Bazilika sv. Jakuba v Levoči: Oltár Majstra Pavla a otváracie hodiny

K najznámejším a turisticky najnavštevovanejším mestám, ktoré ležia na severovýchode Slovenska neďaleko známeho Aquaparku Poprad, patrí jednoznačne Levoča. Levoča patrí k unikátne zachovaným stredovekým mestám s mnohými pamiatkami, ktoré v súčasnosti tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka množstvu pamiatok, ktoré sa v Levoči nachádzajú, patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Mesto Levoča, ktorej Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov, je od roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Levoču preslávil najmä Majster Pavol, ktorý tu vytvoril pre Chrám svätého Jakuba jedinečné dielo - najvyšší oltár na svete. Asi každý z nás počul o najslávnejšom umelcovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho unikátnom diele, ktoré je úzko prepojené s mestom Levoča.

Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.

Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči. Po košickom Dóme sv. Alžbety je druhým najväčším kostolom na Slovensku. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti a slúži veriacim denne na bohoslužby už vyše 700 rokov. Svojou bohatou históriou a interiérovými skvostami patrí k najcennejším pamiatkam slovenského národného dedičstva.

Oltár Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba

Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Farský Kostol sv. Jakuba postavili v prvej polovici 14. storočia ako trojloďovu stavba. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice.

Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.

V interiéri sa nachádza jedenásť gotických oltárov. Nachádza sa tu jedenásť gotických oltárov, najrozmernejší z nich - hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Okrem nich sú tu monumentálne architektúry renesančného organu, barokovej kazateľnice, meštianskych epitafov a náhrobníkov i drevených lavíc levočských mešťanov.

Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče. storočia. Hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárom celkom na svete. Okrem nich sa tu nachádzajú rôzne umelecké skvosty ako renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy a náhrobky či drevené lavice levočských mešťanov. Na baziliku minor povýšila kostol Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí svojim dekrétom z 28.

Hlavný neskorogotický drevený oltár patrí medzi najvyššie vo svete, dosahuje výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 - 1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče, ktorý dal údajne svoju vlastnú podobizeň jednej z dvanástich sôch apoštolov na nádhernej kompozícii Poslednej večere v predele oltára. K ďalším pamiatkam kostola patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica, omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné maľby.

Unikátny neskorogotický oltár Panny Márie a sv. Jakuba Apoštola, bol zhotovený v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 - 1518. Je z lipového dreva. Jeho výška je 18,62 m a šírka 6,2 m. Oltár zapĺňa priestor svätyne Baziliky sv. Jakuba od podlahy až po klenbu. Centrom oltára sú monumentálne postavy Madony a svätcov. Madona je vysoká 2,47 m, sv. Jakub 2,32 ma sv. Ján 2,30 m. Predela oltára predstavuje Poslednú večeru.

V chrámovom priestore stojí skvostná architektúra hlavného krídlového oltára, najvyššieho v celom gotickom svete, ktorý je vrcholným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltára tvorí skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a s. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista.

V interiéri kostola sa nachádza 11 gotických a renesančných oltárov. Ponad celkový umelecký význam chrámu a jeho zariadenia vysoko prečnieva najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete ( 18,62m) z dielne Majstra Pavla z Levoče. Medzi ďalšie pozoruhodnosti ktoré zdobia svätyňu patrí renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy, drevené lavice mešťanov, cyklus nástenných malieb z roku 1385 a iné. Okrem samotného chrámu, národnou kultúrnou pamiatkou sú aj diela stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho, ktorého bohoslužobné predmety sa nachádzajú v Kaplnke sv. Juraja.

Koncom 13. storočia začalo mesto na základe svojich práv a privilégií s opevňovaním. V priebehu 14. a 15. storočia vznikli kamenné hradby. Dodnes sa zachovalo až 80% hradbového systému. Košická brána, Menhardská a Poľská brána patria k najkrajším častiam bývalého mestského opevnenia.

Veža Baziliky sv. Jakuba

Hoci 70 m vysoká veža pôsobí starobylým dojmom, v skutočnosti je pomerne nová - pochádza až z 19. storočia a architektonicky dopĺňa gotický chrám pochádzajúci zo 14. storočia. Je pravdepodobne prvou vežou postavenou v neogotickom slohu na Slovensku. Veža Baziliky sv. Jakuba je jedna z najstarších veží svojho typu na území Slovenskej republiky. Vedie na ňu 216 schodov.

Stará veža bola rozobraná na konci 18. storočia pre poškodenie spôsobené zemetrasením a požiarmi. Nová veža bola postavená v 19. storočí podľa návrhu Fridricha Mucka, kamenárske práce vykonal Ľudovít Schmit. Veža bola dokončená v roku 1860 s nákladmi 84 000 zlatých. Výška veže je 70 metrov, výstavba prebiehala v rokoch 1858-1860.

Z vrchného poschodia veže vidno Tatry na západe a Slovenské rudohorie na juhu. Ponúka výhľady na gymnázia, Čierny kostol, radnicu, zvonicu, evanjelický kostol, Thurzov dom a baziliku na Mariánskej hore.

Vo veži sú dva zvony. Veľký hodinový zvon počuť v meste každú hodinu, malý zase každých pätnásť minút. Premiestnené sem boli tiež hodiny z veže Kostola sv.

Na vrchné poschodie vedie drevené schodište do strážnice. Po prekonaní spolu 9 horizontálnych úrovní je odmenou nezabudnuteľný pohľad: na Tatry na západe a Slovenské rudohorie so Slovenským rajom na juhu. Uvidíte rôzne pamiatky mesta: z juhozápadného okna veže vidno gymnázia a Čierneho kostola, z južného okna radnicu so zvonicou a kupolu evanjelického kostola, a zo severného okna Thurzov doma a baziliku na Mariánskej hore. V jesennom období sa na vežu každoročne organizujú bežecké preteky.

Tu sú otváracie hodiny pre návštevníkov Veže Baziliky sv. Jakuba:

Minimálny počet osôb na výstup: 2 osoby. Maximálny počet osôb na výstup: 20 osôb. Od 12:00 hod. do 12:30 hod. - obedňajšia prestávka.

Dôležité upozornenia:

• Zľavy sú nárokovateľné až po preukázaní sa platným preukazom (ZŤP/ZŤP-S, študentský preukaz /ISIC).
• Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Baziliky sv. Jakuba.
• Počas liturgických slávení v bazilike nie je možné navštíviť chrám za účelom turizmu.

Mesto Levoča, ktorej Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov, je od roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

tags: #levoca #kostol #s #oltar #majstra #pavla