V Českej republike pôsobí mnoho kňazov z rôznych krajín, ktorí obohacujú miestnu cirkev a spoločnosť. Jedným z príkladov je pôsobenie poľských kňazov, ktorí prinášajú svoje skúsenosti a kultúru do českých farností. Tento článok sa zameriava na prácu a aktivity kňazov v Kolíne a spomienku na známeho kňaza Zbigniewa Czendlika.
Kostol sv. Bartolomeja v Kolíne
Farnosť Kolín: Spoločenstvo misionárov
V Kolíne pôsobí komunita verbistov, ktorú tvoria traja kňazi z rôznych krajín. Okrem slovenského verbistu Jána Halamu (52) tu pôsobí aj poľský kňaz Jaroslav Batóg (56) a Indonézan Karol Tefa (37). Táto medzinárodná zostava prináša do farnosti rôznorodosť a nové perspektívy.
Ako ťa NEVYHODIA z práce? 👀
„V Kolíne a jeho okolí žije okolo 40-tisíc obyvateľov. V rámci farnosti spravujeme 25 kostolov v 30 obciach. Reálne však slúžime nedeľnú svätú omšu v desiatich chrámoch,“ vysvetľuje farár Ján Halama.
Pravidelnými návštevníkmi bohoslužieb je zhruba 420 ľudí. Mládeži sa venuje najmladší z trojice misionárov Karol. „Skutočne mladých sprevádza a zároveň im dáva priestor, aby si veci organizovali sami,“ oceňuje farár.
Páter Jaroslav okrem iného pôsobí ako nemocničný kaplán a v tejto službe vidí veľký potenciál. „Môžem sa venovať aj neveriacim ľuďom, niektorí sa s kňazom doteraz nestretli. Duchovnú službu si v zdravotníckych zariadeniach mimoriadne cenia, a ak ju nemocnica poskytuje, dostáva za to viac bodov, čím stúpa na kvalite.“
Kolín je podľa Jána Halamu veľmi dobré miesto na bývanie pre ľudí, ktorí pracujú v Prahe. „Prichádzajú sem mnohé mladé rodiny. Mesto má dobrú bytovú politiku, pretože mu patrí približne polovica bytov a ceny sa nemôžu šplhať tak vysoko.“ Kolínsky farár si spoluprácu s mestom pochvaľuje.
Aktivity farnosti
Kolínska farnosť je aktívna v rôznych oblastiach, od duchovnej služby až po kultúrne podujatia. Vo farnosti pravidelne vydávajú časopis Bartolomej a založili tam aj spolok Pro Bartolomeo, prostredníctvom ktorého organizujú podujatia ako farský ples či iné aktivity.
„Naposledy to bola výstava sakrálnych motívov českého maliara, sochára a grafika Vladimíra Jana Hnízda, ktorý pôsobil v Kolíne a vytvoril tam aj niekoľko diel,“ hovorí Ján Halama. V týchto aktivitách ho podporujú farníci a zároveň odborníci pracujúci v rozličných kultúrnych inštitúciách.
V gotickom farskom kostole, ktorý prešiel vkusnou rekonštrukciou, sa konajú koncerty, kultúrne podujatia i turistické prehliadky. „Práve oblasť kultúry je veľkým prienikom medzi Cirkvou a civilnou spoločnosťou.“ K mimoriadne obľúbeným aktivitám patrí Noc kostolov, pritiahne veľa neznámych ľudí a niektorí sa aj vrátia.
Kolínska farnosť je dôkaz, že stavať sa nemusí vždy iba na kvantite.
Erb obce Debowiec
Spomienka na Zbigniewa Czendlika
Dlho a zároveň neúspešne by sme v českej katolíckej cirkvi hľadali známejšiu a obľúbenejšiu tvár, akou bol Zbigniew Czendlik. S ľahkosťou ho možno nazvať aj celebritou. Narodil sa 6. 9. 1964. Detstvo prežil v obci Debowiec na poľskej strane těšínského Slezska. Je známy svojim osobitým prístupom k viere, náboženstvu a kresťanským hodnotám.
V médiách sa vyjadroval vtipne, zrozumiteľne a s nadhľadom nielen k náboženským otázkam. Nebál sa šokovať, provokovať a byť aj nekresťansky nekorektní. Zároveň mu nechýbala hlboká lojalita k cirkvi a pokora pred Bohom.
Teologické štúdium absolvoval v Katoviciach a Varšave. Po ich skončení bol v roku 1989 vysvätený na kňaza a potom pôsobil v poľskom Chorove. V roku 1992 bol vyslaný do Čiech a prvý rok strávil ako vikár v Náchode. Je mediálne známy najmä vďaka priateľským vzťahom z množstvom ľudí z oblasti politiky a šoubiznisu.
Kniha rozhovorov Zbigniewa Czendlika vychádza z obľúbeného programu Českej televízie - Uchem jehly. „Netradičný“ moderátor si pozýval už niekoľko rokov na lanškrounskú faru hostí, ktorí vo svojom živote a vo svojej kariére dosiahli významných úspechov a ich životné skúsenosti môžu byť inšpiratívnym vzorom.
Príklad Zbigniewa Czendlika ukazuje, ako môže kňaz osloviť širokú verejnosť a prispieť k dialógu medzi cirkvou a spoločnosťou.
Návrh na úpravu modlitby Otčenáš
Niektorí českí kňazi, ktorých oslovil spravodajský portál iDNES.cz, súhlasia s návrhom pápeža Františka, aby sa v modlitbe Otčenáš upravil preklad vety "neuveď nás do pokušenia". Iní sa zase domnievajú, že by nebolo ľahké takúto zmenu zaviesť.
Napríklad pôvodom poľský kňaz Zbigniew Czendlik, pôsobiaci vo východočeskom meste Lanškroun, by úpravu tiež uvítal a súhlasí s tým, že daná veta je skutočne sporná. Mnoho kresťanov sa podľa neho modlí bez toho, aby nad slovami premýšľalo.
"Keď sa však niekto zamyslí a spýta sa, vysvetľujeme to v tom istom duchu, ako to formuloval pápež. Czendlik však priznáva, že s týmto krokom by celý rad ľudí mohol mať veľký problém. "U modlitby Otčenáš sa stretávame s tisícročnou tradíciou. Tradícia, to je niečo silnejšie než zákon alebo nariadenie, tú len tak ľahko nezmeníte. "Jedna vec je preklad, ktorý môže byť aktualizovaný v akejkoľvek verzii, a druhá vec je tradícia. Je otázka, či treba slová za každú cenu aktualizovať, alebo nie.