Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí
Historický Prehľad
Kláštor pod Znievom patrí medzi najstaršie obce v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev.
Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry. Napriek potvrdenému a pomerne hustému osídleniu Turčianskej kotliny slovanským etnikom už od predveľkomoravského obdobia nemáme dosiaľ priamo z obce žiadne konkrétne poznatky o existencii slovanského sídliska. Do konca 12. storočia vzniklo v Turci približne tridsaťdeväť osád.
Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný. Predovšetkým nie je isté, čo tento výraz znamená a nie je jasné, čo sa týmto názvom pôvodne označovalo, či skalný výbežok pohoria Žiare a či hrad, ktorý na tomto výbežku povstal.
Premonštrátsky Kláštor
Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl.
V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).
Kláštor pod Znievom ako mesto, v ktorom bolo sídlo prepozitúry, bol výstavnejší než ostatné obce dŕžavia, čo možno usúdiť najmä z toho, že premonštrátom na výstavbe obce veľmi záležalo. Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.
Znievsky Hrad
Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským.
Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). Neskôr sa hrad spolu s inými miestami na Slovensku stal miestom sporov a bojov prívržencov dvoch znepriatelených vladárov - Jána Zápoľského a Ferdinanda I.
V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi. Premonštráti sa snažili do svojich radov tiež vniesť potrebné reformy, ale na udržanie moci a vplyvu už bolo neskoro.
Posledný prepošt Uriel Majthényi (spravoval prepozitúru v rokoch 1504 - 1541) musel pred Mikulášom Kostkom (český alebo poľský veľmož bojujúci na strane Jána Zápoľského) utiecť na Moravu a s ním aj ostatní premonštráti, pričom majetky kláštora si rozdelili po bohatstve túžiaci veľmoži. Napokon sa však v roku 1566 Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému arcibiskupovi sídliacemu v Trnave - Mikulášovi Oláhovi.
Školské Dejiny
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity).
Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia.
Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Slovenské gymnázium v Znieve vzniklo v omnoho zložitejších podmienkach ako revúce a martinské. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.
Olejkárstvo
V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.
Turistické Zaujímavosti
Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:
- Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
- Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
- Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
- Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
- Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
- Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
- Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.
Mapa pamiatok v Kláštore pod Znievom
Pamätná Izba
Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole.
Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Návštevníci môžu obdivovať aj artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy, ktorým je rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku.
Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.
Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole.
Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev. Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka. Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny.
Pamätná izba v Kláštore pod Znievom
Dobrý Pastier
V stáročnej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom je jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.
Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.
Vladimír Maslák, farár a zakladateľ združenia Dobrý Pastier: "Pomoc poskytneme všetkým. Ak by som ale mal byť konkrétny, tak žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Prácou na hospodárstve, pri dobytku a na pôde, dokážeme vypestovať zemiaky, vychovať dobytok na mäso. Tým vytvárame priestor, aby sme mohli pomáhať ďalším. Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá často aj právom veľmi kriticky, ja by som ale za nich dal aj vlastný život. Pre mňa sú silnými osobnosťami. Dennodenne sa presviedčam o tom, ako veľmi si vážia pomoc, ktorej sa im dostáva."
Lavička GARDEON (Kláštor pod Znievom)
Púť v Kláštore pod Znievom
V Kláštore pod Znievom sa každoročne v auguste koná púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí. Slávnostnú svätú omšu celebruje bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko.
Program púte (14. - 16. augusta 2020):
- Piatok 14. augusta 2020: 18:00 Svätá omša (otvorenie púte) / Prepoštský Kostol nanebovzatia Panny Márie v Kláštore pod Znievom.
- Sobota 15. augusta 2020: 9:30 Požehnanie pútnikov / Farský Kostol sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom.
Kláštor Pod Znievom Dnes
Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu.
Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto. Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka. Ľudia tam radi chodia, lebo k nej netreba veľa šľapať, vidieť z nej pekne vrch Zniev i s hradom a deti sa tam vybláznia pokusmi na ňu vyliezť. Miestni hovoria, že najkrajšie je v obci na jar, keď je všetko zelené a rozkvitnuté.
Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.