Folklórny súbor Detva v spolupráci s Kultúrnym centrom A. Sládkoviča v Detve pozýva na folklórne predstavenie "Kto je pod obloki". Príďte si vychutnať atmosféru tradícií, ktoré ožijú na javisku. Tento program je venovaný čarovnému obdobiu, kde sa po práci na poliach stretávajú rodiny a priatelia, aby si vychutnali tradičné zvyky a obyčaje. Ožijú piesne a tance, ktoré oslavujú odprevádzačky, zábavy a priadky. Dievčatá sa pripravujú na čarovný sviatok Lucie a Ondreja, ktoré sú predzvesťou blížiacich sa Vianoc, sviatkov lásky, pokoja a rodinnej pohody.
Slovenské povesti ako pokladnica poznania
Povesti sú obrazom, skladom a tak i dôkazom a pokladom vzdelanosti našich otcov, nášho národa. Už odokrývaním stôp dávnej vzdelanosti raziť počneme koľaje, budúcnosti. Veď čože je nmenie? Je to obraznosť mladému veku vlastná. Predpošlúc toto o vzniku a zdroji bájov, sú druh básnictva. Takýmito bájmi boly zvlášť u Gräkov a Rimanov jejích mythit. Týmto sú aj naše povesti pre nás t. j. trval, hýbal sa na svete dávňajší človek slovanský.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Svetonázor našich predkov odzrkadlený v povestiach
Povesti naše sú myšlienky. medzi duchom uvedomelým a nepovedomou hmotou ešte nestaväjúci. vysvitá z nekonečného zosobňovania hmoty a prírody v nich. i zosobiť sa v inom tele, a trebárs len vo vtáku, zrastline, skale. keďže vždy len vo hmote objavuje sa a tak i prírode pripisuje ducha zároveň človeku. primeraný. čím dávnejší a hlbší koreň jeho v povestiach jejich. Znajú že to len obrazotvornosť, nie prísna veda a myslivosť.
Symbolika prírody v slovenských povestiach
Na pospol stretáme sa v povestiach s obrazmi slnka, mesiaca a vetra. iste nikto pochybovať nebude. skutku privodia na svet všetko to zlé? (ríšach), u vode, v povetrí a na zemi. okrásenie, zúrodňovanie, jej bohatstvá. Prirovnajme si k tomuto gräcke báje n. pr. vysvoboditeľ i snúbenec. dáva trojicupriestoru i času (doby). najsilnejší (9 lebo 12 hlavý) drák je čas najsilnejšej zimy o Vianociach a po ních. svety odklievajúci premožiteľ zlých síl a mocností, víťazí leto.
Bájne bytosti a ich úloha v povestiach
Slovanov zvlášť na Polabí a Pomorí obydlených, kupeckých. podzemí(voda, more). Trojhlav tedy vládca priestoru: vzduchu, zeme a vody. zimy. Drtenie kostí kyjom t. j. zakliatím). Zakliata hora. opatrených troma pomocnými zvermi: vlkom, medveďom, levom. porazí moc Baby, odkľaje brata i zvery jeho i horu i všetko. jednej matičky. prírode a tu menovite slnku nový život a vládu prinavracuje.
Pracovný rok roľníka a s ním spojené zvyky
Pracovný rok Slovenského roľníka na poli sa začína prípravnými prácami - Povážaním = hnojením. Na Myjave gazdiná, keď gazda prvýkrát zapriaha dobytok do poľa, uviaže na ne svoju šatku a takto ich vyvedie z maštale. Do hnoja zapichne zelenú jedľovú vetvičku. Časom, keď sa ich rady rozrástli, usadili sa v Polesí - na lesnej púšti v strednom Rusku. Tam svoje role vyrábali z lesa ohňom, a to tak, že z kmeňa stromu - z pňa, olúpali kôru. Používali preto nie len pluh, ale aj „sochu“, aby sa pluh nepolámal.
Sejba a s ňou spojené pranostiky
Ohľadom najvhodnejšieho času na sejbu existuje množstvo pranostík, ktoré roľníci bedlivo dodržiavali a sledovali. I v Terchovej položia hrudu na vrece, aby na roli skoro vzišlo. V Detve na Štedrý večer nasypú na stôl za hrsť obilia, ktoré po celé sviatky zostane ležať na stole, aby po celý rok bolo požehnanie. Na Kvetnú nedeľu po omši chodia mnohí roľníci do poľa a zahrabávajú niekoľko bahniatkových konárikov do ozimín, aby ich tým požehnali.
Kosenie sena a žatva obilia
Za koscami chodili hrabačky, s hrabľami a vidlami zhrabúvali seno na kopy a rozhadzovali ho, aby ho po vyschnutí na seno/po troch dňoch/, zhrabli na kopy a stohy. Popritom usilovne pracovali, lebo matky a mládenci si všímali odev aj prácu budúcich neviest. Kým nie sú sená pokosené, chodia dievky alebo aj ženy na svoje blízke lúky a medze nažať kosákom krmivo pre statok, najmä pre dojné kravy - „chodia na trávu“, ktorú si ukladajú do „trávnej plachty“ - zviazanú do batohu si ju odnášajú na chrbte domov. Žatva je skončená, keď je všetko obilie poukladané v snopoch do krížov (kôp, mandelov) a tak ženci a žnice, hrabačky a viazači skončili svoju prácu a nasleduje už len zvážanie obilia domov.
Úcta ku chlebu
Celá práca roľníkov sa točí okolo jedného cieľa - vydobyť si z tvrdej zeme chlebíček vozdajší. Ľudia sotvaže zrno dostali domov, už sa ponáhľajú dať si z neho zomlieť múku, aby si mohli napiecť a jesť „Nový chlieb“. Náš ľud chová ku chlebu veľkú úctu, nazývajú ho „božím darom“. I v Otčenáši sa modlíme za „vozdajší chlieb“, aby nám ho Pán Boh požehnal každodenne. Slovenskému ľudu je tento „boží dar“ svätý.
tags:
#kuzelny #kmotrovia #a #vianoce