Slovenské Vianoce: Bohatstvo tradícií a zvykov

Zamýšľali ste sa niekedy nad významom vianočných tradícií, ktoré sa v slovenskej rodine dedia z generácie na generáciu? Na Vianoce sa teší každý, kto ich nevníma ako stresový faktor. Každá gazdiná chce mať vyupratané, napečené a nakúpené, avšak ak sa hlbšie zamyslíme nad pravým významom najkrajších sviatkov roka, pochopíme, že toto všetko sú len svetské záležitosti.

Pravou podstatou Vianoc je, že si môžeme rok čo rok pripomínať narodenie Ježiša Krista. Od toho sa odvíja množstvo slovenských tradícií na Vianoce. Niektoré majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch.

Slovenské vianočné zvyky

• Darčeky nosí pod stromček Ježiško ako symbol toho, že aj on je najväčší dar pre kresťanov.
• Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo. S ním si zapáli doma 4 sviečky na adventnom venci.
• Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Na štedrú večeru gazdiné chystajú mnoho dobrôt. Podáva sa okolo piatej alebo šiestej večer, keď začne zapadať slnko. Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno alebo rybacia polievka. Hlavný chod tvorí zvyčajne vyprážaná/pečená ryba a zemiakový majonézový šalát.

Ako predjedlo sa podávajú oblátky s medom a cesnakom, prípadne i s pomletými orechmi. Niekde je zvykom rozkrajovať jabĺčko - ak sa v strede objaví krásna hviezdička, rodina bude zdravá po celý rok. V niektorých rodinách sa ešte pred vianočnými oplátkami konzumuje z každého ovocia kúštik. S ovocím sa delí hlava rodiny.

Medzi časté vianočné zvyky na Slovensku patrí dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo na ďalší rok, alebo šupinu z kapra pre šťastie. Súčasťou slovenských tradícií na Vianoce je aj hádzanie orechov do všetkých kútov izby na privolanie hojnosti či recitovanie vianočných vinšov.

Všimli ste si tú bohatú symboliku slovenských tradícií?

1. Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.

2. Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.

3. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.

4. Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.

5. Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.

6. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.

7. Pri tanieroch ešte zostaneme. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.

8. Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších.

Polnočná omša

Polnočná omša je tradičným vrcholom vianočných osláv v mnohých kresťanských krajinách. S týmto rituálom sú však spojené aj rôzne povery. Podľa ďalšej povery sa verí, že keď v noci na Vianoce padá sneh, nasledujúci rok bude plodný a bohatý.

Máte problém s prehrávaním? Pre mnohých, najmä veriacich, by Vianoce bez Polnočnej omše boli nekompletné. Dnes už cesty na polnočnú nie sú také náročné ako kedysi. Väčšina obcí už má vlastný kostol a farníci sa na omšu dostanú zväčša bez problémov. Stále ale platí, že pre veriacich majú tieto bohoslužby veľký duchovný význam.

Ľudia svojou návštevou chrámov na prelome 24. a 25. decembra vzdávajú hold Ježišovi Kristovi a jeho narodeniu.

Zdá sa však, že účasť na tradičnej polnočnej omši sa stále teší záujmu veriacich a pre mnohých sa stala neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.

Dvanásta hodina je symbolickým prechodom medzi starým a novým dňom, ktorý prináša nádej a radostné posolstvo.

Každopádne ak sa rozhodnete zúčastniť takejto svätej omše a radi by ste si sadli, treba prísť aspoň pol hodinu vopred. V opačnom prípade už voľné miesto na sedenie nenájdete a budete stáť. Ani tento fakt, ani neskorá nočná hodina však veriacich neodrádza a kostoly, z ktorých sa do polnočnej tmy ozýva spev kolied a nábožných piesní sú vždy zaplnené. Tí ktorí na omši boli odchádzajú so zážitkom, ktorý im vydrží až do nasledujúcich Vianoc.

Vianoce vo svete

Aj vo svete sa Vianoce slávia svojským spôsobom. Každá krajina má svoje špecifické spôsoby, ako oslavovať Vianoce, ktoré odrážajú jej kultúrne a náboženské tradície. Hoci sa niektoré zvyky môžu líšiť, základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná a nemenná.

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších a najvýznamnejších sviatkov v roku, no okrem kresťanského náboženského významu a tradičných osláv sú s nimi spojené aj mnohé legendy a povery. Tieto príbehy a zvyky sa odovzdávajú z generácie na generáciu a v rôznych krajinách sa líšia. Vianočné povery a legendy dodávajú sviatkom nielen magickú atmosféru, ale aj osobitný nádych tajomna, ktorý pretrváva stáročia.

• Spojené kráľovstvo: V Spojenom kráľovstve sa na Vianoce pripravuje tradičný pečený moriak so zemiakmi, zeleninou a omáčkou. Ako dezert sa často podáva vianočný puding. Deti píšu listy Ježiškovi alebo Santa Clausovi a často ich posielajú komínom.
• Taliansko: Taliani oslavujú Vianoce s rôznymi druhmi tradičných jedál, ako je „panettone“ (sladký chlieb s kandizovaným ovocím). V mnohých častiach Talianska prináša darčeky La Befana, dobrosrdečná čarodejnica, ktorá ich rozdáva 6. januára, na sviatok Zjavenia Pána.
• Mexiko: V Mexiku sa na Vianoce konajú sprievody, ktoré si pripomínajú udalosť, keď si Panna Mária a svätý Jozef hľadali miesto na nocľah.
• Japonsko: Vianoce v Japonsku nie sú tradične náboženským sviatkom, ale získali si popularitu ako sviatok lásky a štedrosti. Mnoho Japoncov trávi Vianoce s priateľmi alebo partnermi.
• Austrália: Keďže Vianoce v Austrálii pripadajú na letné obdobie, oslavy sa často konajú vonku. Mnohé rodiny grilujú na pláži alebo organizujú pikniky.
• Španielsko: V Španielsku sa Vianoce začínajú sláviť 24. decembra večer, známym ako Nochebuena. Rodiny sa stretávajú pri slávnostnej večeri, ktorá zahŕňa rôzne tradičné jedlá, ako je pečené jahňa alebo moriak, „turrón“ (mandľová sladkosť) a „polvorones“ (tradičné sušienky). Darčeky sa v Španielsku rozdávajú 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
• Francúzsko: Vianoce vo Francúzsku sa oslavujú štedrovečernou večerou, známou ako Réveillon. Jednotlivé chody často zahŕňajú pečeného moriaka s gaštanmi, foie gras, ustrice, lososa a ako dezert sa podáva slávny „bûche de Noël“. Francúzi tradične chodia na polnočnú omšu v Štedrý večer, po ktorej nasleduje večera s rodinou a priateľmi. Deti dostávajú darčeky od Otca Vianoc a v niektorých regiónoch aj od Svätého Mikuláša. Darčeky sa zvyčajne rozbaľujú na Štedrý večer alebo ráno na Prvý sviatok vianočný. Na sviatok Zjavenia Pána sa vo Francúzsku podáva koláč, v ktorom je ukrytá malá figúrka.
• Nórsko: V Nórsku sa Štedrý večer oslavuje veľkou rodinnou večerou, kde sú podávané tradičné jedlá ako pečené bravčové rebrá, solené a sušené jahňacie rebrá alebo ryba. Nórske deti veria na postavu nazývanú „Julenissen“, čo je nórsky ekvivalent Santa Clausa, ktorý prináša darčeky. Malé figúrky nissen, podobné škriatkom, sú často súčasťou výzdoby.
• USA: V USA sú domy počas Vianoc ozdobené svetielkami, vencami a často nafukovacími postavičkami Santa Clausa, sobov a snehuliakov. V mestách sa objavujú veľké vianočné stromčeky a svetelné predstavenia. Na Štedrý večer rodiny večerajú spolu a niekedy sa zúčastňujú na polnočnej omši. Na Prvý sviatok vianočný deti vstávajú skoro ráno, aby rozbalili darčeky, ktoré im Santa Claus nechal pod stromčekom. Medzi tradičné vianočné jedlá v USA patrí pečený moriak alebo šunka, zemiakové pyré, zeleninové prílohy a dezert „pumpkin pie“ alebo „pecan pie“.

Vianočné legendy a povery

Vianočné legendy majú hlboké korene v náboženstve, mytológii a ľudovej tvorbe. Vďaka tomu sa vyvinulo mnoho príbehov, ktoré dodnes inšpirujú a oslavujú hodnoty, ako sú láska, súcit a nádej.

• Svätý Mikuláš: Jednou z najznámejších vianočných legiend je príbeh o svätom Mikulášovi, ktorý je predobrazom modernej postavy Santa Clausa. Svätý Mikuláš bol biskupom v meste Myra (dnešné Turecko) v 4. storočí a preslávil sa svojimi skutkami štedrosti a milosrdenstva. Legenda hovorí, že Mikuláš tajne daroval tri mešce zlata chudobnému mužovi, aby jeho dcéry nemuseli byť predané do otroctva.
• Traja mudrci: Traja mudrci alebo králi - Kašpar, Melichar a Baltazár - sú neoddeliteľnou súčasťou vianočnej legendy. Títo múdri muži údajne nasledovali betlehemskú hviezdu, ktorá ich viedla až do Betlehema, kde priniesli dary pre narodeného Ježiša Krista: zlato, kadidlo a myrhu. Táto legenda je často pripomínaná v rámci Troch kráľov alebo Epifánie, ktorá sa oslavuje 6. januára.
• Betlehemská hviezda: Betlehemská hviezda je ďalším významným symbolom Vianoc. Podľa Biblie táto jasná hviezda viedla mudrcov z východu do Betlehema, kde našli narodeného Spasiteľa. V mnohých kultúrach je betlehemská hviezda považovaná za znamenie Božej prítomnosti a nádeje.

Vianočné povery, ktoré sa často prelínajú s legendami, sú hlboko zakorenené v ľudovej kultúre a predstavujú zmes kresťanských a pohanských tradícií. Mnohé z týchto povier súvisia s predpovedaním budúcnosti, šťastia alebo naopak nešťastia, ak nie sú dodržané určité rituály.

• Štedrovečerný stôl: Jednou z najznámejších povier, ktoré sa dodržiavajú v mnohých krajinách vrátane Slovenska, je tá, ktorá sa týka štedrovečerného stola. Podľa starých povier by mala byť na stole nepárny počet jedál, čo malo zaručiť hojnosť a prosperitu v nasledujúcom roku.
• Vstávanie od stola: Ďalšou poverou je, že počas štedrovečerného jedla by sa nemalo od stola vstávať. Ak by niekto vstal, verilo sa, že v nasledujúcom roku niekto z rodiny zomrie alebo odíde z domu.
• Polnočná omša: Podľa ďalšej povery sa verí, že keď v noci na Vianoce padá sneh, nasledujúci rok bude plodný a bohatý.
• Vianočný stromček: V niektorých krajinách sa však verilo, že stromček by nemal byť zdobený skôr ako na Štedrý deň, aby neprivolal nešťastie. V niektorých kultúrach sa verí, že zvonkohra alebo zvončeky zavesené na vianočnom stromčeku môžu odohnať zlých duchov a privolať šťastie.

Mnohé vianočné zvyky, ktoré dodržiavame dnes, majú korene v dávnych poverách a rituáloch, ktoré mali zabezpečiť šťastie, zdravie a prosperitu. Jeden z najznámejších zvykov je rozbíjanie orecha počas štedrovečerného večera. Ďalším zvykom je hádzanie topánky cez plece.

Vianoce v Lendaku

Nenájdete tu obyvateľa, ktorý by nemal v skrini ľudový kroj. Obec v Popradskej kotline je známa uchovávaním ľudových tradícií. Na návšteve v rodine Žmijovských nám porozprávali o tých vianočných.

Lendak je veľká obec, má viac ako 5-tisíc obyvateľov. Vianoce v Lendaku kedysi nebývali o veľkých hostinách a preplnených stoloch. Prinášali skôr zaslúžený oddych po tvrdej práci. Boli sviatkami skromnosti, lásky, pokoja.

Podobne ako v ostatných horských oblastiach Oravy a Spiša na slovensko-poľskom pohraničí aj v Lendaku kedysi žili najmä pastieri, horali - z poľského gorali - charakteristickí goralským nárečím a vlastným, farbistým folklórom. O dodržiavanie niektorých vianočných zvykov sa zaslúžil aj farár Anton Mario Hrtus, ktorý v Lendaku pôsobil od roku 1969. Lendačania sa tak naučili viac duchovne vnímať hodnotu Vianoc.

Pavel Žmijovský si zaspomínal, ako a kedy sa začínala tradičná príprava na Vianoce v ich rodine. „Práce na poliach a statkoch sa skončili na Luciu. Dievčatá v ten deň varili halušky, do ktorých dávali lístky s menami svojich vyvolených. Potom sledovali a čakali, kedy vyjde na povrch prvá haluška. Vybrali ju a vytiahli z nej lístok s menom. Či sa niektorej podarilo ‚ukradnúť‘ či ‚uvariť‘ si toho svojho vyvoleného, sa síce už nedozvieme, ale minimálne to pre ne bola príjemná zábava pred sviatkami. Chlapci zase na Ondreja liali cín.

Intenzívnejšie a duchovne hlbšie prežívanie blížiacich sa Vianoc badať v Lendaku aj navonok deväť dní pred Vianocami. „Deväť dní sa chodí z domu do domu s obrazom Panny Márie a Jozefa. Zažil som to ešte ako dieťa, že sme takto chodili celá rodina. Aj dnes sa táto tradícia stále dodržiava.

„Najprv stôl fungoval ako oltárik so soškou a potom kto koľko a čo mal, to naň dal. Neskôr sa zvyk zmenil.

„Keď som bol starší a mal som už vlastnú rodinu, dali sme stôl do stredu obývačky. Stretnutie celej rodiny je základný kameň lendackých vianočných sviatkov. I keď Vianoce u Žmijovských neboli vždy pestré a bohaté, bol u nich prítomný Boh. To bol skutočný zázrak a radosť. Oblátky, ako sme už spomínali, predtým na vianočnom stole nebývali.

„Tak sme začali oblátky jedávať s medom a cesnakom, ako to poznáme aj dnes.“ Večera bývala klasická - kapustnica, ryba a šalát. Preto tradičná kapustnica spočiatku neobsahovala údeniny či klobásky, lebo pôst od mäsa trval až do polnoci. Až postupne, keď aj Cirkev upustila od celodenného pôstu, začali sa do kapustnice namiesto hrubých rezancov pridávať údeniny. Tak to bolo aj u Žmijovských, keďže chovali dobytok a pred Vianocami sa robila zabíjačka.

„No na Božie narodenie sa nikdy nevarilo.

„Nesmelo sa nič robiť, nechodilo sa na návštevy - ani k rodinám. Na Štedrý deň bolo najkrajšie, keď sa blížila polnoc.

„Po dedine chodili pastieri, plieskali bičom a trúbili. To bola predzvesť polnočnej svätej omše. A veľká radosť nastala, keď sme už sedeli v kostole, všetci v bielom, a začala sa svätá omša. To ste už vedeli, že sú naozaj Vianoce.

Súčasťou vianočných sviatkov v Lendaku je oddávna aj bábkové divadielko s vtipným názvom džafkulína, ktoré pripravujú miestni chlapci. Džafkulína je vlastne hra s bábkami, v ktorej účinkujú aj ľudia a predstavujú príbeh narodenia Ježiša Krista. S týmto divadielkom sa chodievalo a chodieva od domu k domu.

„Oddávna chodili koledníci, mladší i starší, vinšovať z domu do domu. Je to jedna z tradícií, ktoré sa tu dodržiavajú z generácie na generáciu.

Pavel Žmijovský to pozná podľa toho, že s manželkou šijú kroje a objednávky im stále pribúdajú. „Čo som sa už tých krojov našil,“ povzdychne s úsmevom. Podľa krojov sa v Lendaku vždy dali rozoznať aj dni sviatkov. „Na Štedrý deň boli ženy v bielom a potom dva slávnostné dni v ružovom.

Vianoce veru nebývali o darčekoch. To, že sme boli spolu, bol darček. A vianočné darčeky? Tie domácim až také starosti nerobili. „Kufrík do škôlky som dostala a do tašky keks,“ smeje sa pani Žmijovská a manžel pritakáva: „Presne, tašku do školy, praktické veci, ktoré sme potrebovali, a nejakú malú sladkosť. Človek bol rád, že dostal oblečenie, topánky.

Podľa manželov Žmijovských aj teraz majú byť Vianoce úplne o niečom inom. „Prežiť ich s rodinou, v pokoji, radosti. Ako deti sme sa tešili z toho, že máme prázdniny alebo že napadne prvý sneh. To, že sme boli spolu, bol darček. Postupne však aj do Lendaku dorazil trend modernejších Vianoc. Z chudobných sú o čosi bohatšie a aj jedlo a zvyky sa prispôsobili modernej dobe. Pozitívne však je, že s bohatými stolmi sa z lendackých rodín nevytratila duchovnosť. Pavel Žmijovský to počas našej návštevy viackrát pripomenul, pretože mladším generáciám sa snažia odovzdať práve to, čo Vianoce robí Vianocami.

Viacgeneračná rodina Žmijovských býva spolu v najstaršom dome Lendaku, so spoločným dvorom. Patrícia, nevesta najmladšieho syna Kristiána, nám tiež porozprávala, ako prežívali Vianoce. „Minulý rok to boli prvé Vianoce, čo sme boli s manželom sami dvaja. Z detstva si Patrícia pamätá, že na Štedrý deň chodili na detskú svätú omšu. „Aj som to tak vnímala, že rodičia sa popri prípravách chceli nás detí na chvíľu striasť,“ usmieva sa, „aby mohli všetko dokončiť, darčeky pripraviť. Keď bolo všetko dokončené, mohli si posadať k vianočnému stolu a začať večerať.

„Nechýbala klasika - oblátka s medom. Patrícia má na oblátky pekné spomienky, pretože to u nich bola top sladkosť. Vianočné oblátky však boli a sú tradičnou pripomienkou chleba, ktorý lámali prví kresťania, a teda aj pripomienkou hostie, Božieho tela. Kedysi gazdinky v Lendaku na štedrovečerný stôl sladkosti veľmi nerobievali. Niekde štedrovečernú večeru zakončievali makovými bobáľkami z kysnutého pečeného cesta, poliatymi mliekom a medom.

„Vymiešali sme margarín, cukor a kakao a to sme potom dali do formičiek. Bola to pre nás radosť, keď sme ich vonku poukladali do snehu, aby stuhli, a potom sme ich sledovali a kričali: Táto sa zlomila!“ rozpamätal sa Pavel. „To bolo dobré, lebo zlomené sme mohli zjesť.

Patrícia spomína, že jesť ozdoby zo stromčeka bolo zakázané. „Mamka nám vždy povedala, že až keď príde pán farár požehnať príbytok, potom môžeme.

Z generácie na generáciu sa teda slávenie Vianoc pozvoľna menilo aj v Lendaku, hlavne však záležalo na tom, aká doba bola a čo rodina mala. Veľké rozdiely však nenájdeme, zvyky a symboly starší postupne preniesli na mladšiu generáciu.

Blížiace sa čaro Vianoc, ktoré má zavládnuť v každom z nás, od detstva pozorovala a vnímala prostredníctvom malého Ježiška v kostole. „Vtedajší pán farár Anton Mario Hrtus počas Adventného obdobia nainštaloval vedľa hlavného oltára schodíky. Na každom bol zboku pripevnený zvonček a každý deň po večernej omši sa jeden dal dolu, zatiaľ čo soška Jezuliatka sa každý deň položila o schodík nižšie. Dole pod schodíkmi bola zemeguľa, ktorá symbolizovala príchod Jezuliatka na zem. Pre ňu aj ostatné deti bolo fascinujúce vnímať, ako sa adventný čas kráti a Božie narodenie približuje. „Pri zemeguli bol košík, do ktorého sme Jezuliatku vkladali darčeky - srdiečka so symbolmi pokánia, modlitby a dobrých skutkov.

Nostalgicky si uvedomujeme, aké krásne by bolo prežiť Vianoce práve tu, kde má ich čaro takú veľkú duchovnú silu, prúdiacu zo sŕdc potomkov hrdých goralov.

tags: #polnocna #omsa #na #vianoce