Považská Teplá, dnes mestská časť Považskej Bystrice, má bohatú a pestrú históriu, ktorá je úzko spätá s vývojom celého regiónu. Prvá písomná zmienka o meste Považská Bystrica pochádza z roku 1250, kedy sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS uvádza, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky. Tento údaj však nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom.
História Považskej Bystrice je úzko spätá s Bystrickým hradom. Hrad sa písomne spomína až v r. 1316, to však taktiež nevylučuje jeho existenciu aj o pol storočie skôr. Nachádzal sa na strategickej ceste vedúcej zo S na J, pozdĺž toku rieky Váh. Spolu s hradmi Vršatec, Košeca, Lednica tvoril pevnostný systém stredného Považia.
Keďže hrad už stál, musela existovať aj obec, ktorá niesla názov po potoku Bystrička (Domanižanka). V listine Matúša Čáka Trenčianskeho sa spomína provincia Bystrica, čo jednoznačne potvrdzuje hradné panstvo.
Považský hrad
Éra Podmanickovcov a útoky Husitov
Považská Bystrica bola napadnutá Husitmi. Spustošená bola celá obec vrátane výsadných listín. Nové výsady udeľuje kráľ Žigmund 23. marca 1458 kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica slovenskému šľachticovi Ladislavovi Podmanickému a jeho rodine a pripojil aj mestečko Bystrica spolu s ďalšími 16 obcami. Začala sa éra rodu Podmanickovcov.
Po 100 ročnej vláde Podmanickovcov sa roku 1560 stáva pánom hradu Gašpar Serédy. V časoch boja o uhorskú korunu, v rokoch nasledujúcich po bitke pri Moháči, sa smutne preslávili po celej krajine lúpežní rytieri Rafael a Ján Podmanickí. Ťažili z politických rozbrojov, svojvoľne obsadzovali a pustošili panstvá na Považí. Vrchol moci dosiahli v r. 1540.
Náboženské vplyvy a stavebný rozvoj
S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Od tohto roku až do začiatku 18. storočia sa v meste šírilo evanjelické vierovyznanie. Medzi rokmi 1595 až 1604 začala Žigmundom III. stavba kaštieľa Orlové. Roku 1631 stavba renesančného kaštieľa Burg. Kaštieľ dal postaviť Šimon Balaša, ktorý sa tam presťahoval aj s manželkou Magdalénou z hradu, čím hrad stratil svoju funkciu.
Okolo roku 1750 začala výstavba rokokového kaštieľa pri brehu Váhu, ktorá bola dokončená roku 1775. Na kopci prezývanom Helena dal gróf Szapáry postaviť barokovú kaplnku s dvoma oltármi. V roku 1805 postavili na kopci nad cintorínom kalváriu s výjavmi z krížovej cesty, súsoším ukrižovania a kaplnkou sv.
Požiare, epidémie a prírodné katastrofy
V roku 1700 pri veľkom požiari zhorelo takmer celé mesto. Zhorel aj obecný dom so všetkými písomnosťami. Predtým, v roku 1554, sa morová epidémia postarala o vyprázdnenie 8 domov v meste. V roku 1623 taktiež zúrila v meste morová epidémia, ktorú prinieslo vojsko, a ktorá si vyžiadala mnohé obete. Mesto postihla ďalšia epidémia moru. Cholerová epidémia na Slovensku postihla aj Považskú Bystricu, kde z 2263 obyvateľov ochorelo 185 a zomrelo 73. Cholera sa mestu nevyhla ani v roku 1884, kde sa prvé prípady prejavili u slúžok a v domácnosti prednostu železničnej stanice. Obec zastihla epidémia brušného týfu.
Bola obrovská povodeň na Váhu. V Milochove zahynulo 64 obyvateľov. V roku 1923 postihla povodeň 70 občanov Považskej Bystrice za čo bolo každému vyplatených 70 zlatých (pre porovnanie, cena jedného býka bola 100 zlatých). Považská Bystrica zažila jednu z najväčších povodní. Nevylial sa iba Váh, ale aj rieky Domanižanka a Mošteník.
Doprava a rozvoj
1. novembra 1883 bola daná do prevádzky jednokoľajová železnica z Bratislavy do Žiliny. Tento úsek spĺňal všetky kritériá na modernú prevádzku, po celej dĺžke boli telegrafné stĺpy, elektrické dištančné návestidlá a domčeky so zvončekovými signálnymi prístrojmi. Na základe zákona, ktorý zrušil rozdiely v postavení obcí sa Považská Bystrica stala tzv. malou obcou. Príčinou bolo okrem iného aj to, že nevládala platiť vlastného notára a niektoré ďalšie výdavky. Zároveň sa však stala sídlom okresného súdu.
1. marca 1914 bola Považská Bystrica povýšená na veľkú obec. Považskobystrický elektrický závod, ktorý vlastnil Eugen Fuchs a Július Schein bol premenovaný na Považskobystrický elektrický závod na výrobu diel a začala sa výroba pre armádu. Koniec 1. svetovej vojny. Prví vojaci sa začali vracať do mesta v roku 1919. V meste prebiehalo rabovanie aj vzbura. Považská Bystrica prišla počas vojny o niekoľko vojakov a to aj pri najväčšej vzbure v rakúsko-uhorskej armáde, ktorá sa odohrala v Kragujevaci.
Zbrojovka Brno získala pozemky za 8 miliónov korún. Bol položený základný kameň Československých kovodelných a muničných závodov, ľudovo prezývaných „Munička“. Výstavbou bola poverená firma Roth. V roku 1935 boli oba podniky, Munička a pobočka Zbrojovky Brno, zlúčené do jedného podniku.
Politické zmeny a vojnové udalosti
5. októbra bola slávnostne vyhlásená autonómia Slovenska. 9. októbra bola v obci založená Hlinkova garda, ktorej pohotovostné oddiely sa zúčastnili jedného z najväčších masakrov počas 2. sv. vojny. Nemecké vojsko obsadilo Zbrojovku závod II. Považská Bystrica a zaradila ju do koncernu Hermann Göring Werke Gm. B.
Z Považskej Bystrice boli vyvezení takmer všetci Židia (7 výnimiek) do pracovných a sústreďovacích táborov, odkiaľ ďalej putovali do rôznych koncentračných táborov, hlavne v Osvienčime. V októbri padli v okolí obce tri 500 kg bomby, ktoré však nevybuchli. V decembri padli 4 ľahšie bomby v okolí Mošteníku. 8. apríla 1945 neznáme lietadlo zhodilo 5 bômb. Tie si vyžiadali aj straty na životoch. V roku 1945 bola Považská Bystrica oslobodená. Nemeckí vojaci stihli ešte pri ústupe dňa 30. apríla vyhodiť do vzduchu most M. R. Štefánika.
13. októbra 1946 bola obec Považská Bystrica povýšená na mesto za prítomnosti gen. Dr. M. Ferjančika, povereníka vnútra a Dr. E. Böhma, povereníka zdravotníctva. Dekrét bol odovzdaný predsedovi MNV Valachovi.
Povojnový rozvoj a súčasnosť
Začala sa výroba populárneho motocykla JAWA 550. V 50-tych rokoch boli Považské strojárne jedným z najmodernejších podnikov v celom Česko-Slovensku. Považská Bystrica sa stala sídlom nového veľkého okresu, ktorý vznikol zlúčením okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Prebehla asanácia centra mesta, ktoré mohlo byť v dnešnej dobe vítanou turistickou atrakciou. Historické stavby nahradila cesta a betónové stavby.
Do Považskej Bystrice boli integrované obce Orlové, Považské Podhradie a Zemiansky Kvašov. V roku 1979 sa s Považskou Bystricou zlúčili aj Dolný a Horný Moštenec, Milochov, Podvažie, Považská Teplá a Šebešťanová. Považská Bystrica mala 30 444 obyvateľov, kým do roku 1970 ich bolo len 14 592. V meste žilo 43 225 obyvateľov, z toho takmer 11 000 v mestských častiach. Počet bytov presiahol 13 600. Podnik Považské strojárne a. s. sa dostal do konkurzu. V najlepších časoch zamestnávali PS 13 000 - 14 0000 zamestnancov, v roku 2000 to boli už iba 4.
K mestu bola pričlenená v roku 1979. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie. Považská Bystrica je mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža.
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov.
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m.
Lo~iská atrkopieskov sú lokalizované vo fluviálnych náplavoch rieky Váh. V minulosti boli pou~ívané v období zvýaenej potreby kameniva pre potreby výstavby dia>nice D1, vedúcej Pova~ím. Najvýznamnejaie lo~isko je Pova~ská Bystrica Orlové a Plevník Vrti~er. Tehliarske suroviny sú lokalizované v prostredí kvartérnych sedimentov spraaových hlín hrúbky 6-11 m, v nadlo~í eluviálnych a deluviálnych hlín. Lo~isko Dolný Moatenec sa rozkladá na ploche 21 ha je budované hlavne spraaovými hlinami.
Záujmové územie stavby patrí do povodia stredného toku Váhu, spadá do vrchovinovo - ní~innej oblasti a da~ovo-snehovým re~imom odtoku, s maximálnymi prietokmi v marci a minimálnymi v septembri. ovského kanála. Významnejaím >avostranným prítokom je Domani~anka, alaie sú Galanovec, Manínsky potok, Drienovka, Moateník, Kvaaovský potok a Dedovský potok.
Vývoj počtu obyvateľov Považskej Bystrice
Počet obyvateľov v meste stále rástol. V roku 1913 bývalo trvale v Považskej Bystrici 2481 katolíkov, 22 evanjelikov a. Považská Bystrica mala 2746 obyvateľov. Boli to hlavne Slováci, ale žilo tu aj zopár Maďarov a Nemcov, na ktorých sa hlásili aj niektorí Židia.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1970 | 14 592 |
| 1979 | 30 444 |
| 1990 | 43 225 |
Mesto Považská Bystrica sa nachádza v Trenčianskom kraji. Obklopené je troma pohoriami - Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m n.m., ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta spolu s Malým Manínom (812 m n.m.). Severným okrajom preteká rieka Váh, do ktorej sa vlieva prítok Domanižanka. V meste Považská Bystrica žije cca 39 000 obyvateľov. Z toho cca 8 000 obyvateľov žije v prímestských častiach mesta (Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považské Podhradie, Šebešťanová, Považská Teplá, Praznov, Vrtižer a Zemiansky Kvašov). Najväčším sídliskom v Považskej Bystrici je sídlisko Rozkvet. Ostatné sídliská: Stred, Lány, Hliny, Zákvašov, SNP, Jelšové, Hliníky. K mestu patrí aj niekoľko osád: Belažská kopanica, Cingelov laz, Kunovec, Dvorského laz, Galanovce, Chodnické, Krekáčov laz, Líškovie laz, Matúšsky laz, Tomankovci, Rybarikov laz, Trnovie laz. Územie mesta Považská Bystrica sa rozprestiera na rozlohe 89,49 km².