Činohra SND stojí 105 rokov za hodnotami slobody a demokracie. Práve preto prišla s iniciatívou Polnočná omša pre národ, do ktorej sa zapojili viaceré kultúrne centrá naprieč Slovenskom.
Dôležitou súčasťou slovenského divadelného kánonu je tvorba Petra Karvaša. Inscenáciou jeho hry Polnočná omša si chcú uctiť pamiatku SNP a jeho 80. výročie. Túto inscenáciu na pripomenutie zvolili zámerne, pretože osud Petra Karvaša a obsah drámy Polnočná omša sú so SNP úzko späté.
Už dnes večer budete mať možnosť pozrieť si inscenáciu Polnočná omša jedného z najvýraznejších slovenských dramatikov minulého storočia.
Po bezmála sedemdesiatich rokoch sa na dosky Slovenského národného divadla opäť vrátil Peter Karvaš. Tentoraz nie ako dramaturg a kreátor nového povojnového slovenského divadelného prostredia, ale ako dramatik, ktorého texty (s istými úpravami) majú svoju výpovednú hĺbku i viac než polstoročie po napísaní.
Pri Polnočnej omši (ktorú Činohra SND koncom októbra uviedla) vychádzal Karvaš z vlastných životných skúseností, z faktu, že bol jedným z tých „obyčajných“ ľudí, ktorých sa vojna tvrdo dotkla. Bol internovaný, veľa času strávil v pracovnom tábora a represálií ho neušetril ani komunistický režim.
Jeho Polnočná omša je aj v našich končinách pomerne známym titulom a to napriek tomu, že ho Slovenské národné divadlo naposledy uviedlo pred azda 45 rokmi. Zásluhu na tom má film Jiřího Krejčíka s rovnomenným názvom, v ktorom si v roku 1962 zahrali Emília Vášáryová, Jozef Kroner alebo Ladislav Chudík.
Najnovšia inscenácia však nejde ani v šľapajách Krejčíkovho filmu a nevychádza ani úplne z Karvašovej originálnej predlohy. „Nová“ Polnočná omša je nenásilným pokusom aktualizácie pôvodného textu prostredníctvom jazykových úprav a skracovania alebo, naopak, zvýrazňovania určitých motívov.
Eliminačný proces sa dotkol aj postáv. Partizán Ďurko sa tak stáva len akýmsi tieňom svedomia postáv, viac duchom a pojmom než reálnou postavou. Hoci je jeho prítomnosť na javisku obmedzená len na nevyhnutné minimum, stačí to na to, aby sa stal pomyselným Damoklovým mečom, akýmsi horúcim zemiakom v rukách postáv, ktoré sa boja následkov jeho prítomnosti. Za ukrývanie partizána totiž hrozí smrť.
Ako zachrániť niekoho, ktorého púha existencia predstavuje hrozbu smrti? Je akceptovateľné obetovať život jedného zo synov, respektíve bratov v záujme záchrany celej rodiny? Na tieto otázky sa prostredníctvom vizuálnej a auditívnej stránky inscenácie pýta aj mladý režisér Lukáš Brutovský. Ten vďaka spolupráci s ďalšími či už mladšími alebo už etablovanými odborníkmi vytvoril inscenáciu, ktorá je jazykovo svieža a priam súčasná.
Z divákov vďaka scéne Toma Cillera spravil pomyselných voyeurov, ktorí pozorujú dianie v tomto mravne skazenom svete. Tento mikrosvet, malomeštiacky dom obývajú gardista, partizán, arizátorka, politický „obojživelník“, zbožná matka a zdanlivo neutrálny otec. Každý z nich dokáže rýchlo vymeniť oblek za ten, ktorý je ten najsúčasnejší a preto aj s nimi pri jednom stole k štedrovečernému stolu zasadne nemecký nacistický dôstojník.
Veľa sa hovorí, ale väčšinou sú to len naučené formulky, ktoré majú zakryť všadeprítomný strach. Pravdou však zostáva, že viac sa členovia rodiny boja o seba, než o tých druhých.
Podobne ako v prípade rozprávky Lomidrevo je viac než dvojhodinové trvanie jednoducho príliš, čím sa znižuje katarzný „potenciál“ inscenácie. Práve Polnočná omša má totiž v súčasnej nestabilnej geopolitickej situácií predpoklady k tomu, aby v divákoch napriek svojmu veku dokázala vyvolať hlbšie emócie. Svojich pomyselných gardistov, pokrytcov, partizánov a arizátorov má aj dnešná doba, dnešné „policajné akcie“, ktorých nie je vo svete málo. Aj v tomto smere je výber Polnočnej omše veľmi správnou a opodstatnenou voľbou, ktorá zároveň možno čiastočne demýtizuje malomeštianský život počas vojny.
Zostáva dúfať v jedno. A to v to, že si Polnočná omša nájde svojich divákov. Že meno „Peter Karvaš“ nebude strašiakom, nevyhnutným stredoškolským zlom, ktorým si študenti musia bolestne „preskákať“, ale inscenáciou, na ktorú budú chodiť aj mladí. Je to režijný produkt mladého tvorcu, ktorý postavám vložil do úst súčasný a moderný jazyk, ktorý je na míle vzdialený tomu, ako sa kedysi písalo.
Až čas však ukáže, či Polnočná omša obstojí v nemilosrdnom boji o diváka. Predpoklady pre to má, ale ako ukazujú aj iné inscenácie, nemusí to stačiť.
Dej a Postavy
Hra jedného z najvýraznejších slovenských dramatikov minulého storočia sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Neoslavuje však vojnových hrdinov - skúma a detailne analyzuje postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny.
Karvaš sa na obdobie Slovenského národného povstania pozerá z iného uhla pohľadu a ikonu zobrazujúcu odhodlaných odbojárov nahrádza plnokrvným obrazom jednej zbožnej slovenskej rodiny.
Manželia Kubišovci sú ľudia veľmi nenápadní, neangažovaní, vzorne sa starajúci o svoju rodinu, dbajúci na zvyky a tradície. Zároveň sú však ľudia neobyčajne flexibilní. Najmladší syn je partizán, starší gardista, dcéra arizátorka. Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je zasa komunistka. Situácia na fronte je však čoraz neistejšia, je očividné, že sa blíži chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať. Z čoho sa budú spovedať na polnočnej omši?
Obsadenie:
- Valentín Kubiš: Emil Horváth
- Vilma Kubišová: Anna Javorková
- Marián: Milan Ondrík
- Angela: Petra Vajdová
- Ďurko: Tomáš Grega, poslucháč VŠMU, Adam Jančina, poslucháč VŠMU
- Paľo: Dano Heriban
- Katka: Dominika Kavaschová
- Brecker: Richard Stanke
Réžia: Lukáš Brutovský; Dramaturgia: Miro Dacho, Miriam Kičiňová; Scéna: Tom Ciller; Kostýmy: Jan Kocman
Scéna z predstavenia Polnočná omša. Zdroj: aktuality.sk
Online Prenos a Ohlasy
Projekt Online Živé umenie sa spúšťa vďaka dohode Ministerstva kultúry SR s Úradom verejného zdravotníctva SR. Dlhodobo vypredané činoherné, operné a tanečné predstavenia, muzikály a aj koncerty klasickej hudby si bez cestovania a za cenu jednej vstupenky môže pozrieť celá rodina. Na tomto portáli si záujemcovia kúpia vstupenku a nemusia sa obávať - kapacita virtuálnej divadelnej sály, je na rozdiel od klasickej, neobmedzená.
SND ešte pred uvoľnením opatrení spustilo predstavenia, ktoré si mohli diváci vychutnať online. Na prvé online predstavenie Polnočná omša si kúpilo lístok 910 divákov! Inscenáciu pripravilo štúdio Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Ide o projekt ministerstva kultúry Online Živé umenie.
„Aj na základe predaných lístkov je vidieť, že kultúra ľudí zaujíma a je pre nich nenahraditeľnou súčasťou života. Som veľmi rada, že náš projekt Online Živé umenie ľudí zaujal a aspoň do istej miery otvorí brány divadiel a koncertných sál," uviedla ministerka kultúry Natália Milanová pred spustením ďalších online predstavení.
Hodnotenie inscenácie: 85%