História Rímskokatolíckej Farnosti Rabča

História rímskokatolíckej farnosti Rabča je bohatá a siaha až do 17. storočia. V nasledujúcom texte sa dozviete o jej vzniku, vývoji, významných osobnostiach a udalostiach, ktoré formovali túto farnosť.

Založenie farnosti Rabčice

V roku 1655 uhorský kráľ Ferdinand III. vyzval luteránskeho župana Štefana Thőkőlyho, aby vyznačil zodpovedné miesta na Orave pre stavbu kostolov a katolíckych škôl. Jedným z týchto miest mali byť Rabčice. Za cisárskym mandátom rýchlo postupovali činy.

Sczechowicz, ktorý bol farárom v Oravke, nariadením duchovnej vrchnosti a s privolením Thőkőlyho založil v roku 1656 novú farnosť v Rabčiciach. Pripojil k nej všetky obce bývalých fár v Lokci a v Námestove. A tak sa Rabčice časom stali mater­skou cirkvou od Beskýd až po Zákamenné. Za duchovného tu ustanovil Alberta Boroviča.

Sczechowich mu pridelil cirkevné benefícium /majetok/ 30 popluží od potoka Všanka až k potoku Bystrá, ktorý vyteká spod Babej hory. Na dolnom konci tohto pozemku, na mieste, kde sa teraz nachádza starý cintorín, začali stavať drevený kostol. V roku 1656 po Kvetnej nedeli Albert Borovič dostaval kostol, ktorý bol zasvätený úcte Všetkých svätých. Do rabčického kostola chodili veriaci zo Sihelného, Rabče, Oravskej Polhory, Veselého, Mutného, Bobrova, Zubrohlavy, Zákamenného a Klina.

Násilnosti Mateja Klinovského

Matej Klinovský bol v roku 1656, keď sa staval kostol v Rabčiciach, už všeobecne známy svojimi násilnosťami voči katolíkom na celej hornej Orave. Ale nielen voči oravským katolíkom. V decembri 1655 so svojimi druhmi ozbíjal v Rabčiciach dokonca poľského kráľa Jána Kazimíra, ktorý utekal zo Sliezska cez Oravu na Spiš do Podolínca, počas tzv. Švédskej vojny spolu s pápežským nunciom Petrom Vidonim a 300 jazdcami. Kráľovi zobrali Klinovského zbojníci všetky truhlice a kufre tak, že ďalej pokračoval v ceste na Ružomberok len na holých vozoch.

Očiam Mateja Klinovského neušiel nový kostol v Rabčiciach. V ten deň, keď napadol a zbil rabčického farára, po Kvetnej nedeli pred Veľkou nocou 1656, sa do Rabčíc dal po pansky priviezť na koči, keď k tomu násilím donútil Vojtecha Dudašku z Rabče a spolu so svojimi vernými zasadol v Rabčiciach v krčme Juraja Ramžíka.

Rabčický farár Vojtech Borovič dokončil stavbu dreveného kostola, fary a bytu pre učiteľa. Mladý, 22 ročný Jakub Lašák, mlynársky pomocník a tesár z Chyžného ešte pracoval na ohrade okolo kostola. Býval u organistu Andreja Sadla. Martin Gluch (Glušak), rabčický mlynár, bol v spojení s Matejom Klinovským, volal Lašáka do svojho mlyna. Lašák sa vyhovoril a nešiel, už predtým sa na faru donieslo, že Klinovský chce faru v noci napadnúť a zničiť.

Klinovský ho preto dal doviesť Vavrincom Marcipánom, prezývaným Drapaľak i Mešťan, k šoltýsovi Jakubovi Marčakovi a uväzniť, nepomohli prosby jeho ženy. Lašáková sa obrátila o pomoc na faru. S plačom prosila farára, aby pomohol jej manželovi, ktorý bol nevinný. Borovič išiel k šoltýsovi, aby požiadal o Lašákovo prepustenie. Šoltýs však nebol doma, vyžiadal si preto kľúč od reťazí od šoltýsovej manželky a sám Lašáka prepustil. Priviedol ho na faru.

Matej s družinou hodoval v krčme, keď študent, Ramžíkov syn pribehol oznámiť, že Lašák je prepustený. Kým rozzúrený Matej išiel zistiť okolnosti prepustenia, katolíci Blažej Krova a Matej Svrček sa ponáhľali na faru vystríhať farára.

Útok na farára Boroviča

Na záchranu bolo neskoro, farár spolu s organistom utekali ku kostolu, kde organista zvonil na poplach. Pribehli ľudia, aj rozzúrený Matej s družinou. Mlynár Glušak, ktorý prichádzal s Klinovským, volal na kňaza: Utekaj, utekaj kňaz, lebo zomrieš“. Kňaz zavolal na približujúceho sa Klinovského: „Keď ma chceš zabiť, mal si prísť v noci, nie vo dne, aby to videli ľudia a oznámili mojím nadriadeným“.

Potom zdvihol ruku so strachom volal na Mateja s druhmi, aby sa nepribližovali:" V mene Otca i Syna i Ducha svätého, zakazujem vám sem prísť:" Matej mu odsekol: "Ty v mene Boha, ja v mene diabla" a hodil do neho budzogáň, ktorým ho trafil do čela. Keď kňaz padol na zem a ešte sa hýbal, bili ho Juraj Kahaniak, Korpaček a Kocurek sekerami, Drapaľak radil odťať mu ruky, aj Matej sa na neho vrhol, len matka Alberta Boroviča chránila svojho bezvládneho syna vlastným telom. Ostatní Rabčičania sa len prizerali, báli sa Matejovho hnevu.

Borovič prehĺtal vlastnú krv, Matej ho stále bil, až ho matka napoly viedla- napoly niesla na faru. Matej ešte pred farou lízal farárovu krv a krvou namočený ručník dal oblízať aj svojím druhom, aby vedeli, ako chutí „pápežencova“ krv. Po útoku na farára Matej s druhmi a s mlynárom odišli znovu do krčmy. Cestou ešte chytili dvoch katolíkov, Jakuba Brenkusa a Mateja Moronštiaka, ktorých zbili. V krčme sa dozvedeli, že organista vzal z cintorína Matejov budzogáň. Podgurážení sa vydali hľadať organistu Andreja Sadla.

Nenašli ho doma, išli ho teda hľadať na faru. Správali sa pritom ako divosi. Najskôr strieľali do okien. Kolom z plota vylámali na fare dvere, naprostred izby založili oheň. Spoza pece vytiahli Lašáka, ktorého znovu zbili. V bočnej izbe ležal zmordovaný farár, ktorý prosil o milosrdenstvo: Nie z vlastnej vôle som tu, ale len z nariadenia svojich predstavených“. „ I tých čaká, čo sa tebe dostalo“, odsekli mu. Nakoniec odišli, keď na smrť zmordovaný farár sľúbil, že ich nebude žalovať.

Z fary odviedli prestrašeného Lašáka, organistu Sadla a miništranta Vojtecha Kaniaka, ktorých nechali na mraze, potom im dali na krk reťaze a zaviedli k richtárovi Jánovi Slovičákovi, kde ich vyzliekli, posadili do väzenia a na druhý deň polonahých, utrápených, s reťazami okolo krku viedli do žalára na Oravskom hrade.

Na ďalší deň hodoval Klinovský s družinou v krčme vo Vyšnej Lipnici a v Dolnej Zubrici u známej veštkyne Agnesy Borovej.

Ďalšie udalosti

Kňaz Adalbert Borovič, Jakub Lašak i ostatní prežili útok Mateja Klinovského. Borovič podal sťažnosť cirkevnej vrchnosti, na ostrihomské arcibiskupstvo, Veľkovaradského biskupa a na spišské prepošstvo. Títo biskupi sa obrátili na Thokolyho, aby dal zvolať súd. Thokoly dal Klinovského zavrieť do vyšetrovacej väzby a zvolal súd, ale Borovič sa na ustanovený termín na súd z nezistených dôvodov nedostavil. Thokoly dal potom Klinovského prepustiť.

Keď 30.mája 1656 prišiel na kanonickú vizitáciu kostola v Rabčiciach archidiakon Ján Ratulovský, vyslaný Jánom Pálfalvym, varadínskym biskupom a spišským prepoštom, musel to urobiť tajne a po vizite z Rabčíc rýchlo odcestovať, lebo Matej s druhmi ohrozoval jeho bezpečnosť.

Kostol Všetkých svätých

V roku 1656 bol v Rabčiciach postavený malý drevený kostolík a vysvätený biskupom Lukášom Natálim. Bol zasvätený Všetkým svätým, mal tri oltáre, drevenú krstiteľnicu, chór s organom a vežu, ktorá mala 5 zvonov. Malý drevený kostolík pre svoj schátralý stav a pre nedostatok miesta nestačil pre všetkých veriacich. Bolo potrebné postaviť nový murovaný kostol.

Na základe žiadosti, rozhodnutím Kráľovskej rady z r. 1803, ktorá dala súhlas a poskytla peňažnú podporu, sa začal zhromažďovať stavebný mate­riál na stavbu murovaného kostola. Stavbu viedol majster Ulrich z Tvrdo­šína. V roku 1804 bol postavený zá­kladný kameň. Po dokončení stavby kostola v roku 1816, na sviatok Všetkých svä­tých, bol posvätený Jánom Homorníkom, farárom v Námestove.

Kostol Všetkých svätých je postavený v retardovanom barokovom slohu. Je to jednoloďová budova s polkruhovo uzavretým presbytériom, pri­stavanou sakristiou a prestavanou vežou. V kostole sa nachádzajú 3 oltáre v barokovom štýle, kazateľnica, krstiteľnica, Boží hrob a epitaf Márie Klinovskej

Rabčická farnosť po reformácii

V r. 1672, keď cisárske vojsko zaujalo zámok, nastala doba katolíckej reformy. Počet katolíkov vzrastal nie násilím, ale misiami poľských jezui­tov. Silný nárast bol síce na čas prekazený odbojmi Imricha Tőkőlyho a Františka Rákoczyho II., ale od roku 1711 začína už doba trvalého pokoja, túženého zotavenia pre katolíkov. Fara v Rabčiciach bola stále obsadená katolíckym kňazom alebo fran­tiškánom.

Kňazi, ktorí pôsobili v Rabčiciach

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Rabčiciach v rôznych obdobiach:

Významné osobnosti

Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v Rabčiciach, patria:

• Vojtech (Adalbert) Borovič (1656- 1696): Prvý farár v Rabčiciach.
• Ján Hríbovský (1709- 1712): Pôsobil v Podzámku, neskôr v Rabčiciach.
• Michal Vahaj (1712-1719): Staval novú drevenú vežu kostola.
• Martin Filovič (1721-1726): Postavil novú drevenú farskú budovu.
• Adalbert Zubrický (1731- 1762): Pôsobil ako farár vyše 30 rokov.
• Mikuláš Sádecký (1765- 1772): Začal stavať kostol v Rabči.
• Peter Ďurčo, františkán (1790-1794): Počas jeho pôsobenia bol zistený smutný stav cirkevných budov.
• Anton Kubančík (1839- 1846): Obstaral nový jednocentový zvon a medený zvonček.
• Ján Miklušica (1898- 1911): Zaobstaral nový organ do rabčického kostola.
• Ondrej Marhevka (1911- 1935): Pôsobil ako kaplán v rôznych obciach.

Miestny spolok Červeného kríža v Rabči

Miestny spolok Červeného kríža v Rabči založil 12.mája 1934 vtedajší kanonik dp. Ján Kecera. Práve v rokoch 1931 až 1934 bol nielen správcom farnosti v Rabči ale aj starostom od 30.10.1931-14.4.1934. Ján Kecera pochádzal z Dolnej Lehoty na Orave. Narodil sa 18.4.1887 a zomrel 10.12.1951. Do Rabče za správcu farnosti prišiel v roku 1927 až do jeho smrti 1951. V rokoch 1929-1930 rozšíril kostol do dnešnej podoby, v roku 1932 založil miestnu charitu - Tretí rád sv. Františka, v roku 1934 založil Červený kríž, v roku 1935 postavil v čase hospodárskej krízy ľudovú školu tzv. Meštianku, ktorá dodnes slúži ako Mš a do nedávna ešte slúžila aj pre žiakov 1-4 ročníka. Postavila sa nová farska budova v roku 1942., založil aj včelársky spolok pre všetky tri obce (Rabča, Oravská Polhora a Sihelné). , a aby toho nebolo málo, bol aj poľovníkom a zriadil zdravotné stredisko v Rabči.

90. výročie založenia ČK v Rabči začalo sv. omšou o 11:00hod., ktorú celebroval farár Peter Bolibruch. Mal oblečený husličkový ornát z obdobia 20. storočia, tzn. že môžeme s pravdepodobnosťou povedať, že ho nosieval na sv. omše aj kanonik Ján Kecera. Po sv. omši nasledovala návšteva cintorína spoločne s veriacimi a tak spoločne nasledovalo položenie venca a sviece na hrob Jána Keceru.

V sále kultúrneho domu v Rabči bolo pre darcov krvi a pozvaných hostí pripravený obed, kultúrny program a hlavne oceňovanie darcov krvi, teda nositeľom bronzovej, striebornej, zlatej medaily a aj diamantovej Jánskeho plakety - Stanislav Kekeliak a pán Jozef Hrubjak a darovali krv už 80krát. Ocenenie odovzdávali: terajšia predsedkyňa MS-SČK v Rabči Pavlína Oselská, starosta obce Ing. Július Piták a Ing. Martina Špániková, PhD.

Aspoň takýmto spôsobom si chceme uctiť a povšimnúť dobrých ľudí s dobrým srdcom a ešte zdravšou krvou, ktorú neváhajú a chodievajú darovať na vopred pripravené termíny odberu v Rabči. Veď: „Sami cítime, že to čo robíme, je len kvapka v oceáne. Ale oceánu by niečo chýbalo, keby v ňom tá kvapka nebola“ (Matka Tereza z Kalkaty). Všetci zúčastnení si odniesli pamätnú mincu a pero s dátumom výročia Červeného kríža v Rabči.

Veríme, že aspoň takouto spomienkou na všetkých darcov, prvodarcov ale aj nežijúcich darcov, pre ktorých bola venovaná minúta ticha, sa nezabudne na to, že milosrdenstvo, dobro a láska nesmie nikdy vymiznúť z našich životov. Niekedy malá pomoc dokáže iným zachrániť život a toto doslova platí o darovaní krvi.

Spomienkové podujatie - Štátna katolícka akcia vo farnosti Rabča 1949

V nedeľu (23.6.2024) prebehlo spomienkové podujatie - Štátna katolícka akcia vo farnosti Rabča 1949. Podujatie pozostávala zo sv. omše, pri ktorej sme prosili za prenasledovaných kresťanov a ich rodinných príslušníkov v období komunizmu. Sv. omšu celebroval o. Peter Bolibruch, farár z Rabče, ktorý nás povzbudil k obetavosti pri odovzdávaní daru viery. Po sv. omši bola odhalená pamätná tabuľa pri vstupe do kostola s menami perzekuovaných, pričom tieto mená boli prečítané.

tags: #rimskokatolicka #farnost #rabca