Rímskokatolícka aj Gréckokatolícka cirkev slávi 8. septembra sviatok Narodenia Panny Márie. Tento deň pripomína príchod Panny Márie na svet, ženy, ktorá sa stala Matkou Božou a zohrala kľúčovú úlohu v dejinách spásy. Sviatok Narodenia Panny Márie sa pravdepodobne začal sláviť po koncile v Efeze v roku 431, na ktorom bola Panna Mária vyhlásená za Bohorodičku.
Narodenie Panny Márie od Pietra Cavalliniho
Historické a geografické pozadie
Presný dátum a miesto narodenia Panny Márie nie sú známe. Ako možné rodisko sa najčastejšie spomínajú tri miesta: Betlehem, kde sa neskôr narodil aj Ježiš Kristus, Sefora, ktorá sa nachádza štyri kilometre severne od Betlehema a Jeruzalem. Podľa tradície sa Mária narodila v Jeruzaleme, na mieste, kde medzi rokom 400 a 600 stála bazilika k úcte Panny Márie pri Betetskom rybníku.
Vývoj sviatku v Cirkvi
Prvé zachované omšové modlitby na tento sviatok pochádzajú z čias pontifikátu Leva Veľkého (440 - 461) a Sergia (687 - 701). V západnej časti cirkvi sa tento sviatok začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Z Ríma sa rozšíril na celú Cirkev. Pápež Inocent IV. (1243 - 1254) dal sviatku aj oktávu, ktorá sa slávila až do roku 1955.
Teologický význam
Cirkev zvyčajne slávi deň smrti svätých ako deň ich „narodenia pre nebo“. No v prípade Panny Márie sa slávi aj jej telesné narodenie, veď prišla na svet čistá, bez poškvrny dedičného hriechu. Narodenie Panny Márie je úzko späté so svetlom: Kristus je slnko spravodlivosti, Mária je zornica, ranná hviezda, ktorá zvestuje východ slnka. „Tvoje narodenie, Panna, Božia Rodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (Ant. na Benedictus).
Mária je nádej celého sveta a zornica spásy. Skôr ako prišiel Pán Ježiš do nášho sveta, bola nám daná Panna Mária. Ona tvorí akoby medzičlánok medzi svätým Bohom a hriešnym ľudstvom. Ona je nepoškvrnená, svätá zem, na ktorú zostúpil Boh pri svojom vstupe do ľudských dejín.
Mária v Božom pláne spásy
Zvestovaním Panne Márii sa začína „plnosť času“ (Gal 4,4), čiže splnenie prisľúbení a príprav. Mária je povolaná počať toho, v ktorom bude telesne prebývať „celá plnosť božstva“ (Kol 2,9). Boh poslal svojho Syna, ale aby mu „dal telo“, chcel slobodnú spoluprácu jedného stvorenia. Preto si od večnosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcér Izraela, židovské dievča z Nazareta v Galilei, pannu zasnúbenú mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária (Lk 1,26-27).
Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované poslaním svätých žien. Mária vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. Aby Mária mohla byť matkou Spasiteľa, bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy. Anjel Gabriel ju vo chvíli zvestovania pozdravuje ako plnú milosti.
Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, bola vykúpená už od svojho počatia. Tento jas celkom výnimočnej svätosti, ktorým je Mária obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia, dostáva celý od Krista: je vzhľadom na zásluhy svojho Syna vykúpená vznešenejším spôsobom. Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním (Ef 1,3).
Panenstvo Márie
Na zvesť, že mocou Ducha Svätého porodí Syna Najvyššieho bez toho, že by poznala muža, Mária odpovedala s poslušnosťou viery a v istote, že Bohu nič nie je nemožné: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova (Lk 1,37-38). Cirkev už od prvých formulácií viery vyznávala, že Ježiš sa počal v lone Panny Márie jedine mocou Ducha Svätého, pričom zdôrazňovala aj telesný aspekt tejto udalosti: Ježiš sa počal „bez [mužského] semena z Ducha Svätého…“.
Prehĺbenie viery v panenské materstvo priviedlo Cirkev k vyznávaniu skutočného a trvalého Máriinho panenstva aj pri pôrode Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Veď Kristovo narodenie nezmenšilo, ale posvätilo jej panenskú neporušenosť. Máriino panenstvo ukazuje, že pri vtelení mal absolútnu iniciatívu Boh. Ježišovým Otcom je iba Boh. „Nikdy sa pre ľudskú prirodzenosť ktorú prijal, neodcudzil Otcovi… Jeden a ten istý je Syn Boha a Syn človeka.
Mária je panna, pretože jej panenstvo je znakom jej viery, ktorá „nebola narušená nijakou pochybnosťou“, a jej výlučného odovzdania sa do Božej vôle. Mária je zároveň pannou i matkou, lebo je obrazom a najdokonalejšou realizáciou Cirkvi: „Aj Cirkev… sa stáva matkou tým, že verne prijíma Božie slovo: ohlasovaním totiž a krstom rodí pre nový, nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a narodené z Boha.
Mystické videnia a zjavenia
Ctihodná Mária od Ježiša z Agredy, španielska mystička, zaznamenala vo svojom diele Mystické mesto Božie opis narodenia Panny Márie. Podľa jej videnia, Anna, Máriina matka, bola pripravená vnútorným osvietením a počula Boží hlas. Mária sa narodila čistá, bez chyby, krásna a plná milosti. Svätá Brigita Švédska vo svojich Zjaveniach uvádza slová Panny Márie o jej narodení: „Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté...“
Kráľovnú všetkého tvorstva zavolal z miesta Jej odpočinku zvučný hlas Najvyššieho, ktorý Ju mocne a sladko povzniesol nad všetky stvorené veci a dal Jej pocítiť nové účinky božskej moci, lebo toto bolo jedno z najvýznamnejších a najpodivnejších vytržení v Jej svätom živote. Okamžite Ju tiež naplnilo nové osvietenie a božské účinky, aké som popísala už na inom mieste, až dosiahla jasné videnie Boha.
Najvyšší oznámil svojej panenskej Matke, že už nastal čas Jeho príchodu na svet a akým spôsobom to teraz uskutoční a prevedie. Najmúdrejšia Pani uzrela v tomto videní účel a vznešený cieľ týchto obdivuhodných tajomstiev a svätých udalostí, nakoľko sa týkali Pána samého a nakoľko sa týkali tvorov, v prospech ktorých boli hlavne ustanovené. Pokľakla pre trónom Jeho Božstva, chválila a velebila Ho a ďakovala za seba i za všetko tvorstvo tak ako prislúchalo nevýslovnému milosrdenstvu a blahosklonnosti Jeho božskej Lásky.
V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božieho dieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po deväť mesiacov a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že Jej nespôsobili žiadne bolesti a obtiaže, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale naplňovali Ju nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora.
Význam rodokmeňa Ježiša Krista
Pri čítaní evanjelia o rodokmeni Ježiša Krista si môžeme uvedomiť, že v Ježišovom rodokmeni sú obsiahnuté akoby v skratke celé dejiny Spásy od praotca Abraháma až po Jozefa, adoptívneho otca Ježiša. Keď sa lepšie pozrieme na postavy v rodokmeni tak sa prevažne jedná o hriešnikov, niektorí z nich sú kajúcnici. Možno je v tom rodokmeni pár svetlých výnimiek. Ale prevažne ten rodokmeň pôsobí na človeka ako triumf hriechu.
Sv. apoštol Peter vo svojom liste vyjadruje túto skutočnosť: „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu; aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.” (1 Pt 1,18-21) Z tohto márneho spôsobu života sme vykúpení Ježišom Kristom.
Celé evanjelium je dôkazom toho, že všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú. Aj za svoje hriechy budeme ráz Pána chváliť, ak sme aj prostredníctvom nich pochopili prázdnotu svojho života bez Boha a ak sme sa nechali nimi doslova dohnať do Božieho náručia, v ktorom hľadáme Spásu. Je dobre predložiť Bohu v modlitbe svoj rodokmeň, aby prežiaril svojou milosťou to temné, čo sme zdedili po predkoch. Je dobré prosiť o požehnanie pre našich rodičov a prarodičov. Pre Kristovo Vykúpenie prijať s úctou a dobrorečením i svojich predkov.
Praktický význam pre veriaceho človeka
Skôr ako človek bude schopný veriť Ježišovi, musí uveriť Márii, jej svedectvu: „Veľké veci mi urobil Ten, ktorý je Mocný a Sväté je jeho Meno!“ Len Mária dokáže vysvetliť, čo sa udialo medzi ňou a Bohom. Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude - Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne.
Dnešná časť z knihy Mystické mesto Božie nám prináša opis tých najkrajších udalostí, ktoré sa stali v dejinách ľudstva. Narodenie nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Môžete si prečítať podrobný popis aký je len možné pochopiť nášmu ľudskému vnímaniu. Palác, ktorý si najvyšší Kráľ kráľov a Pán pánov zvoli pre pohostinské prijatie svojho vteleného Syna na tomto svete bola nanajvýš chudobná, bezvýznamná jaskyňa, do ktorej sa najsvätejšia Mária a Jozef uchýlili, keď im spolublížni odmietli pohostinstvo a obvyklú láskavosť, ako som to popísala v predchádzajúcej kapitole.
Najsvätejšia Mária a Jozef vošli do tohto obydlia pre nich tak vyhradeného a pri žiare desiatich tisícov anjelov, svojich strážcov mohli ľahko zistiť jeho chudobu a opustenosť, ktorú považovali za dobrodenie a vítali ju so slzami útechy a radosti. Ihneď títo dvaja svätí pocestní padli na kolená a chválili Pána, vzdávajúc Mu vďaky za jeho dobrodenie, o ktorom vedeli, že to pripravila Jeho múdrosť pre vlastné skryté plány. Prosila, aby Pán požehnal štedrou rukou všetkých obyvateľov susediaceho mesta, pretože tým, že ju odmietli,pomohli jej k veľkému dobrodeniu, ktoré očakávala v tejto opustenej jaskyni.
Svätý Jozef založil oheň z materiálu, ktorý za tým účelom priniesol so sebou. Pretože bolo veľmi zima, posadili sa k ohňu, aby sa trochu ohriali. Zajedli si z pokrmov, ktoré si priniesli a požívali túto chudobnú večeru s veľkou radosťou v duši. Po večeri ako obyčajne, vzdali Pánovi vďaky. Po tejto kratšej modlitbe hovorili spolu o tajomstve vtelenia Slova, pričom najmúdrejšia Panna pocítila, že sa blíži Jej najpožehnanejší pôrod.
Boh si z Evinho potomstva vyvolil Pannu Máriu, aby bola Matkou jeho Syna. Panna Mária spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse. Svoj súhlas vyslovila v mene celej ľudskej prirodzenosti. 8. narodenia upevní pokoj na celom svete.