzok žiadateľa/ky a cirkvi o jeho/jej budúcom pôsobení v službe cirkvi, resp. cirkevnej inštitúcie.
- Opis plánovanej budúcej úlohy žiadateľov v cirkvi, resp. jej inštitúciách, je súčasťou žiadosti o štipendium.
- Všetky žiadosti musia byť schválené vedením našej cirkvi. O udelení štipendií rozhoduje ELCA.
Časový harmonogram procesu uchádzania sa o štipendium:
- do 15. marca 2025 - Záujemcovia zašlú na Zahraničné oddelenie GBÚ ECAV ([email protected]) informáciu, o aký typ štipendia (dlhodobé, krátkodobé, sabatikal), školu (vrátane krajiny, kde sa škola nachádza) a programe (vrátane študijného odboru) by chceli štipendium využiť, životopis, a motivačný list s uvedením, akým spôsobom sú v súčasnosti aktívni v službe cirkvi a ako nadobudnuté poznatky plánujú využiť v službe cirkvi v budúcnosti.
- do 1. októbra 2025 - Zahraničné oddelenie GBÚ ECAV informuje uchádzačov o ich vybraní, resp. nevybraní. Vybraní záujemcovia sa budú môcť uchádzať o štipendium ELCA (ECAV môže tento rok odporučiť maximálne 4 uchádzačov/ky).
- do 31. októbra 2025 - Uchádzači vyplnia online prihlášky na webovom portáli ELCA a predložia ich spolu s požadovanými dokumentmi. Odporúčanie cirkvi je podmienkou, nie však zárukou získania štipendia.
Konečné rozhodnutie o udelení štipendií robí Evanjelická luteránska cirkev v Amerike.
Správa o stave náboženskej slobody vo svete
Medzinárodná pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi prináša vo svojej štúdii Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2025 komplexný celosvetový prehľad o stave tohto základného ľudského práva. Štúdia pokrýva obdobie od januára 2023 do decembra 2024 a upozorňuje na znepokojivý pokles náboženskej slobody. Správa analyzuje situáciu v 196 krajinách a dokumentuje vážne porušovanie náboženskej slobody v 62 z nich. Z toho 24 krajín je zaradených medzi štáty kategórie „prenasledovanie“ a 38 do kategórie „diskriminácia“.
Správa identifikuje autoritárske režimy ako hlavný zdroj náboženského útlaku. Správa varuje pred pokračujúcim šírením islamistického extrémizmu, najmä v Afrike a Ázii. Etno-náboženský nacionalizmus je zároveň hlavnou hnacou silou represie v niektorých regiónoch Ázie. Úpadok náboženskej slobody výrazne prehlbujú aj ozbrojené konflikty, ktoré v hodnotenom období zasiahli Mjanmarsko, Ukrajinu, Rusko, Izrael a Palestínu.
Erózia náboženskej slobody sa dotýka aj Európy a Severnej Ameriky. Vo Francúzsku bolo v roku 2023 zaznamenaných takmer tisíc útokov na kostoly; v Grécku vyše šesťsto prípadov vandalizmu; ďalšie výrazné nárasty incidentov boli hlásené v Španielsku, Taliansku a Spojených štátoch. Správa zároveň dokumentuje dramatický nárast antisemitských a protimoslimských útokov po udalostiach zo 7. októbra 2023 a počas vojny v Gaze.
Napriek mimoriadne znepokojivému vývoju Správa zároveň zdôrazňuje odolnosť náboženských komunít, ktoré aj v podmienkach prenasledovania pokračujú v poskytovaní humanitárnej pomoci, vzdelávania a duchovnej podpory. „Náboženská sloboda je indikátorom všetkých ostatných ľudských práv.
| Krajina | Počet centier pre pacientov s leprou |
|---|---|
| Afrika | 201 |
| Madagaskar | 31 |
| Demokratická republika Kongo | 26 |
| Egypt | 24 |
| Amerika | 41 |
| Mexiko | 3 |
| Haiti | 2 |
| Brazília | 18 |
| Kolumbia | 5 |
| Čile | 4 |
| Ázia | 269 |
| India | 216 |
| Vietnam | 15 |
| Indonézia | 9 |
| Oceánia | 2 |
| Papua Nová Guinea | 2 |
| Európa | 19 |
| Ukrajina | 10 |
| Belgicko | 8 |
Raoul Follereau, zakladateľ Svetového dňa lepry.
Správa ACN o stave náboženskej slobody vo svete.