V Nemecku, kde je účasť na bohoslužbách v posledných rokoch prinajlepšom chabá, sa cirkev stretáva s novými výzvami. Na rozdiel od Spojených štátov, kde ústava obmedzuje zasahovanie vlády do náboženských záležitostí, nemecká ústava takéto obmedzenie neobsahuje.
Mapa náboženstiev v Európe. Zdroj: Wikimedia Commons
Cirkevná daň a jej vplyv
V Nemecku síce žiadna štátna cirkev oficiálne neexistuje, no nemecká vláda od roku 1919 vyberá „cirkevnú daň“ (po nemecky Kirchensteuer). Ak je niekto oficiálne registrovaný ako katolík či ako člen akejkoľvek inej náboženskej skupiny, musí k dani z príjmu priplatiť 8 - 9 percent navyše. Jediný spôsob, ako sa tejto dani vyhnúť, je oficiálne vyhlásiť, že sa človek zrieka členstva v danej náboženskej skupine.
Spomínaná daň priniesla v roku 2020 nemeckej katolíckej cirkvi 7,75 miliardy dolárov napriek tomu, že v tomto roku vystúpil z cirkvi rekordný počet katolíkov. V roku 2019 odišlo 272 771 ľudí - čo predstavuje značný nárast oproti 216 078 v roku 2018.
James Madison, náš štvrtý prezident a architekt prvého dodatku Ústavy USA, by mohol ukázať dnešné Nemecko ako argument proti financovaniu cirkví štátom. Vo svojej argumentácii pred Zhromaždením štátu Virgínia poznamenal, že štátom podporované cirkvi „majú sklon k veľkej nevzdelanosti a skazenosti“, lebo podporujú „medzi kňazmi pýchu, nevedomosť a ničomnosť“ a „medzi laikmi neresť a hanebnosť“.
Finančná kríza a škrty v rozpočtoch
Katolícka cirkev v Nemecku čelí vážnej finančnej kríze, ktorá si vyžaduje výrazné škrty v rozpočtoch diecéz po celej krajine. Diecéza Limburg, ktorú vedie predseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Georg Bätzing, zaznamenala v roku 2024 prvý deficit vo výške 810 000 eur, pričom do roku 2035 sa očakáva, že niektoré diecézy budú čeliť stratám presahujúcim 100 miliónov eur.
V reakcii na tieto výzvy biskupi a cirkevné orgány plánujú „ambiciózne úsporné opatrenia“ vrátane znižovania výdavkov na rôzne projekty, pričom dôraz kladú na strategické a rozumné rozhodnutia, ktoré neohrozia poslanie cirkvi. Nemecká katolícka cirkev sa ocitla na križovatke.
Úbytok veriacich a jeho dôsledky
Klesajúci počet katolíkov v Nemecku sa odráža nielen vo financiách, ale aj v živote cirkevnej komunity. V roku 2024 počet katolíkov klesol pod 20 miliónov, pričom len 6,6 % z nich pravidelne navštevuje nedeľné omše. Navyše cirkev zaznamenala veľký odliv členov, keď viac ako 321 000 ľudí oficiálne vystúpilo z cirkvi, zatiaľ čo počet nových členov je len zlomkom tohto čísla.
Oficiálne štatistiky, prezentované v brožúrach ako „Katolícka cirkev v Nemecku. Čísla a fakty 2024/25“, sa snažia vykresliť obraz jednoty a vplyvu, no hlboké rozdiely a narastajúca kríza naznačujú iný príbeh. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK) v úvode štatistickej ročenky síce priznáva kritické čísla, no zároveň zdôrazňuje, že cirkev je aj naďalej silným hlasom v spoločnosti, predovšetkým v politike a sociálnej oblasti. Kritici však tvrdia, že tento pohľad je skreslený a neberie do úvahy stratu morálneho kompasu, napríklad v otázkach bioetiky a ochrany života.
Úbytok farností je dramatický - z 13 000 v roku 1990 na 9 200 v roku 2024. Počet birmoviek sa od roku 2010 takmer znížil na polovicu. Vatikán v roku 2019 vyzval nemeckú cirkev, aby sa zamerala na novú evanjelizáciu.
Informuje o tom agentúra DPA. Výskumná skupina pre svetonázory v Nemecku zverejnila údaje, podľa ktorých sa ku koncu roka 2024 približne 39 miliónov identifikuje ako sekulárni. V percentuálnej podobe tvorí podiel obyvateľov bez náboženského vyznania 47 percent, katolíkov a protestantov spolu je 45 percent. Aktívnych vo viere je však len asi 5 percent. Celkový počet katolíkov podľa cirkevných štatistík za rok 2024 prvýkrát klesol pod 20 miliónov (19.769.237), čo predstavuje 23,7 percenta nemeckej populácie. Podľa Konferencie biskupov Nemecka (DBK) v roku 2024 katolícka cirkev zaznamenala 321.611 formálnych vystúpení.
Evanjelická cirkev oznámila zhruba 18 miliónov členov, čo je 21 percent. Obe hlavné kresťanské cirkvi v minulom roku stratili viac ako jeden miliónov členov. Napriek tomu sa väčšina obyvateľov Nemecka stále identifikuje s náboženstvom.
Dve najväčšie cirkví majú v krajine približne rovnaký počet členov. 27 % obyvateľov Nemecka sa hlási ku katolíckej cirkvi a 25 % k protestantským cirkvám. Tieto percentá dlhodobo klesajú a bez náboženského vyznania je oficiálne takmer 40 % obyvateľov.
Synodálna cesta a budúcnosť cirkvi
Vzhľadom na rozdiely v nemeckom práve nie je žiadnym prekvapením, že neslávne známa Synodálna cesta Nemeckej biskupskej konferencie (s výrazným zaangažovaním osobitne hlasne kričiacich laičiek) sa skrútila na skazené chodníčky (ako varoval Madison) a pokúša sa o žehnanie rovnakopohlavných zväzkov, svätenie žien či dokonca zrušenie kňazstva. Opakované výzvy pápeža Františka, ktorý nabádal nemeckých biskupov sústrediť sa na evanjelizáciu vzhľadom na „stále väčší rozklad a úpadok viery“, nikto nepočúva.
Iróniou je, že biskupi v rámci reakcie na tento list ešte pridupľovali. Od roku 2019, keď pápež napísal tento list, niekoľko biskupov verejne povzbudzovalo k žehnaniu rovnakopohlavných zväzkov. Väčšina Nemcov, ktorí zostávajú v kostolných laviciach, sú ortodoxní, veriaci katolíci. Nesúhlasia so synodálnou cestou.
V Nemecku vznikne nová organizácia s názvom „Synodálna konferencia“, ktorá sa bude podieľať na riadení katolíckej Cirkvi. Jej členmi sa stane 27 diecéznych biskupov, 27 laikov - zástupcov Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) a ďalších 27 katolíkov z rôznych stavov a častí krajiny. Synodálna konferencia sa bude zaoberať mnohými záležitosťami Cirkvi celoštátneho významu. Ide o vyhlásenia k dôležitým spoločenským témam, vnútrocirkevných záležitostí týkajúcich sa všetkých diecéz, finančných a rozpočtových otázok Cirkvi. Zasadať má prvý raz v dňoch 6. - 7. novembra 2026.
Podľa Irmy Stetter-Karpovej, prezidentky Ústredného výboru nemeckých katolíkov nemeckí biskupi a laici v prvej fáze intenzívne riešili viaceré vnútrocirkevné témy a problémy, aby nakoniec jednomyseľne prijali stanovy Synodálnej konferencie. S formuláciou, ktorá bola pre nemeckých laikov vždy dôležitá, nosná a túžobne očakávaná - že sa spoločne s biskupmi budú podieľať na riadení a rozhodovaní v Cirkvi.
Podpora kresťanov v Iraku
V sobotu skončila návšteva delegácie Konferencie biskupov Nemecka v Iraku na podporu kresťanských komunít v tejto krajine. Tvárou v tvár pokračujúcim ťažkostiam irackých veriacich, Cirkev v Nemecku chcela týmto spôsobom vyjadriť solidaritu a podporu, ako aj - prostredníctvom rozhovorov s miestnymi cirkevnými a politickými predstaviteľmi - nájsť účinné spôsoby pomoci.
Na čele tejto delegácie bol Mons. Ludwig Schick, arcibiskup Bambergu, predseda Komisie „Svetová cirkev“ pri Konferencii biskupov Nemecka, ktorý v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zdôraznil odlišnosť situácie v jednotlivých irackých mestách: „Na juhu Iraku sú kresťania prenasledovaní, zatiaľ čo na severe kresťania žijú v pokoji. Aj samotná vláda Kurdistanu“ - keďže Kurdi majú v Iraku autonómiu od roku 1974 - „podporuje kresťanov: môžu si stavať domy a nájsť si prácu“.
Arcibiskup ďalej zdôraznil dôležitosť faktu, že kresťania v Iraku ešte stále zostávajú, „pretože práve kresťania majú najlepšie vzdelanie: je medzi nimi mnoho lekárov, učiteľov a profesorov. Sú vzdelaní a ľudskí a toto pomáha aj moslimom - šiitom i sunitom - aby sa zjednotili a vytvárali spoločenstvo. Aj pre toto sú kresťania potrební.“
Hoci vláda Kurdistanu vytvorila kresťanskú políciu v mestách na severe Iraku, je podľa Mons. Schicka, potrebné pokračovať v zaistení bezpečnosti, vo vytváraní pracovných miest a celkovo podmienok na dôstojný život.
Porovnanie so Slovenskom
Každý dospelý občan Slovenska finančne podporuje Katolícku cirkev sumou 6 Eur ročne. V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví.
V Rakúsku a Nemecku sa príspevky cirkvám platia na základe percenta z príjmu. V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne.
Náboženské spoločenstvá na svoju činnosť nezískavajú peniaze iba od štátu a milodarov ale aj z rôznych iných aktivít.
Tabuľka: Príjmy a výdavky Katolíckej cirkvi v Nemecku
| Položka | Suma |
|---|---|
| Príjmy z cirkevnej dane (2020) | 7,75 miliardy dolárov |
| Ročný obrat Caritas (2023) | 244 miliónov eur |
| Bilancia Caritas | 337 miliónov eur |
Nemecko je známe svojou cirkevnou daňou, ktorú platia iba zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú členovia cirkví. A to nie málo. Ročne takto získajú dve cirkvi dokopy 12 miliárd € len z týchto daní. Čo je však zarážajúce, okrem týchto daní dostávajú cirkvi navyše ďalších 19 miliárd € ročne v podobe priamych či nepriamych dotácií od štátu.