Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť.
Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu.
V Starom zákone človek často prijímal chorobu ako ťažkú skúšku, proti ktorej sa buď mohol búriť, alebo v nej mohol spoznať Boží rukopis. Človek Starého zákona prežíva chorobu pred Božou tvárou. Pred Bohom roní slzy nad svojou chorobou a od neho, Pána života a smrti, si úpenlivo vyprosuje uzdravenie. Choroba sa stáva cestou k obráteniu a Božím odpustením sa začína uzdravenie. Izrael nadobúda skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom a že vernosť Bohu podľa jeho Zákona navracia život: „… lebo ja, Pán, som tvoj lekár“.
V Novom zákone chorí vyhľadávali Ježišovu blízkosť; snažili sa ho „dotknúť, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých“ (Lk 6,19). Ježiš prišiel, aby nám zjavil Božiu lásku. Prinášal ju predovšetkým tam, kde sa človek cíti mimoriadne ohrozený: v chorobe. Boh chce, aby sme boli zdraví na tele aj na duchu, aby sme mu verili a aby sme dokázali rozpoznať prichádzajúce Božie kráľovstvo. Niekedy nám až vážna choroba ukáže, čo potrebujeme - či už zdraví alebo chorí - najviac zo všetkého: Boha. Život máme iba v ňom. Preto majú chorí a hriešnici mimoriadny zmysel pre to, čo je v živote podstatné.
Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia chorých každého druhu sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“ a že Božie kráľovstvo je už celkom blízko. Ježiš má moc nielen uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy; prišiel uzdraviť celého človeka, dušu i telo; on je lekár, ktorého potrebujú chorí. Jeho súcit so všetkými, čo trpia, ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožňuje: „Bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25,36). Jeho uprednostňujúca láska k chorým v priebehu storočí neprestala budiť u kresťanov celkom osobitnú pozornosť voči všetkým, čo trpia na tele alebo na duši.
Ježiš často žiada od chorých, aby verili. Na uzdravenie používa znaky: slinu a vkladanie rúk, blato a umytie. Chorí sa ho snažia dotknúť, „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých“ (Lk 6,19).
Kristus vyzýva svojich učeníkov, aby ho nasledovali tak, že aj oni vezmú na seba svoj kríž. Keď ho nasledujú, nadobúdajú nový pohľad na chorobu a chorých. Ježiš ich pridružuje k svojmu životu chudoby a služby. Dáva im účasť na svojej službe súcitu a uzdravovania: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.

Čo je to pomazanie chorých?
Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
Pomazanie chorých však „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. V liturgickej tradícii na Východe, ako aj na Západe jestvujú už od najstarších čias svedectvá o pomazaní chorých, ktoré sa vykonávalo s posväteným olejom. V priebehu storočí sa pomazanie chorých udeľovalo čoraz výlučnejšie len v posledných chvíľach. Preto dostalo názov „posledné pomazanie“.
Ustanovil ju náš Pán, Ježiš Kristus ako skutočnú a pravú sviatosť Nového zákona.
Apoštolská Cirkev pozná však aj osobitný obrad pre chorých, o ktorom svedčí svätý Jakub: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5,14-15).
Veriaci nech povzbudzujú chorých, aby si zavolali kňaza a prijali túto sviatosť. Chorí nech sa pripravia, aby ju prijali s dobrými dispozíciami za pomoci svojho duchovného pastiera a celého cirkevného spoločenstva, ktoré je pozvané zahrnúť celkom osobitným spôsobom chorých svojimi modlitbami a svojho bratskou pozornosťou.
Komu je určená sviatosť chorých?
Túto sviatosť môže prijať každý pokrstený, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii ohrozujúcej život. Sviatosť pomazania chorých môžeme prijať v živote viackrát. Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napr. podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť pomazania chorých so sviatosťou zmierenia, spolu so svätým prijímaním; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím.
Sviatosť pomazania chorých sa vysluhuje tým, ktorých zdravotný stav je vážne ohrozený, aj keď je to dieťa, alebo dospievajúci kresťan. Nie nutné prijímať, túto sviatosť, len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby.
Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou.
Ako sa slávi táto sviatosť?
Podstatou obradu pri slávení tejto sviatosti je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posväteným olejom. Vysluhovateľmi sviatosti chorých sú iba biskupi a kňazi. Ježiš Kristus mocou ich vysvätenia koná prostredníctvom nich.
Používa sa olivový olej posvätený biskupom na Zelený štvrtok. V súrnom prípade sa pripúšťa aj iný olej rastlinného pôvodu (slnečnicový, ľanový a pod.). Za takýchto okolností ho môže posvätiť každý presbyter (kňaz) bezprostredne pred udelením pomazania.
Forma sviatosti spočíva v slovách sviatostnej formuly, ktorá sprevádza pomazanie, čiže keď kňaz pomaže čelo a dlane chorého a pritom povie: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen“.
Mazanie čela a rúk znamená, že sa sviatosť vzťahuje na človeka v jeho celistvosti ako mysliacu a konajúcu bytosť (hlava - rozum, ruky - činy).
Slávenie otvára liturgia slova, ktorú predchádza úkon pokánia. Kristove slová a svedectvo apoštolov podnecujú vieru chorého a spoločenstva, aby vyprosovali od Pána silu jeho Ducha.
Slávenie tejto sviatosti obsahuje najmä tieto prvky: „starší (po grécky presbyteroi) Cirkvi“ mlčky vkladajú ruky na chorých; vo viere Cirkvi sa modlia nad chorými; je to epikléza vlastná tejto sviatosti; potom udeľujú pomazanie olejom, ktorý posvätil biskup alebo, v prípade potreby, kňaz.Uvedené liturgické úkony naznačujú, akú milosť udeľuje táto sviatosť chorým.

Aké účinky má sviatosť chorých?
Sviatosť chorých udeľuje útechu, pokoj a silu a chorého v jeho utrpení spája hlbokým putom s Kristom. U mnohých táto sviatosť vedie k telesnému uzdraveniu. A ak si Boh chce niekoho povolať k sebe, dáva mu v tejto sviatosti silu ku všetkým telesným i duševným zápasom na jeho poslednej ceste. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, sviatosť chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov.
Mnohí chorí sa obávajú tejto sviatosti a odsúvajú ju na poslednú chvíľu, pretože sa domnievajú, že si jej prijatím podpisujú rozsudok smrti. Opak je však pravdou: sviatosť chorých je istým druhom životnej poistky. Kto ako kresťan sprevádza nejakého chorého, mal by mu pomôcť zbaviť sa zbytočného strachu. Väčšina ťažko chorých alebo tých, ktorí sa ocitnú v ohrození života, intuitívne cíti, že v danom okamihu je pre nich najdôležitejšie bezvýhradne sa primknúť k tomu, ktorý premohol smrť a je sám život - k Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi.
Osobitný dar Ducha Svätého: Prvou milosťou je milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť.Obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou.Privádza chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa.Okrem toho „ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“.
Milosťou tejto sviatosti chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu.Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele.
Ak sa sviatosť pomazania chorých vysluhuje všetkým, ktorí trpia ťažkými chorobami a slabosťami, tým skôr sa udeľuje ľuďom, ktorí sa nachádzajú na konci života. Preto bola nazvaná aj „sacramentum exeuntium“ („sviatosť odchádzajúcich“). Pomazanie chorých završuje naše pripodobnenie Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu, tak ako sa začalo krstom. Dovršuje sväté pomazania, ktoré vyznačujú etapy celého života kresťana: krstné pomazanie v nás spečatilo nový život a birmovné pomazanie nás posilnilo na životný boj.
Viatikum
Viatikum („pokrm na cestu“) je Eucharistia, ktorú prijíma ten, kto o krátky čas opustí pozemský život a prejde do večného života. Málokedy je sväté prijímanie také životne dôležité ako v okamihu, keď človek dovršuje svoj pozemský život.
Tým, čo opúšťajú tento život, Cirkev poskytuje okrem pomazania chorých aj Eucharistiu ako viatikum („pokrm na cestu“). Prijatie Kristovho tela a krvi v tejto chvíli prechodu k Otcovi má osobitný význam a dôležitosť. Je semenom večného života a silou vzkriesenia podľa Pánových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,54).
Tí, ktorí sú vopred posilnení sviatostným pomazaním, svätou spoveďou a svätým prijímaním, sú týmito sviatosťami zaopatrení v hodine smrti a ich odchod k svojmu Pánovi a Stvoriteľovi je sviatostne posilnený, v mnohých prípadoch aj uľahčený, pretože zomierajúci nadobúda Boží pokoj, je zmierený s Bohom aj so svojimi príbuznými a môže vo väčšom pokoji opustiť tento svet.
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme chorým a umierajúcim kedykoľvek na požiadanie. U tých, ktorí sú v pokročilom veku a majú vážne zdravotné komplikácie, nie je dobré odkladať túto sviatosť len na poslednú chvíľu.
Príprava na prijatie sviatosti
Po hmotnej stránke je dobré pripraviť pre kňaza a chorého nerušené prostredie (kde kňaz môže chorého v súkromí vyspovedať). Odporúča sa pripraviť stolík s čistým obrusom, krížom a sviečkami, nádobku na svätenú vodu a kúsok vaty na utrenie po mazaní svätým olejom. Po duchovnej stránke je dobré chorého pripraviť na návštevu kňaza vhodným rozhovorom a modlitbou.
Študovali sme pomazanie v Biblii (tu je to, čo sme našli)
| Sviatosť | Účinky | Komu je určená |
|---|---|---|
| Pomazanie chorých | Útecha, pokoj, sila, odpustenie hriechov, telesné uzdravenie (ak je to Božia vôľa), príprava na večný život | Každý pokrstený, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii ohrozujúcej život |
| Eucharistia (Viatikum) | Pokrm na cestu do večného života, semeno večného života, sila vzkriesenia | Ten, kto o krátky čas opustí pozemský život a prejde do večného života |