Slovo Kristus znamená „pomazaný“. Ide o grécky ekvivalent hebrejského slova „mesiáš“. Reliéf posledného súdu na severnom portáli košického Dómu sv. Alžbety.
Pomazanie v Starom Zákone
V Starom zákone dostávali pomazanie iba králi, kňazi a proroci. Náplň ich poslania poukazuje na význam Kristovej osoby. V Izraeli boli totiž v Božom mene pomazaní tí, čo boli Bohu zasvätení na poslanie, ktoré pochádzalo od neho. To mal byť predovšetkým prípad Mesiáša, ktorého mal Boh poslať, aby definitívne nastolil svoje kráľovstvo. Mesiáša mal pomazať Pánov Duch za kráľa a zároveň za kňaza, ale aj za proroka.
Odporúčam prečítať 16. kapitolu Prvej knihy Samuelovej o pomazaní Dávida za kráľa. Je to veľmi poučný príbeh.
Ježiš Kristus, večné Slovo Otcovo, nie je iba kňaz a kráľ alebo prorok; on je Pomazaný Pánov a ako taký je zároveň kňazom, kráľom aj prorokom. Dobre si síce uvedomujeme, že je tiež Božou Matkou, dcérou Otca a nevestou Ducha Svätého, ale na chvíľu chceme na ňu pozerať len ako na Matku Božieho Pomazaného, nositeľa trojnásobnej koruny; kňazskej, kráľovskej a prorockej.
Ježiš Kristus ako Pomazaný
436 Kristus pochádza z gréckeho prekladu hebrejského slova „Mesiáš“, ktoré znamená „pomazaný“.(690, 695) Stáva sa Ježišovým vlastným menom preto, že Ježiš dokonale spĺňa Božie poslanie, ktoré toto slovo znamená.
437 Anjel zvestoval pastierom Ježišovo narodenie(486, 525) ako narodenie Mesiáša prisľúbeného Izraelu: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). On je od začiatku ten, „ktorého Otec posvätil a poslal na svet“ (Jn 10,36), ktorý sa počal ako „svätý“ (Lk 1,35) v Máriinom panenskom lone.
438 Ježišovo mesiášske posvätenie(727) ukazuje jeho božské poslanie. „To… znamená i samo jeho meno, lebo menom Kristus sa mieni ten, ktorý pomazal, aj ten, ktorý bol pomazaný, aj samotné pomazanie, ktorým bol pomazaný: pomazal Otec, pomazaný bol Syn, [a to] v Duchu, ktorý je pomazanie.“ Jeho večné mesiášske posvätenie bolo zjavené v čase jeho pozemského života pri krste,(535) ktorý prijal od Jána, keď ho „Boh pomazal… Duchom Svätým a mocou“ (Sk 10,38), „aby sa… stal známym Izraelu“ (Jn 1,31) ako jeho Mesiáš.
439 Mnohí Židia, ba aj niektorí pohania,(528-529) ktorí mali účasť na ich nádeji, spoznali v Ježišovi základné črty mesiášskeho „syna Dávidovho“, ktorého Boh prisľúbil Izraelu.
440 Ježiš prijal vyznanie viery(552) Petra, ktorý ho vyznal ako Mesiáša, a zároveň oznámil blízke utrpenie Syna človeka. Tak odhalil pravú náplň svojej mesiášskej kráľovskej hodnosti. Táto náplň spočíva v transcendentnom (božskom) pôvode Syna človeka, ktorý „zostúpil z neba“ (Jn 3,13), a zároveň v jeho vykupiteľskom poslaní trpiaceho Služobníka: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). (550) Preto sa pravý zmysel jeho kráľovskej hodnosti ukázal až z výšky kríža.
441 Boží syn je titul, ktorý sa v Starom zákone dával anjelom, vyvolenému ľudu, synom Izraela a ich kráľom. V týchto prípadoch znamená adoptívne synovstvo, ktoré vytvára medzi Bohom a jeho tvorom vzťah osobitnej dôvernosti. Keď je prisľúbený kráľ Mesiáš nazvaný „Božím synom“, neznamená to nutne, podľa slovného zmyslu tých textov, že by bol niečím viac ako človekom.
560 Ježišov vstup do Jeruzalema zvestuje príchod kráľovstva,(550, 2816) ktoré kráľ Mesiáš uskutoční Veľkou nocou svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania.
635 Kristus teda zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14-15). „Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov… Ide hľadať [Adama, nášho] prvého otca ako stratenú ovcu. Chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu… Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom… Prebuď sa ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí.
786 Boží ľud má napokon účasť i na Kristovom kráľovskom úrade. Kristus vykonáva svojukráľovskú moc tak, že svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním priťahuje k sebe všetkých ľudí. Kristus, kráľ a Pán vesmíru, sa stal služobníkom všetkých, lebo „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako ,výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Pre kresťana jemu „slúžiť znamená kraľovať“; (2449) Cirkev „spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa“ najmä „v chudobných a trpiacich“. „Všetkých, čo sa znovu zrodili v Kristovi, znak kríža robí kráľmi a pomazanie Svätého Ducha ich svätí za kňazov, aby všetci duchovní a správne rozmýšľajúci kresťania spoznali, že - odhliadnuc od tohto osobitného poslania našej služby - majú účasť na kráľovskom rode a kňazskom úrade. Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom?
2579 Dávid je v plnom zmysle slova kráľom(709) „podľa Božieho srdca“, pastierom ľudu, ktorý sa modlí za svoj ľud a v jeho mene, je ten, ktorého oddanosť Božej vôli, oslava Boha a kajúcnosť budú vzorom modlitby pre ľud. Jeho modlitba, modlitba Božieho pomazaného,(436) je vernou oddanosťou Božiemu prisľúbeniu, láskyplnou a radostnou dôverou v toho, ktorý jediný je kráľ a Pán. V žalmoch je Dávid, inšpirovaný Duchom Svätým, prvým prorokom židovskej a kresťanskej modlitby.
2580 Jeruzalemský chrám, dom modlitby,(583) ktorý chcel vybudovať Dávid, bude dielom jeho syna Šalamúna.
Sviatosť Krstu a Pomazanie
Súčasťou obradu krstu je pomazanie sprevádzané slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Čo to presnejšie znamená? Čo to však značí, mať účasť na Kristovom kráľovskom poslaní?
Pri krste sa používa čistý olivový olej. Požehná ho otec biskup na Zelený štvrtok pri sv. omši, ktorá sa volá „sv. omša svätenia olejov“. Pri krste sa pomazanie uskutočňuje na hruď dieťaťa. Je to z dôvodu dvojitej symboliky:
- Ako v bežnom živote má olej liečivé a hojivé účinky a človek sa potom cíti silnejší, tak krstom sa nám odpúšťa dedičný hriech a všetky hriechy, tzn. naša duša je „zahojená“ po hriechoch Kristovou milosťou.
- V staroveku sa zvykli zápasníci natrieť olejom, aby boli šmykľaví a protivník ich nemohol chytiť. Pomazanie olejom pri krste sa dáva po modlitbe, ktorá sa nazýva exorcizmus. V nej kňaz s vystretými rukami nad dieťaťom prosí Pána Boha, aby zbavil dieťa dedičného hriechu a chránil ho pred hriechom a útokmi zlého ducha. Inými slovami prosí, aby pôsobením Božej milosti bol pokrstený človek „šmykľavý“ a diabol ho nemohol chytiť.
Kresťania sú istým spôsobom takí Boží zápasníci. Sme pomazaní svätým olejom, aby sme v tomto svete bojovali za pravdu, spravodlivosť a lásku. Svätý Pavol na konci svojho života hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4, 7)
Olej je teda aj symbolom pôsobenia Božieho Ducha, ktorého sme dostali pri sviatosti krstu.
Pomazanie. Symbolika pomazania olejom (1293) naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu, (436) ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša. Kristus alebo „Mesiáš“ (z hebrejského Mašíach) znamená „pomazaný“ Božím Duchom. V Starej zmluve boli viacerí Pánovi „pomazaní“, osobitne kráľ Dávid. Ale Ježiš je Boží pomazaný jedinečným spôsobom: ľudská prirodzenosť, ktorú Syn berie na seba, je úplne „pomazaná Duchom Svätým“. Ježiša ustanovil Duch Svätý za „Krista“. Panna Mária ho počne z Ducha Svätého, ktorý ho prostredníctvom anjela zvestuje ako Krista pri jeho narodení a Simeona pobáda, aby šiel do chrámu vidieť Pánovho Mesiáša. (1504) Duch Svätý napĺňa Krista a jeho sila vychádza z Krista, keď uzdravuje a lieči. A napokon Duch Svätý kriesi Ježiša z mŕtvych.
Význam krstu
Účasť na Kristovom Kráľovskom Poslaní
„Veď ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zase báť,“ píše apoštol Pavol v jednom zo svojich listov. „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate? Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych,“ vysvetľuje Pavol a dodáva: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus.
„Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom?“ pýta sa svätý pápež Lev Veľký.
Po druhé, „v teologickom zmysle“, píše biskup Robert Barron, „je kráľ niekto, kto riadi schopnosti a dary v rámci spoločenstva, aby ho nasmeroval k Bohu. Katolícky rodič teda smeruje svoje deti k naplneniu poslania, ktoré im dal Boh, vzdeláva ich, formuje ich správanie, usmerňuje ich túžby atď. Katolícky politik chápe morálny rozmer svojej práce, a podľa toho vydáva zákony a usmernenia.
„Ako človek rastie v schopnosti vykonávať kráľovské vodcovstvo?“ kladie si otázku biskup Barron a odpovedá: „Dá sa to urobiť prekonaním kultúrnych predsudkov, ktoré vnímajú náboženstvo ako čisto súkromnú záležitosť, niečo v zmysle koníčka. Takáto oslabená viera nemá nič spoločné s kresťanským poslaním. Ježiš v nej vystupuje ako kráľ, ktorý pri svojom druhom príchode zasadne na trón svojej slávy ako sudca živých i mŕtvych. Účasť na jeho vláde je tu vyjadrená takto: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.
Znovu sa pozrime, čo hovorí katechizmus: „Cirkev spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa najmä v chudobných a trpiacich. Boží ľud uskutočňuje svoju ,kráľovskú hodnosť‘ tak, že žije podľa povolania slúžiť s Kristom, ktorý ,neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých‘.
Na otázky rímskeho vladára, Ježiš potvrdil, že je kráľom, avšak kráľom nie z tohto sveta (por. Jn 18,36) .
Ostatné Oleje Používané v Liturgii
Okrem oleja používaného pri krste, existujú aj ďalšie oleje, ktoré majú svoje špecifické použitie v liturgii Cirkvi:
Olej Chorých
Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Sviatosť pomazania chorých posilňuje človeka na posledný boj, aby nepadol do osídiel satana. Hriech, ako choroba duše, sa totiž pokladal za dielo satana, preto olivový olej našiel použitie pri sviatostiach, ktoré odpúšťajú hriechy, teda pri krste a pri sviatosti chorých.
Keď prišiel Boží Syn na zem, stretol sa s tým najťažším, s utrpením, ktorého koncom je smrť. Vo chvíli, keď zjavil svoju Božskú moc, ľudia dotknutí fyzickým i duchovným utrpením prichádzali k nemu, prosili o záchranu. Ježiš sa však stretol aj s utrpením zo zrady priateľa, s utrpením pri bičovaní, vysmievaní, ukrižovaní. Kedykoľvek pozrieme na kríž, vieme, že Ježiš pozná tajomstvo utrpenia. Kristus neprišiel preto, aby odstránil utrpenie, ale aby ho posvätil. Jeho utrpenie sa stalo nástrojom spásy sveta, v ňom nám zjavil svoju nekonečnú lásku k nám. Tým dal ľudskému utrpeniu zmysel. Od toho momentu môže človeka zdokonaľovať. Keď človek trpí, môže obohacovať seba aj iných. Preto Kristus medzi sviatostnými znakmi zanechal aj taký, ktorý je nástrojom na posvätenie nášho utrpenia - sviatosť pomazania chorých.
Svätý Marek pripomína, že Kristovi učeníci pomazávali chorých a uzdravovali ich. A svätý Jakub vo svojom liste hovorí o tradícii prvých kresťanov: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 14 - 15).
Prvým a často viditeľným účinkom je zlepšenie zdravia chorého. Ľudia neraz ďakujú kňazovi za to, že sa im po udelení sviatosti pomazania chorých zlepšil zdravotný stav. Druhým účinkom - v oblasti ducha - je očistenie od hriechov. Keby človek spáchal ťažké hriechy a nemohol by sa vyspovedať, táto sviatosť odpúšťa hriechy. Môže byť teda udelená tak človeku v stave posväcujúcej milosti, ako aj v stave ťažkého hriechu. Hlavným cieľom tejto sviatosti je však pomoc potrebná na využitie času utrpenia a zachovania čestného postoja. Utrpenie je totiž veľká skúška, pričom pre kresťana je predovšetkým skúškou viery v pravdu, že Boh je Láska, lebo my nechápeme situáciu, ako ju vidí všemohúci Boh. On môže utrpenie odstrániť, no súhlasí s ním. A tu je potrebná milosť objaviť zmysel utrpenia. Sviatosť pomazania chorých dovoľuje človeku využiť utrpenie na vlastné zdokonalenie i na spásu sveta a uľahčuje trpiacemu prístup k Eucharistii.
Olej na pomazanie chorých môže požehnať aj kňaz. Ak nie je k dispozícii olej, ktorý požehnal biskup, môže ktorýkoľvek kňaz požehnať rastlinný olej a použiť ho pri obrade pomazania chorých. Robí sa tak napríklad vtedy, keď nastane súrna potreba udeliť sviatosť pomazania, napríklad pri dopravnej nehode a pod., a nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom.
Krizma
Z týchto troch olejov je krizma najdôležitejšia. Je to olivový olej, do ktorého sa primiešava balzam a vonné živice stromov. Krizma sa používa pri vysluhovaní troch sviatosti - krstu, birmovania a kňazstva (kňazi sú ňou pomazaní na rukách, biskup na hlave). Práve tieto tri sviatosti môže človek prijať iba raz za život.
Pomazanie svätou krizmou je symbolom daru Ducha Svätého, ktorý prijímame vo sviatosti krstu a naša kresťanská dospelosť sa napĺňa vo sviatosti birmovania. Len pripomínam, že to nie je a nemá byť rozlúčka s Cirkvou! Kostol môže byť požehnaný, čo je spojené s očistením, ktoré je naznačené pokropením požehnanou vodou, a modlitbou. Ale slávnostné a trvalé požehnanie, ktoré už voláme posvätenie, je naznačené aj pomazaním krizmou. Keď vstúpite do kostolov, ktoré boli posvätené, na stenách nájdete tzv. konsekračné kríže - buď sú štyri alebo ich je dvanásť. Práve ony označujú miesta, na ktorých boli steny kostola pomazané olejom.“ Všimnite si to nádherné prepojenie. Krizmou sa pomaže človek aj chrám, tzn. človek sa má usilovať byť živým chrámom Ducha Svätého.
Slovo „krizma“ pochádza z gréckeho jazyka a znamená „pomazanie“. Vidíme v tom prepojenie so slovom Kristus - Pomazaný. Krstom sa totiž stávame podobnými Kristovi a berieme na seba záväzok nasledovať ho svojím životom. Pomazanie krizmou pri krste sa dáva na temeno hlavy. Má čo najviac pripomínať starozákonné ustanovenie za kráľa, kňaza a proroka. Krstom aj my dostávame účasť na Kristovom poslaní proroka, kňaza a kráľa. Tým sa chce ukázať, akí sme vzácni a veľkí v Božích očiach. Krstom sa nestávame otrokmi, ale Božími synmi a dcérami. Aj my máme byť prorokmi v našej dobe - máme ohlasovať Krista. Máme byť kňazmi - prinášať svoj život ako obetu.
Záver
Pomazanie je teda hlboký symbol, ktorý sa prelína celou Bibliou a má svoj význam v rôznych sviatostiach a obradoch. Pripomína nám naše poslanie v Kristovi a silu Ducha Svätého, ktorá nás vedie a posväcuje.