AJ BISKUP JE LEN ČLOVEK - Mons. František Trstenský | Godzone podcast Flešbeky
Menovanie Nového Biskupa
Vo všetkých kostoloch sa rozozvučia zvony. Pápež František vymenoval za nového biskupa Spišskej diecézy Františka Trstenského, ktorý doposiaľ pôsobil ako dekan rímskokatolíckej farnosti v Kežmarku. Veriaci sa jeho meno dozvedeli v piatok 8. septembra o 12.00 hod. Slávnostné oznámenie sa uskutočnilo v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade.Diecézny administrátor a pomocný biskup Ján Kuboš to slávnostne oznámil na poludnie v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. K vymenovaniu biskupa došlo zhruba tri roky od smrti Štefana Sečku.
Ján Kuboš - Diecézny Administrátor
Spišská diecéza bola od smrti biskupa Štefana Sečku, teda od 28. októbra 2020 bez biskupa. Na jej čele je odvtedy spišský pomocný biskup Ján Kuboš, ktorého za diecézneho administrátora zvolil 29. októbra 2020 zbor konzultorov. Pápež František ho 25. marca 2020 vymenoval za pomocného biskupa. Po smrti biskupa Mons. Štefana Sečku bol 29. októbra 2020 zvolený za spišského diecézneho administrátora.Životopis Jána Kuboša
Narodil sa 28. február 1966 v Trstenej. Vyrastal v Nižnej na Orave. Po maturite v rodisku v r. 1984 študoval teológiu na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia bol 18. augusta 1991 vysvätený za kňaza. Ako kaplán začínal v Podolínci, no v jeseni nastúpil na polročnú základnú vojenskú službu.
V júni 1990 bol kaplánom vo Svite, v júli v Liptovskom Mikuláši a potom 1990 - 1991 kaplán v Ružomberku. Od septembra 1991 bol farárom v Liptovskej Osade v okrese Ružomberok, pričom poskytoval aj pastoračnú službu väzňom a v r. 1994 po smrti vdp. Albína Iváka tri mesiace excurrendo spravoval aj farnosť Liptovskú Lužnú, od r. 1995 bol členom diecéznej pastoračnej rady a popritom študoval na Katolíckej univerzite v poľskom Lubline, kde v r. 1998 dosiahol licenciát kánonického práva.
Od r. 1997 zastával úrad špirituála Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. V r. 1999 sa stal odborným asistentom fundamentálnej teológie a spirituality. Od 1. decembra 2001 je sudcom cirkevného súdu, v rokoch 2014 - 2019 bol členom diecéznej liturgickej komisie. Od 1. mája 2009 bol výpomocným duchovným v Spišskej Kapitule, pričom zastával službu sudcu, špirituála a pedagóga. Biskupskú vysviacku prijal 24. júna 2020 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou spišského biskupa Mons. Štefana Sečku. Spolusvätiteľmi boli apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello a emeritný pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich.
Ako biskupské heslo si zvolil "Bonitas - Iustitia - Veritas", čo v preklade znamená Dobrota - Spravodlivosť - Pravda.
František Trstenský - Nový Biskup Spišskej Diecézy
Pápež František vymenoval za nového biskupa Spišskej diecézy Františka Trstenského, ktorý doposiaľ pôsobil ako dekan rímskokatolíckej farnosti v Kežmarku.Trstenský má 50 rokov a je rodákom z Tvrdošína. Za kňaza bol vysvätený v roku 1997. Zároveň študoval biblické vedy v Jeruzaleme aj v Krakove. V roku 2015 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora katolíckej teológie. Trstenský prednáša v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, ovláda anglický, taliansky, francúzsky a poľský jazyk, biblickú hebrejčinu, biblickú gréčtinu a cirkevnú latinčinu.
Biskupská vysviacka Trstenského by sa mala uskutočniť najneskôr do troch mesiacov. Dovtedy bude pôsobiť v Kežmarku, vyberie si erb, heslo a pripraví slávnosť.
Narodil sa 13. marca 1973 v Trstenej (Spišská diecéza). Kňazskú vysviacku prijal 21. júna 1997 v Tvrdošíne. Bol kaplánom v Spišských Vlachoch a Dolnom Kubíne. Od roku 2020 je farárom a dekanom v Kežmarku a zároveň prednáša Nový zákon a biblickú gréčtinu v Kňazskom seminári na Spiši.
Uvedenie do úradu je právnym úkonom, ktorý spočíva v tom, že nový biskup sa preukáže pápežskou menovacou listinou Kolégiu konzultorov, pred ktorými sa menovacia pápežská listina prečíta latinsky, ale aj v slovenskom preklade (CIC, kán. 382 § 3). O tomto právnom úkone sa musí vykonať zápis, ktorý sa posiela do Vatikánu na Dikastérium pre biskupov. Od dátumu prevzatia úradu Vatikán považuje diecézny biskupský stolec za obsadený, čo sa každý rok publikuje aj v Pápežskej ročenke Annuario pontificio.
Mons. František Trstenský sa ujme riadenia Spišskej diecézy v sobotu 21. októbra 2023
Štefan Sečka
Narodil sa 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch ako štvrté dieťa z desiatich. Stredoškolské štúdiá zakončil maturitou v Spišskej Novej Vsi v roku 1954. Teologické štúdiá absolvoval na Cyrilometodskej fakulte v Bratislave a 1. júla 1962 prijal z rúk biskupa Abróza Lazíka kňazskú vysviacku.Pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi (1978 - 1980) a v Dolnom Kubíne (1980 - 1984). V roku 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach a v roku 1990 vicerektorom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a odborným asistentom na Teologickom inštitúte Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave.
Za pomocného biskupa Spišskej diecézy ho vymenoval pápež Ján Pavol II. dňa 28. júna 2002 a zveril mu titulárne sídlo Sita. Vysvätený na biskupa bol 27. júla 2002 v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. Hlavným konsekrátorom bol vtedajší spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Spolusvätiteľmi boli Mons. Henryk Józef Nowacki, apoštolský nuncius v SR a Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup metropolita.
Dňa 4. augusta 2011 bol vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za nástupcu Mons. Františka Tondru na spišskom biskupskom stolci. Úrad spišského diecézneho biskupa kánonicky prevzal 10. septembra 2011 pri svätej omši v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Dňa 24. júna 2020 na Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule spolu s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Giacomom Guidom Ottonellom a emeritným spišským pomocným biskupom Mons. Andrejom Imrichom vysvätil nového spišského pomocného biskupa Mons. Jána Kuboša.
Dňa 28. októbra 2020 o tretej ráno zomrel v levočskej nemocnici po dlhodobých zdravotných problémoch so srdcom a krátkej hospitalizácii. Pochovaný bol 3. novembra 2020 v blízkosti Katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule, pohrebné obrady vykonal arcibiskup Mons.
Andrej Imrich
Narodil sa 14. novembra 1878 v Zákamennom. Pochádzal z roľníckej rodiny. Na kňaza bol vysvätený 1. júla 1901.Ako kaplán pôsobil na ôsmich miestach, až sa nakoniec stal farárom vo Veličnej. Za čias veľkého národovca, kapitulného vikára Štefana Mišíka, bol riaditeľom Biskupského úradu v Spišskej Kapitule a neskôr, keď bol kapitulným vikárom Marián Blaha, Vojtaššák sa stal rektorom seminára.
Za spišského biskupa bol menovaný 13. novembra 1920. Vysvätený na biskupa bol 13. februára 1921 v Nitre, spolu s Dr. Karolom Kmeťkom, nitrianskym biskupom a Mariánom Blahom, banskobystrickým biskupom.
Bol 44 rokov biskupom, diecézu však spravoval 29 rokov. Roku 1925 zvolal diecéznu synodu, z ktorej vyšli ustanovenia pre duchovný život kňazov, bohoslužby, seminár, školy a mnohé iné oblasti.
Bol redaktorom časopisu Svätá rodina. Bol to horlivý a zbožný biskup, ctiteľ anjelov strážnych, v záležitostiach Cirkvi nepoznal kompromis, v čom mu bol vzorom jeho nebeský patrón. Takýto postoj mu spôsobil po Druhej svetovej vojne, ale zvlášť po r. 1948, neopísateľné ťažkosti a utrpenia, takže ho právom možno nazvať biskupom mučeníkom.
Od roku 1951 až do konca života, totiž bol komunistickým režimom zbavený slobody a vedenia diecézy. Bol nespravodlivo odsúdený vo vykonštruovanom procese na 24 rokov väzenia. Z tohto trestu odpykal 12 rokov, vláčený po tvrdých komunistických basách vtedajšej ČSSR.
V roku 1963 mu bol zvyšok trestu odpustený, ale život dožil pod štátnym dohľadom v Senohraboch pri Prahe. Zomrel 4. augusta 1965 v nemocnici v Říčanoch, vo veku 88 rokov, 64. roku kňazstva a v 44. roku biskupstva. Pochovaný bol vo svojom rodisku v Zákamennom na Orave. V roku 1996 sa začal proces jeho blahorečenia a v tejto súvislosti bol exhumovaný v roku 2003. Odvtedy je jeho telo uložené v hrobke katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Štefan Barnáš
Štefan Barnáš sa narodil 19. januára 1900 v Slovenskej Vsi v rodine Jána Barnáša a Zuzany, rod. Laufikovej. Sviatosť krstu udelil Štefanovi Barnášovi v deň jeho narodenia vo farskom Kostole Obetovania Pána v Slovenskej Vsi miestny farár, levočský rodák Rudolf Greschik, ktorý tu pôsobil.Štúdium začal v miestnej rímskokatolíckej ľudovej škole. Štefan bol veľmi šikovný žiak. Musel si osvojiť maďarčinu, v ktorej sa vyučovali všetky predmety, okrem náboženstva. Po skončení piatej triedy ľudovej školy v roku 1911 išiel Štefan študovať na Hlavnom rímskokatolíckom gymnáziu v Podolínci, ktoré spravovala rehoľa piaristov.
V septembri poslal vtedajší rektor Ján Vojtaššák troch bohoslovcov na štúdiá teológie do Prahy. Tam sa Štefan Barnáš ocitol v dôležitom ohnisku poznania, z ktorého si odniesol solídny základ z oblasti teológie, filozofie, biblistiky, cirkevných dejín a dejín umenia. Na tomto základe mohol ďalej stavať a vyrásť na výraznú osobnosť v oblasti slovenskej kresťanskej filozofie. Štefan Barnáš ukončil teologické štúdia v Prahe v júni 1923.
Sviatosť kňazstva prijal na sviatok apoštolov sv. Petra a Pavla v pondelok 29. júna 1925 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule z rúk biskupa Jána Vojtaššáka. Po primičnej svätej omši v rodnej Slovenskej Vsi biskup Ján Vojtaššák zaradil novokňaza Štefana ako kaplána v Námestove na Orave. Po dvojročnej „kaplánke“ na Orave biskup Vojtaššák vymenoval Štefana Barnáša za správcu farnosti v Troch Revúcach (dnes Liptovské Revúce).
Za doktora teológie bol promovaný v Prahe na Karlovej univerzite v marci 1931. Biskup Vojtaššák ustanovuje 1. septembra 1933 Štefana Barnáša za profesora špeciálnej dogmatiky a študijného prefekta seminára. Barnáš pol roka zastával aj funkciu vicerektora seminára. Po smrti F. Skyčáka menuje biskup Vojtaššák za rektora spišského diecézneho seminára Štefana Barnáša.
Slovenská verejnosť a štátne orgány sa o vymenovaní Štefana Barnáša za biskupa dozvedeli zo slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu. Štefan Barnáš prijal biskupskú vysviacku dňa 5. novembra 1949 v kaplnke diecézneho seminára v Spišskej Kapitule. Svätiteľom bol biskup Ján Vojtaššák a spolusvätiteľom svätiaci biskup Martin Kheberich.
V nedeľu 4. júla 1950 udelil sviatosť birmovania vo farnosti Chrasť nad Hornádom. Bola to v poradí druhá, no zároveň aj posledná birmovka biskupa Barnáša v Spišskej diecéze.
Ráno 10. júna 1950 Štefana Barnáša vylákali podvodom z budovy seminára pod zámienkou, že ho do biskupskej rezidencie volá biskup Ján Vojtaššák a tam ho násilne dali do izolácie, čo mu znemožnilo vykonávať úrad pomocného biskupa, funkciu rektora diecézneho seminára i mimoriadneho generálneho vikára.
Dňa 9. októbra 1950 krátko pred polnocou sa z mučeníckeho tábora pohli dve vozidlá, ktoré odvážali „neprevychovateľnú“ skupinu kňazov na čele s biskupom Barnášom, do Nových Zámkov.
Orgány ŠtB zaistili Štefana Barnáša 23. februára 1951 v internačnom tábore pre kňazov v Nových Zámkoch. Vyhrážkami a fyzickým týraním nútili Barnáša, aby podpísal protokoly, v ktorých sa priznával k špionážnej činnosti v prospech Vatikánu.
Biskup Barnáš bol odsúdený na 15 rokov väzenia, peňažný trest 50 000 Kčs, prepadnutie majetku a stratu čestných občianskych práv na 10 rokov. Po vynesení rozsudku biskup Barnáš nastúpil výkon trestu v povestnej leopoldovskej väznici. Z biskupa Barnáša sa stal väzeň s kmeňovým číslom 3457. Prijal trest, podrobil sa mu, hoci sa necítil vinný a odsúdený bol nespravodlivo.
Dňa 27. decembra 1951 bol spolu s viacerými kňazmi eskortovaný do ilavskej väznice. Pracoval v matracárskej dielni, kde sa šili matrace. Okrem biskupa Barnáša tam pracoval aj gréckokatolícky pomocný biskup Vasiľ Hopko, ktorý bol, podobne ako on, odsúdený vo vykonštruovanom procese v roku 1951 na 15 rokov väzenia. Stretli sa tu teda dvaja biskupi v spoločnosti iných rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kňazov.
Biskupa Barnáša z leopoldovského väzenia prepustili 10. mája 1960. Odovzdali mu osobné veci a finančnú hotovosť 142 korún a 90 halierov. Bola to odmena za jeho dlhoročnú drinu vo väzení. Barnáš sa stal jediným väzneným slovenským biskupom prepusteným na amnestiu.
Od júla 1960 býval v dome svojho brata Jána vo Svätom Jure. Nechcel byť na ťarchu rodinám s deťmi. Sám potreboval aj lekársku starostlivosť. Preto si už 6. septembra 1960 podal žiadosť na Ústrednú charitu na Slovensku o prijatie do Charitného domova pre kňazov v Pezinku. O niekoľko dní sa mohol nasťahovať.
Dňa 2. augusta 1962 odišla z Vatikánu do Spišskej Kapituly pozvánka na II. Vatikánsky koncil, adresovaná biskupovi Barnášovi. Štátna vrchnosť mu účasť na tejto celocirkevnej udalosti nepovolila.
Medzitým bol biskup Vojtaššák prepustený z väzby na amnestiu prezidenta ČSSR 6. októbra 1963. Internovali ho v Charitnom domove pre kňazov v Senohraboch pri Prahe.
Biskup Barnáš utrpel 1. apríla 1964 slabú mozgovú porážku ľavej strany a o niekoľko dní mu ochrnula celá ľavá polovica tela. Pridružili sa aj preležaniny. Vidiac daný stav ho brat Ján po dohode s lekármi nechal 13. apríla 1964 previesť späť do Charitného domova v Pezinku.
Prehľad Biskupov Spišskej Diecézy
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad biskupov Spišskej diecézy v chronologickom poradí:| Meno Biskupa | Obdobie Pôsobenia |
|---|---|
| Dr. Ladislav Záboyský | 1850-1870 |
| Dr. Jozef Samassa | 1871 - 1873 |
| Juraj Császka | 1874 - 1891 |
| Pavol Szmrecsányi | 1892- 1903 |
| Dr. Alexander Párvy | 1904- 1919 |
| Ján Vojtaššák | 1920 |
| František Tondra | 1989 |
| Štefan Sečka | 2011 |
| Ján Kuboš (administrátor) | 2020 |
| František Trstenský | 2023 |
Tento článok poskytol prehľad o menovaní nového biskupa Spišskej diecézy a o niektorých významných pomocných biskupoch, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v histórii a správe diecézy. Ich životy a pôsobenie svedčia o oddanosti, viere a službe Cirkvi a veriacim.