O príťažlivosti vianočných sviatkov pochybuje len málokto. Zvláštne čaro, jedinečné chvíle, pohoda, štedrosť, pokoj. Nielen preto, že Vianoce ľudia uvádzajú ako najdôležitejšie a najobľúbenejšie sviatky, ale aj preto, že približne mesiac trvajúcemu obdobiu ritualizovaného správania sa v rôznej miere podriaďujú všetky skupiny obyvateľstva bez ohľadu na mieru religiozity či sociálnu pozíciu.
Vianoce sa chápu predovšetkým ako kresťanský sviatok. Cirkev stanovila slávenie narodenia Krista na dni zimného slnovratu v 4. storočí, tým vytvorila protiváhu dovtedajším pohanským oslavám slnka. Postupne sa pohanské tradície pretransformovali na kresťanský sviatok. Avšak, aj keď sa Vianoce formovali ako súčasť kultúrnych tradícií všetkých európskych krajín, majú aj svoje etnické, konfesionálne, regionálne a lokálne špecifiká.
Z hľadiska kresťanských tradícií sa vianočné obdobie začína nedeľou štyri týždne pred Štedrým dňom a nazýva sa adventom. Názov pochádza z latinského slova adventus, t. j. príchod. Prvý deň adventu je zároveň prvým dňom nového cirkevného roka. Pre veriacich ide o obdobie pôstu a duchovnej prípravy na príchod Vianoc. Atmosféru príprav na blížiace sa sviatky umocňuje odmeriavanie času najčastejšie prostredníctvom adventného venca.
Adventný Veniec
Štyri nedele pred Štedrým dňom sa v kostoloch a domácnostiach zapaľujú adventné sviečky, každú nedeľu jedna. Symbolizujú mýtické obdobie 4000 rokov od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Pôvod adventného venca sa spája so severonemeckým a škandinávskym protestantským prostredím a začiatkom 19. storočia. Na Slovensku sa adventné vence, vytvorené zo stočených a do kruhu zviazaných ihličnatých vetvičiek, rozšírili až po druhej svetovej vojne. Ako dekoratívny prvok je teda adventný veniec prijatý veriacimi aj neveriacimi.
Z hľadiska náboženskej symboliky samotného adventného venca zeleň predstavuje trvalý život, okrúhly tvar venca symbolizuje večnosť Boha a nesmrteľnosť duše, jednotu spoločenstva ľudí a Boha. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec, sú symbolom života a vzkriesenia. Svetlo sviečok značí svetlo sveta - Krista, plameň lásky.
| Sviečka | Význam |
|---|---|
| 1. fialová | Počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži. |
Betlehem
V predvianočnom a vianočnom období nechýbal v domácnostiach veriacich betlehem. Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi na Vianoce v roku 1223, keď pripravil v jaskyni v talianskom mestečku Greccia živý betlehem. Do jaslí uložil živé dieťa, vedľa stála Mária i Jozef, bol tam dokonca aj osol a vôl. Prišli aj traja mudrci Gašpar, Melichar a Baltazár, ktorí odovzdali vzácne dary - zlato, kadidlo a myrhu.
Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po reformách Jozefa II. na konci 18. storočia sa obľuba stavania betlehemov preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby.
Vianočný Stromček
Azda najkrajším symbolom zimných sviatočných dní je vianočný stromček. S jeho vznikom sa spája viacero legiend. Podľa jednej sv. Bonifác, apoštol germánskych kmeňov, vyťal posvätný dub boha Thora pred očami náčelníkov kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo.
Vznik vianočného stromčeka podľa nášho vnímania sa však spája so 16. storočím a nemeckým protestantským prostredím. Podľa legendy vraj samého Martina Luthera uchvátili pri prechádzke lesom v roku 1535 snehom zaviate stromčeky, a preto si jeden vzal domov, kde ho ozdobil. Z Nemecka sa tradícia zdobenia stromčeka rozšírila do Anglicka, Francúzska a neskôr aj do Uhorska, kde sa stromčeky ujali najskôr v domácnostiach šľachty, potom meštianstva a do vidieckej kultúry prenikali v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia.
Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia (zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky). Keď už bol stromček doma, zavesili ho na stropnú hradu nad stôl a ozdobili - jabĺčkami, orieškami, ktoré občas obalili do „staniolu“, šiškami, slamenými ozdobami, medovníkmi či sušeným ovocím.
tags: #krestanske #symboly #vianoc