Život prináša rôzne udalosti. Podľa okolností nám niečo vyjde, potom možno séria neúspechov, ťažkostí. Niekto bojuje, niekto sa ledva „drží nad vodou“. Niekedy sa kráčanie životom podobá jazde na húsenkovej dráhe: raz hore, raz dole... Podobne v náboženskom živote... Niekedy hreší človek viac, niekedy menej... Zmieri sa s Dobrým Pánom Bohom, prejde čas... Vyhýba sa hriechom. A keď si myslí, že vyhráva- práve vtedy, ani nechce- a predsa padne-upadne do hriechu.
Čo znamená „dobré ovocie“? Ježiš nám pomôže svojimi slovami: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého." ( Jn 14,21 ) To znamená, že ovocím pokánia má byť naša väčšia snaha milovať Boha! Milovať Boha aj väčšou snahou o zachovávanie Božích prikázaní!
Veľkou pomocou na ceste pokánia, polepšovania sa, sú aj slová svätého Jána:„Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a Kto má jedlo, nech urobí podobne!" (Lk 3,11 ) Aj samotný Ježiš nám pomáha: „ Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. ( Mt 5,7 ) Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! ( Lk 6,36 ) Vidíme, že ovocím pravého pokánia je väčšia snaha o verné plnenie Božej vôle, vyhýbania sa hriechu a konanie skutkov milosrdenstva.
Takže:Pokánie je... Len ľútosť, alebo niečo viac?...
Keď Ján Krstiteľ začínal pôsobiť, v národe vládla nespokojnosť hraničiaca so všeobecnou vzburou. Judea bola pod priamym dohľadom Ríma. Tyrania rímskych vládcov, ako aj ich rozhodné snahy zaviesť pohanské symboly a zvyky, vyvolávali odboj. Uprostred sporov a boja bolo počuť z púšte hlas, hlas burcujúci a neústupný, no predsa plný nádeje: Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ (Lk 3, 10-11) Pripomínal, že všetci účastníci budúceho kráľovstva musia osvedčiť svoju vôľu a kajať sa.
Pán Ježiš na začiatku svojej pozemskej púte predniesol zásadné pravdy. Jeho prvé slová, ktoré povedal, zaznamenal evanielista Marek v prvej kapitole a znejú: Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. 15 Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Okrem závažnosti obsahu týchto slov vyrieknutých na začiatku Jeho pôsobenia, môžeme jasne vidieť, aký dôležitý význam majú pre nás aj dnes. Potvrdzuje to tiež obsah Jeho posledných slov, ktoré vyslovil vtedy, keď ako oslávený Kráľ vesmíru po zmŕtvychvstaní opúšťal zem. Tým dal rámec všetkému, čo na tejto zemi vykonal a povedal. Tento výrok je zaznamenaný u Lukáša v dvadsiatejštvrtej kapitole: a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
POKÁNIE - METANOIA po grécky v Novom zákone znamená zmenu zmýšľania. Znamená premýšľať o niečom tak, že nás to vedie k zmene názoru. Toto sloveso charakterizuje prechod z jedného stavu myslenia do iného. Odvrátenie sa od cudzích bohov býva pokladané za základný rys pokánia v Starom zákone. Piata kniha Mojžišova v tridsiatej kapitole hovorí o: milosti kajúcim a požehnaní poslušným - keby si sa navrátil k Hospodinovi. Obrátenie v náboženskom slova zmysle zahŕňa v sebe všetko, čo SZ vyžaduje a pokladá za: osobnú úprimnú odpoveď človeka na Božie pozvanie k vzájomnému spoločenstvu s ponukou odpustenia, ktoré pozvaný vyjadruje pokáním - zmenou zmýšľania a vyznaním hriechov.
Biblický pojem pokánia má dva aspekty, negatívny a pozitívny. Negatívna stránka je orientovaná na minulosť a predpokladá zmenu stavu a to je bolestné. Pozitívna stránka pokánia je zameraná do budúcnosti a otvára novú cestu človeka, za cenu premeny, totiž obrátenia a posvätenia. Pokánie teda záleží jednak v rozpoznaní a zanechaní hriechu, jednak v rozhodnutí a vykročení k novému životu. Pokánie sa nachádza medzi hriechom a spásou. Má miesto práve tam, kde sa stretáva kráľovstvo Božie a kráľovstvo tohto sveta.
Novozákonné výzvy k pokániu sú o to naliehavejšie, o čo bezprostrednejšie stojíme pred poslednými udalosťami v dejinách Božích, o čo bezprostrednejšie stojíme pred veľkým obratom - príchodom nášho Záchrancu Pána Ježiša ako Kráľa slávy. Pravda sa zjavila v plnej sile a s najväčšou mierou naliehavosti. Bol daný jasný dôkaz Božieho záujmu o človeka a zjavený plán záchrany. Zatiaľ znie posolstvo: Rešpektujte Boha a pravdivo mu slúžte vierou v Ježiša Krista, končí čas milosti.
Výzva Pána Ježiša ku pokániu bola spojená s premenou srdca, znovuzrodením z Ducha Svätého, ktorý pôsobí v Jeho prítomnosti a Jeho prítomnosťou. Všetko, čo Ježiš konal a hovoril, malo za cieľ viesť ľudí k pokániu. Hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ (Lk 5, 32) Pokánie je radikálny obrat premena srdca - podstaty človeka. V Matúšovom evanjeliu je napísané: Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie (Mt 12, 33). Pokánie je úplné obrátenie od zlého a od všetkého, čo prekáža návratu k Bohu. Je to teda rozhodný a bezpodmienečný obrat k Bohu v úplnej poslušnosti, nielen ľútosť.
Pokánie zahŕňa zármutok nad hriechom a odvrátenie sa od neho. Často nás môžu skľučovať následky vlastných nerozvážnych činov a pritom to nemusí byť kajúcny zármutok. Pravý zármutok nad hriechom prebúdza v nás Duch Svätý. Tam si uvedomujeme, ako každým svojím hriechom znova raníme Ježiša. Odohráva sa to teraz, kríž nie je len historický fakt, ale náš súčastný problém. Ako by sme práve teraz my prišli spoza hradieb Jeruzalema z Golgoty, kde sa odohral hrozný obraz, obraz výpovede o ľudskej zlobe. Pri pohľade na toho, ktorého sme ranili, trúchlime nad hriechmi, ktoré mu spôsobili smrteľnú úzkosť. Taký zármutok vedie k tomu, že sa ochotne zriekame hriechu. Čím hlbšie pochopíme ohavnosť hriechu, tým krásnejší bude pre nás Kristov kríž. Tým ľahšie sa vzdáme sebectva.
Jedinou obranou proti zlu je Kristova prítomnosť v srdci na základe viery v jeho spravodlivosť. Ak nebudeme živo spojení s Bohom, nikdy neodoláme zvodnému vplyvu sebeckej lásky, samoľúbosti a pokušeniu hriechu. Bez stále nového odovzdania sa Bohu budeme premožení. Bez osobného poznania Krista a stáleho spoločenstva s nim sme vydaní napospas nepriateľovi a nakoniec budeme plniť jeho vôľu. Najobvyklejším prejavom hriechu proti Duchu Svätému je trvalé odmietanie nebeskej výzvy k pokániu.
Autor listu Židom nás dôrazne varuje a pripomína závažnosť dokonalého pokánia (Hebr 6, 4-6). Hlboké sklamania nás doháňajú k zdrvujúcemu smútku, kedy zlosť je vystriedaná bolesťou a sme neistí až do svojho najvnútornejšieho vnútra. A práve tento stav, táto bolesť je východzím bodom ku skutočnej zmene. Obetou Bohu milou je duch skrúšený... Toto je ten zármutok na pokánie. Až vtedy, keď si uvedomíme hrôzu zúfalej túžby po tom, čo nikto nemá a čo nám nikto nikdy nemôže poskytnúť, až potom, keď sa prestaneme porovnávať s okolím, až potom, keď prestaneme kritizovať, až potom, keď prestaneme vyžadovať na ostatných, aby uhasili náš smäd, až vtedy sa v oddanej pokore obrátime k nášmu Záchrancovi.
Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť (2Kor 7, 10). Pokánie, ktoré nepôsobí zmenu nie je pravé. Svätosť je úplné odovzdanie sa Bohu; je to bezvýhradné podriadenie srdca a života nebeským zásadám. Kresťan si má vo svojich každodenných záležitostiach počínať tak, ako si počínal sám náš Pán. Pri každom zmluvnom rozhodovaní mu má byť zrejmé že jeho učiteľom je Boh. Zmluva medzi nami a Pánom Ježišom, ak ju chceme prijať, ponúka úžasné veci. Na základe Božej milosti sa nám zaručuje odpustenie hriechov.
Jedinou našou nádejou je prijať Božie pozvanie vstúpiť do jeho zmluvy milosti. Tento vzťah zaručuje, že sme prijatí za Božie deti a spolu s Kristom dedičmi jeho kráľovstva. Platí, čo je napísané v Liste Galaťanom 2, 20. Predsudky aj dnes bránia mnohým ísť cestou spravodlivosti. Božie slovo musíme skúmať denne ako Natanael vo vlastnom záujme a s prosbou o osvietenie Duchom Svätým. Ten, ktorý videl Natanaela pod figovníkom, uvidí v modlitebnom súkromí aj nás. Anjeli z ríše svetla sú blízko tých, čo pokorne prosia o Božie vedenie. Lebo mnohí potrebujú službu láskyplných kresťanských sŕdc.
Jedným z najúčinnejších spôsobov získavania ľudí pre Krista je príklad jeho charakteru v našom každodennom živote. Ľudia môžu odporovať naším úvahám, pohŕdať nimi a odolávať naším výzvam, no nemôžu poprieť dôkaz života nezištnej lásky. Dôsledný život, vyznačujúci sa Kristovou pokorou, pôsobí vo svete mocným vplyvom. Pravá kresťanská povaha sa prejaví v čase skúšok, nie v období pokoja a pohody. Potreba odolávať prekážkam a odrážať odpor vedie Kristovho nasledovníka k väčšej bdelosti a vrúcnejšej modlitbe k všemocnému Pomocníkovi Duchu Svätému. Tvrdá skúška prežívaná s Božou milosťou rozhojňuje trpezlivosť, bdelosť, statočnosť, hlbokú a trvalú vieru v Boha.
V Druhom liste apoštola Petra čítame: Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie (2Pt 3, 9). Na kríži Nevinný zaujal miesto vinníka, Spravodlivý zastúpil nespravodlivého. Tento veľkorysí čin urobil zadosť požiadavkám zákona za smrť hriešnika, a kajúcnikom ponúkol odpustenie, pokoj a uistenie o večnom živote. Kríž nás zbavil odsúdenia, priodial nás rúchom Kristovej spravodlivosti a vybavil nás mocou víťaziť nad zlom.
Lebo ohavnosť hriešnosti možno poznať len vo svetle kríža.
Otče náš, daruj nám pokánie na naše spasenie.
Príbehy pokánia v Biblii
Biblia ponúka mnoho príkladov ľudí, ktorí prešli procesom pokánia a zažili Božie milosrdenstvo. Medzi najznámejšie príbehy patria:
Jób: Skúška viery a pokánie
Tajomná kniha Jób nám nič nehovorí o svojom autorovi ani o tom, kedy bola napísaná. Jej dej sa odohráva v období patriarchov (cca 2000 pred Kr.) v krajine Úc, ktorá sa nachádza približne na území dnešnej Saudskej Arábie. Témou tejto knihy je hľadanie odpovede na otázku, odkiaľ sa na svete berie zlo a prečo trpia aj dobrí a spravodliví ľudia. Hlavnou postavou knihy je bohabojný Jób, dobrý a spravodlivý človek, ktorý bol v dôsledku Božieho požehnania nesmierne bohatý a úspešný. Čitatelia knihy Jób od začiatku poznajú dôvod, prečo na Jóba neskôr doľahli všetky zlé veci, ktorý bol pred ním samým po celý čas skrytý. Satan Jóba pred Bohom obvinil, že žije bohabojný život zo zištných dôvodov, aby dosiahol požehnanie. Boh dovolí Satanovi vyskúšať Jóba tak, že mu môže zobrať všetko, čo má, okrem jeho života.
Jóbovi priatelia, ktorí ho pôvodne prišli potešiť v jeho zármutku, ho obviňujú z hriechu, lebo podľa ich pochopenia nemôže na spravodlivého človeka prísť nič zlé. Neskoršie prichádza mladík Elihu, ktorý prejavuje viacej múdrosti ako títo starci. Jób si nie je vedomý žiadneho hriechu, trvá na svojej nevine a vyjadruje svoju vieru a nádej vo Vykupiteľa a vo vzkriesenie z mŕtvych (19,25-27). Nakoniec do príbehu zasiahne sám Stvoriteľ, ktorý prehovorí k Jóbovi, pokarhá ho za to, že sa prel s Všemohúcim. Jób urobí pokánie a prijme uzdravenie. Modlí sa za svojich priateľov, aby aj im Boh odpustil.
Ústredným posolstvom knihy Jób je skutočnosť, že človek veľakrát nerozumie tomu, prečo na jeho život prichádza zlé, no zároveň aj ubezpečenie, že Boh svojho spravodlivého nikdy neopúšťa a v konečnom dôsledku jeho dobrota a láska majú vždy posledné slovo.
Zaujímavá je tiež forma, akou je táto kniha napísaná. Ide o sériu monológov jednotlivých postáv, ktorá trocha pripomína divadelný scenár.
Joel: Výzva k národnému pokániu
Joelovo meno znamená „Pán (Jahve) je Bohom“. Joelovo proroctvo vzniklo za pohnutých okolností krátko po tom, čo bola krajina zasiahnutá inváziou kobyliek a extrémnym suchom. Joelovo proroctvo sa skladá z troch častí. Prvá časť opisuje skazu, ktorú v krajine spôsobila invázia škodcov a volá ľud k celonárodnému pokániu. Druhá časť hovorí o bezprostrednom nebezpečenstve Božieho súdu, prichádzajúceho zo severu. Prorok v nej opäť volá k zvolaniu svätého zhromaždenia na Sione a k prosbám o Božie zľutovanie (2,15). Posledná, tretia časť, hovorí o tom, že Boh sa zľutoval nad svojím ľudom, keď videl ich úprimné pokánie, a sľubuje mu obnovu.
Jonáš: Príbeh o milosrdenstve a pokání
Biblia pre najmenších - Jonáš
Prorok Jonáš pôsobil v severoizraelskom kráľovstve v 8. storočí pred Kr. počas vlády kráľa Járobeáma II. Jeho meno v preklade znamená „holubica“. Hlavnou témou knihy Jonáš je zvesť o Božom milosrdenstve. Vedľajšou témou je osobný príbeh proroka, ktorý najskôr neposlúchne Pánov príkaz zvestovať Boží súd mestu Ninive a nastúpi na loď smerujúcu presne na opačnú stranu do Taršíša, dnešného Španielska. Loď s Jonášom sa dostane do búrky, ktorá ohrozuje životy všetkých, ktorí sa na nej plavia. Keď posádka zistí, že problémy spôsobuje Jonášova prítomnosť na palube, prorok je hodený do mora, kde ho prehltne veľká ryba. V bruchu ryby Jonáš robí pokánie a sľubuje Bohu poslušnosť. Ryba ho vyvrhne na breh a on sa vyberie do Ninive zvestovať mestu Boží súd.
Jeho kázanie vyvolá celonárodné pokánie, keď sám kráľ povolá všetkých obyvateľov k pôstu a modlitbám za to, aby Boh ušetril ich mesto. Medzičasom Jonáš pozoruje Ninive zdiaľky a očakáva Boží súd, ktorý neprichádza, pretože sa Pán nad mestom zľutoval a odpustil mu. Jonáš je rozhorčený z toho, že súd, ktorý zvestoval, neprišiel a sťažuje sa Bohu, ktorý mu prostredníctvom rastliny ricínovníka, červa a horúceho východného vetra ukáže, aké veľké je jeho zľutovanie, ktoré chce prejaviť voči každému národu, nie iba voči Judsku a izraelskému kráľovstvu.
V Novej zmluve sa na Jonáša odvolával Pán Ježiš, keď spomínal „znamenie proroka Jonáša“, ku ktorému sa sám prirovnával a hovoril, že „ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme“ (Mt 12,40).
Jozua: Poslušnosť a vernosť
Jozua, syn Núnov, bol osobným pomocníkom Mojžiša, ktorý po jeho smrti prevzal vedenie izraelského národa a voviedol ho do zasľúbenej krajiny. Jozuovo hebrejské meno Jehošua znamená „Pán (Jahve) je spása“. Kniha Jozua opisuje udalosti nasledujúce po Mojžišovej smrti, dobývanie a obsadenie Kanaánu izraelskými kmeňmi. Dejová línia knihy Jozua sa začína Božím povolaním Jozuu ako Mojžišovho nástupcu, zatiaľ čo Izrael táborí na Moábskej púšti a pripravuje sa na vstup do zasľúbenej krajiny. Izrael potom nadprirodzene prejde cez rieku Jordán a oslavuje prvý sviatok Pesach v krajine na mieste zvanom Gilgál. Nasleduje slávne dobytie Jericha a neúspech pri dobývaní mesta Aj, spôsobený Achánovým hriechom, ktorého podstatou bola neposlušnosť a nerešpektovanie Božích príkazov.
Kniha Jozua je svedectvom o Božej vernosti a o tom, že poslušnosť jeho príkazom vedie k naplneniu všetkých jeho prísľubov. Vidíme v nej tiež skutočnosť, že o naplnenie Božích prísľubov je potrebné bojovať s nepriateľskými silami, ktoré sa stavajú na odpor. V Knihe Jozua boli ich stelesnením bezbožné pohanské národy, ktoré mal Izrael vyhladiť.
Pokánie ako osobná premena
Pokánie nie je len o vyznaní hriechov, ale aj o vnútornom procese premeny. Znamená zmeniť zmýšľanie, odvrátiť sa od zlého a obrátiť sa k Bohu. Tento proces si vyžaduje:
- Ľútosť: Prežívanie zármutku nad spáchanými hriechmi.
- Vyznanie: Priznanie hriechov Bohu a ľuďom, ktorým sme ublížili.
- Odvrátenie: Rozhodnutie zanechať hriešny spôsob života a vyhýbať sa pokušeniam.
- Náprava: Snaha napraviť škody, ktoré sme spôsobili.
- Poslušnosť: Život v súlade s Božou vôľou a jeho prikázaniami.
Kniha Pokánie od Iana McEwana
Na hranici medzi detstvom a dospelosťou strácame nevinnosť. Trinásťročná Briony sa stane obeťou vlastnej fantázie a spisovateľských ambícií a zničí život sestre Cecilii a jej milencovi Robbiemu. Rodinná sága na pozadí anglickej spoločnosti 20. storočia, ľúbostný príbeh poznačený tragickou hrou osudu a druhou svetovou vojnou s takmer filmovým účinkom pôsobí na všetky zmysly. Psychologicky realistický príbeh sa vďaka presvedčivému rozprávaniu hlavných postáv miestami mení na ilúziu a v závere zrazu nevieme, ako to vlastne bolo. Zahráva sa s nami minulosť, ktorú si každý pamätá inak. Osobné pokánie hlavnej hrdinky sa zhmotňuje v príbehu, ako sa mal stať, keby zvíťazila láska.
Majster anglickej prózy vo svojom diele Pokánie, na pozadí vojny, rozdielov spoločenských tried, dospievania a pocitu viny, dramaticky rozvíja tému, ako naše činy ovplyvňujú životy druhých spôsobmi, ktoré si nedokážeme ani predstaviť. Zručne prepája minulosť s prítomnosťou. Rozhodnutia komplikovaných postáv môžu mať zničujúce následky a vy ako čitateľ nemáte súdiť, ale skúsiť pochopiť, čo je za daných okolností veľmi náročné. Nezabráni to v kladení otázok, čo ak...
Bujná fantázia dvanásťročnej "budúcej spisovateľky" Briony Tallisovej je spúšťačom tragických udalostí, ktoré navždy zmenia osudy troch ľudí. Keď neprávom obviní mladého záhradníka Robbieho zo znásilnenia sesternice, mladík skončí vo väzení a život má zničený i jej sestra, ktorá Robbieho bezhlavo milovala. Keď si Briony po rokoch uvedomí, čo napáchala, je už na nápravu neskoro.