V súčasnosti sa v Cirkvi a spoločnosti dejú udalosti, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s historickými a náboženskými aspektmi, vrátane postáv, ako bol poľský knieža Tish. Tento článok sa zameriava na kontext týchto udalostí a ich prepojenie so súčasnými výzvami, ktorým čelí Cirkev.
Veľkonočný Paradox a Kalendár
Spln Mesiaca a začiatok jari - s výpočtom termínu Veľkej noci to nie je jednoduché. Tento rok si protirečia astronomické fakty s kalendárom - nastáva veľkonočný paradox. Veľká noc sa vždy slávi po prvom jarnom splne Mesiaca. Tak sa píše v lexikónoch a tak sa to učíme. No tento rok sa Veľká noc slávi až 21. apríla, hoci čisto z astronomického hľadiska bude začiatok jari 20. marca a prvý jarný spln mesiaca až 24. Kalendár a astronomické výpočty sa tentoraz rozchádzajú - hovoríme o veľkonočnom paradoxe, ktorý sa vyskytuje veľmi zriedka. Na budúci raz to bude v r. 2038.
Definícia veľkonočného dátumu vychádza z koncilu, ktorý cisár Konštantín zvolal v r. 325 v malom mestečku Nicea (dnes Yznik v Turecku) pri Konštantínopole. Tam ukončili teológovia dlhý spor o otázke, ktorú považovali prví kresťania za dôležitú - kedy sláviť Veľká noc. Nicejský koncil sa dohodol na jednoznačne znejúcom riešení: Veľká noc sa slávi v prvú nedeľu po splne Mesiaca po začiatku jari.
Teda 22. marec je najskorším a 25. Avšak jarná rovnodennosť, ktorá astronomicky definuje začiatok jari, môže byť medzi 19. marcom predpoludním a 21. marcom večer. Spln Mesiaca možno presne vyrátať. Otvorené však zostáva pri stanovení oboch dátumov miesto, na ktoré sa vzťahujú. Zvolíme Greenwich - kvôli nulovému meridiánu, alebo Jeruzalem z náboženských dôvodov? Pre časové zóny robí tento rozdiel tri hodiny.
Aby sa vyhol tomuto problému, vydal matematik, jezuita Christophorus Clavius v 16. storočí výpočtovú smernicu, ktorá však bola veľmi nepraktická. Naozaj praktický postup z nej vyvodil v r. 1800 matematik Carl Friedrich Gauß. Začiatok jari sa podľa neho - nezávisle od astronomických hodnôt - jednoducho stanovuje principiálne na 21. marec a aj fázy Mesiaca sa vyrátajú jednoduchým vzorcom. Je to tak aj tento rok - spln Mesiaca ráno 21. marca sa hodnotí ešte ako zimný a prvý jarný spln je až v apríli - a tak sa Veľká noc slávi 21. apríla.
Cirkev v Kríze: Odchody a Dôvody
V Bavorsku vystúpilo v r. 2018 o 25 percent viac katolíkov a protestantov z cirkví ako rok predtým. Mníchovský kardinál Reinhard Marx a evanjelický biskup Heinrich Bedford-Strohm sa k tomu vyjadriť nechceli. Teda o 25 percent menej kresťanov s „oficiálnym“ spojením s cirkvou napriek na svete jedinečnému nemeckému cirkevnému daňovému systému a s tým spojenými protirečeniami - to sú hrozivé čísla.
A znova sa prirodzene začína hľadanie „dôvodov“ javu, ktorý možno v Nemecku zvlášť empiricky merať - lebo iste aj inde takto miznú veriaci, ibaže v nemeckých krajinách to možno sledovať podľa daňovej štatistiky. Ustarostení pastieri a ideológovia sa objavia rýchlo, keď ide o prezentovanie dôvodov. A vytiahnu staré témy ako celibát, morálna náuka a nárok na pravdu v univerzálnom a absolútnom zmysle.
Kardinál Brandmüller sa vyjadril k otázke odchodu z Cirkvi: Ide o otázku „čo je Cirkev“. Istý druh nadácie s nábožensko-folkloristicko-charitatívnym programom? Cirkev je však niečo úplne iné! Výrazne to opisuje koncilová konštitúcia „Lumen Gentium“: Cirkev je „domáce spoločenstvo“ Boha, Kristovo telo, skrátka nie dielo človeka, ale dielo a nástroj Ježiša Krista na vykúpenie ľudstva, sveta. Je aj lodičkou rybára sv. Petra, aby dokázala preplávať rozbúrené more.
Okrem toho vystúpenie z Cirkvi sa deje v odpade od katolíckej viery. To však už nemá nič do činenia s daňovým úradom, ale so živým Bohom. Ale aké následky sú z toho! Ježiš hovorí (Jn 15) - „Ja som pravý vinič, vy ste ratolesti …“ Iba ak je ratolesť spojená s viničom, môže prinášať ovocie. Kto sa oddelí, uschne a spália ju. Sv. Augustín hovorí: „Jedno z dvoch môže mať ratolesť - vinič alebo oheň. Ak nie je na viniči, musí byť v ohni.
Kardinál Pell a Jeho Obrana
Dvaja bývalí austrálski premiéri teraz zodvihli svoj hlas a ocenili kardinála Georga Pella ako veľmi slušného človeka. John Howard, ktorý bol premiérom v Austrálii v r. Anthony John Abbott, premiér od r. 2013 do r. „Podľa môjho názoru zasadzoval svoj život za Cirkev a za štát. Pell je ušľachtilý muž. Obvinenia voči Pellovi sú v absolútnom nesúlade s človekom, ktorého poznám.
V stále väčšom počte austrálskych médií sa kriticky hľadí na rozsudok súdu nad kardinálom Georgeom Pellom! Po žurnalistovi novín „Herald Sun“, Andrewovi Boltovi sa aj Miranda Devine v denníku „Daily Telegraph“ jasne vyslovila, že kardinála Pella považuje za nevinného. Rozsudok kritizuje dokonca aj liberálny denník „The Age“. Napísal, že kardinál Pell bol vyhlásený za vinného na základe „nepodložených výpovedí jedného jediného svedka, bez súdnych dôkazov, bez určitej formy jeho správania, alebo jeho priznania“.
„Bol som z rozsudku nad kardinálom Pellom prekvapený a úplne zničený,“ uviedol austrálsky jezuita Frank Brennan. Páter Brennan, ktorý je aj obhajcom ľudských práv, proces pozoroval niekoľko dní viaceré dni a konštatoval, že porota si napriek všetkým nezrovnalostiam myslela, že deti, ktoré boli sexuálne zneužité, si nevedia vždy spomenúť na podrobnosti činu. Páter uviedol, že aj on je presvedčený, že mnohé podrobnosti v obžalobe absolútne nemôžu do seba zapadať: „Kardinál Pell stál už dlho vo svetle verejnosti.
Podľa pátra Brennana je teraz austrálsky justičný systém v súvislosti s kardinálom Pellom vystavený vážnemu napätiu. Páter napísal, že dúfa a modlí sa, aby v prípade, že aj odvolací súd Pella odsúdi, nebude kardinál neúmyselnou obeťou zraneného národa pri hľadaní obetného baránka. Ak by bolo odvolanie úspešné, musia sa vyšetrovania polície vo Victorii v tomto prípade seriózne prešetriť.
„Pre mňa je dôležité, aby justícia mohla skutočne konať svoju prácu dobre a aby sa dosiahla pravda a spravodlivosť pre všetkých zúčastnených v tomto procese.
Homosexualita a Mlčanie v Cirkvi
„Organizátori nedávneho summitu o ochrane detí sa vyhýbali téme homosexualita, aby podporili ´homosexuálnu agendu´ v Cirkvi a chránili homosexuálne siete, ktoré bujnejú v klíme komplicov a sprisahania o mlčaní,“ povedal nemecký kardinál Walter Brandmüller. Vyslovil to v interview s Edwardom Pentinom pre „National Catholic Register“. „Diskusia o probléme homosexuality by sa pre nich stala nebezpečnou, pretože je evidentné, že vo Vatikáne je sieť homosexuálov. To je ten problém, to je nepochybné.
To je mlčanie, ktoré volá po prelomení. V interview 25. „My sme povedali všetko, čo bolo potrebné povedať. „Koncom 60. a počiatkom 70. rokov bola výuka morálky na Gregoriánskej univerzite v Ríme heretická. Bolo to obdobie prednášateľov ako boli jezuita Jozef Fuchs, kňazi Bernard Häring a Charles Curran. Oni prednášali, chlapci počúvali prednášky a začali to praktizovať“ (homosexualitu).
Kardinál Brandmüller potom ocenil laické iniciatívy akou bol tichý protest v Ríme minulý týždeň. „Touto akciou ľudia protestovali proti vatikánskej politike mlčania o homosexualite počas summitu o zneužívaní kňazmi. Každý je oprávnený vyjadriť svoj názor a toto bol dobrý protest.
Council of Cardinals down to 6: Pope removes cardinals Pell, Errázuriz and Pasinya
Výzvy a Nádej
Pochmúrne žalobné tóny vedia mnohí z nás naladiť vo všetkých jazykoch. Vnímame falošné tóny, rozhorčenie, hnev, mrzutosť, verejne, pred kostolom, v skupinách alebo na diskusiách. Poznáme aj zatrpknutosť v tichých komôrkach a pri čítaní cirkevných správ. Ja v takých chvíľach rád myslím na svätcov, zvlášť na dôveru a nebojácnosť, ktorú vyžaroval svätý pápež Ján Pavol II. v živote, aj pri umieraní: „Non abbiate paura!“
Pred vyše 40 rokmi volal k veriacim na Námestí sv. Petra tieto slová a dosvedčoval ich až do hodiny svojej smrti: „Nebojte sa!“ Aj v noci svojho vlastného života, aj v temnote doby sveta. Príklad svätcov nás posilňuje. Všetci to poznáme z vlastnej skúsenosti: Tak veľmi potrebujeme útechu, posilnenie. Potrebujeme nádej, ktorá presahuje hranice tohto sveta. Niektorých z nás môžu upevniť, posilniť a podporiť staré katolícke piesne.
Napriek tomu hľadíme do širokého sveta médií. Zjavujú sa nám priepasti, či už ide o sexuálne zneužívanie, alebo herézy, ba aj o apostázu. Diskusie neprestávajú, zdá sa, že sa stále viac množia. Revolta, rozčúlenie a sklamanie sa šíria. Dynamika naberá na obrátkach, šíri sa prázdnota. Jedna správa sa ženie za druhou. Škandály nám berú reč, a nemenej nás ochromujú požiadavky toľkých kritikov Cirkvi - a Cirkev už niekedy pôsobí už iba ako veľké svetové divadlo.
Čo sa mňa týka, chcel by som - možno ako niektorí z vás - toľko vecí už jednoducho nepočuť: Nič o „DNA Cirkvi“, nič o „mužských zväzkoch“, nič o novej teológii a nič o novokresťanskej morálnej náuke pre životnú realitu postmoderny. A nechcem už počuť nič ani o tom, ako mi „prominentnú“ osobu ako Eugen Drewermann, ktorý je exkomunikovaný a vystúpil z Cirkvi, istý biskup nanovo prezentuje ako „zaznávaného proroka“.
Ja to vydržím a budem to znášať, pretože to všetko je v tom Poslednom a Rozhodujúcom nepodstatné. Čo ma dvíha a čo ma drží? Istota a vedomie toho, že Ježiš Kristus bola, je a zostane moja nádej, moja radosť a moja dôvera. … Spomeňme si na krásne, hlboké, duchovné piesne o Ježišovi. Tie v reči hudby ohlasujú pravdu, ktorá je nám na všetkých miestach a vo všetkých dobách prístupná a pri ktorej s vierou stojíme: Ježiš, moja radosť.
Arcibiskup Kyjeva Svajtoslav Ševčuk oznámil, že emeritný pápež Benedikt XVI. sa denne modlí za pokoj na Ukrajine. Ozbrojený konflikt na Ukrajine označil Benedikt XVI. Benediktovi XVI. sa poďakoval za podporu Ukrajiny a za Gréckokatolícku cirkev.
